Filip Kučerák je momentálne gymnazistom v Žiline, ktorý by sa raz chcel stať programátorom/informatikom. Seba opisuje ako človeka, ktorý sa snaží mať „z každého sveta troška“. Okrem počítača sa občas venuje grafike, hudbe, a niekedy aj športu. Zaujíma sa o mnohé vedné oblasti, lebo si myslí, že všeobecný prehľad je dôležitý a pomáha na miestach, kde by to človek nečakal. Na Festivale vedy a techniky si vybojoval v konkurencií mnohých šikovných študentov postup na medzinárodnú súťaž The European Union Contest for Young Scientists – EUCYS 2018 a vycestuje do Dublinu.
M. HUCÁKOVÁ: Názov Tvojho projektu znie zaujímavo: Drevo, stromy ako výsledok algoritmu. Čo si pod tým môžeme predstaviť?
F. KUČERÁK: Moja práca sa zaoberá genetickými algoritmami. Názov pôsobí strašne, no naozaj ide len o matematické (informatické) napodobňovanie evolúcie. Táto technológia slúži na vylepšovanie zväčša geometrických štruktúr alebo tvarov, ako napríklad tvar stromu. Práve o stromoch bol môj projekt. V mojom projekte som vytváral stromy, ktoré sa snažili nájsť správny pomer medzi veľkosťou a príjmom svetla. Vytvoril som generáciu stromov, vybral tie najlepšie, skombinoval ich prvky, vytvoril novú generáciu, vybral tie najlepšie, atď. Tento proces je úžasný v tom, že len pomocou opakovania jednoduchých aktivít a bez znalosti sveta, ktorý sa snaží svojou geometriou prekonať, tento svet naozaj prekonať dokáže.
M. H.: Skús nám jednoducho vysvetliť, ako funguje navrhnutá aplikácia.
F. KUČERÁK: Aplikácia je naprogramovaná v jazyku Java (jeden z momentálne najpopulárnejších programovacích jazykov) a využíva môj grafický framework SixGen (nástroj, ktorý mi umožňuje jednoduché vykresľovanie, stará sa o tlačidlá a podobne). Umožňuje užívateľovi sledovať evolúciu stromov, upravovať svet, v ktorom tieto stromy žijú. Každý strom má svoj model a vektorový zápis. Obe sa dajú uložiť a využiť pri činnosti rôzneho grafického typu.
M. H.: Tvrdíš, že Tvoja aplikácia je primitívnou verziou umelej inteligencie. Takže Ty ju priamo ovplyvňuješ?
F. KUČERÁK: Ja jej určujem hranice, kde sa môže pohybovať, no ako sa bude pohybovať si určuje viac-menej ona. Vďaka tomu bola značná časť vývoja len bojovanie medzi mnou a ňou. Ja som jej dal hranice a ona mi názorne ukázala, že som jej dal zlé hranice. Keď som začínal, môj plán bol vytvoriť aplikáciu, ktorá sa bude venovať len stromom. Algoritmus ale často vytvoril niečo ako trávu, kríky, atď. Aplikácia jednoducho začala vytvárať zakrpatené rastliny. Mojou úlohou bolo tieto hranice okresávať, čo som vyriešil pomocou toho, že som začal meniť svet a pridal funkciu požiadaviek ako napríklad: minimálna výška, minimálny počet listov a podobne.
M. H.: Je táto aplikácia atraktívna v tom zmysle, že by si ju teraz ľudia začali vo veľkom sťahovať?
F. KUČERÁK: Moja aplikácia má praktické prvky, no bolo by chybné od nej očakávať bilióny stiahnutí a jej prítomnosť na každom počítači. Okrem iného slúži aj na demonštráciu nástrojov, ktoré sa zväčša využívajú na pozadí a teda užívatelia sú ďalší programátori. Aplikácia má ale aj výstupy. Stromy, ktoré vzniknú v mojej aplikácii, sa dajú uložiť v štandardnom formáte .png. Okrem toho sa ale strom dá vytiahnuť ako množina bodov. Pomocou takejto množiny môžu aplikáciu využívať aj grafici, ktorí nepotrebujú obrázok, ale tvar stromu. Praktické využitie mojej aplikácie je teda určené hlavne programátorom, dizajnérom alebo ľudom, ktorých zaujíma práve umelá inteligencia a hlavne moja forma tejto inteligencie.
M. H.: Dá sa povedať, že v týchto podmienkach, v ktorých si teraz, teda študent na strednej škole, sa rodí budúci vedec?
F. KUČERÁK: Považujem sa za človeka, ktorý bude pracovať na projektoch, ktoré ho zaujímajú. To, či tieto projekty budú vedeckého, alebo skôr komerčného charakteru, určí len čas. V každom prípade projekty, ktoré ma priťahujú, sú momentálne väčšinou tie, ktoré vyžadujú moment zamyslenia, kreativitu a určitú zložitosť. Aj v prípade, že problémy, ktoré riešim sú už vyriešené, sa vždy snažím začať od začiatku. Nie z dôvodu toho, že ignorujem prácu tých ostatných a som človek, ktorý potrebuje mať všetko po svojom, ale kvôli tomu, že ak raz budem pracovať na nových technológiách, ktoré ešte neboli preskúmané, budem pripravený na to, že rýchly Google alebo pohlaď do knihy, mi pomôže, no môj problém nevyrieši.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: z archívu Filipa Kučeráka
Uverejnila: VČ