Borievka obyčajná – Juniperus communis L., ľudovo nazývaná borievka, borovec, borovniak, jadlovec, bôr, bôrka, borica, borovička, jalovec, je stále zelený ker, často aj viackmeňový ihličnatý strom (do 12 m) z čeľade cyprusovitých (Cupressaceae) so sivastou kôrou a ľahkým, jemne vláknitým drevom, voňajúcim ako balzam. Má tuhé, pichľavé, sivo inovatené ihlicovité listy a dvojdomé kvety. Plody sú guľaté trojsemenné dužnaté šišky označované ako galbulus, tiež šištičkovité bobule – borievky, sprvu zelené, na druhý rok, keď dozrejú, sú fialovomodré až čierne. Celá rastlina má príjemnú živicovú vôňu.
Ako podotkli Jaroslav Jankovič a Vladimír Čaboun z Národného lesníckeho centra – Lesnícky výskumný ústav Zvolen (NLC-LVÚ) v príspevku Poznatky z mapovania borievkových porastov na Slovensku, borievka obyčajná rastie v celom miernom pásme severnej pologule, na juh až po severnú Afriku, na juhovýchod po západné Himaláje a tvorí viac geografických rás. „Z hľadiska areálu jej rozšírenia možno povedať, že je najrozšírenejším ihličnanom na svete, a to aj napriek tomu, že je z domácich drevín najmenej konkurencieschopná. Je extrémne nenáročná na pôdu a vlahu, darí sa jej preto všade, kde je dostatok svetla. Pôvodne borievka rástla iba tam, kde extrémne podmienky prostredia (sucho a veľký nedostatok živín) nedovolili rásť iným drevinám. Väčšie rozšírenie dosiahla hlavne vďaka odlesňovaniu človekom.“
Na Slovensku sa borievka rozšírila spontánne na pastvinách a lúkach odlesnených počas valašskej kolonizácie. Odborníci uvádzajú, že ešte v polovici minulého storočia bola borievka obyčajná u nás hojne rozšírená ako neoddeliteľná súčasť našich trvalých trávnych porastov. Po ústupe pastvy však mnohé pasienky začali zarastať ďalšími drevinami a priestor pre svetlomilnú borievku sa začal výrazne zmenšovať. „K jej úbytku významne prispelo aj tzv. čistenie pasienkov a lúk od náletových drevín, ktoré je podmienkou pre získanie dotácií na tieto plochy. Veľmi podobná situácia bola aj vo viacerých ďalších európskych krajinách a aj preto boli porasty borievky obyčajnej zaradené medzi biotopy európskeho významu.“
Najväčšie množstvo plodov borievok sa využíva na výrobu tradičných alkoholických nápojov – borovičky a ginu. Pre slovenský liehovarnícky priemysel sú dôležitou a nenahraditeľnou surovinou, keďže ich potrebu liehovarníci deklarujú približne na 500 ton ročne. Paradoxne plody borievky nevyhnutné pre výrobu destilátov, likérov, sirupov a iných produktov sú v súčasnosti výlučne zabezpečované dovozom z Albánska a Macedónska. „Možno žiaľ konštatovať, že napriek tomu, že na Slovensku máme vhodné pôdno-klimatické podmienky a dostatok vhodných plôch na zintenzívnenie jej pestovania, domáca produkcia borievok je minimálna,“ pripomenuli Jaroslav Jankovič a Vladimír Čaboun.
Záujem o zámerné pestovanie borievok registrujú u nás od 70-tych rokoch minulého storočia, kedy vtedajšie Generálne riaditeľstvo trastu liehovarov a konzervární (GRT-LIKO) začalo venovať pozornosť problematike borievky v širšom kontexte nedostatkového lesného a divorastúceho ovocia.
Obnovenie záujmu o riešenie problematiky pestovania borievky iniciovali opäť liehovarníci, ale trvalo niekoľko rokov, kým sa podarilo získať na riešenie zdroje. Na NLC-LVÚ Zvolen bol pripravený návrh úlohy „Výskum možností pestovania borievky (Juniperus communis, L.) na produkciu plodov“ do APVV, a to v nadväznosti na úlohu riešenú v rokoch 1981 – 1983. Riešiteľský kolektív bol zostavený z pracovníkov NLC-LVÚ Zvolen, NPPC-VÚPOP Bratislava, NPPC-VÚP-Biocentrum Modra, NPPC-VÚTPHP Banská Bystrica a Prešovskej univerzity v Prešove. Hlavným cieľom projektu je získanie nových poznatkov priamo aplikovateľných do praxe pri zavádzaní pestovania borievok na produkciu plodov a ich publikovanie formou monografie s realizačným výstupom pre prax. Cieľom príspevku Jaroslava Jankoviča a Vladimíra Čabouna tak následne bolo priniesť čiastkové poznatky z mapovania borievkových porastov na Slovensku.
Priblížili poznatky získané v prvých dvoch rokoch riešenia, kde bola doteraz hlavná pozornosť venovaná lokalitám hromadného výskytu borievky o rozlohe väčšej výmery ako 1 ha, ktoré boli zmapované Ing. Plevom v 80-tych rokoch minulého storočia a zaradené do 1. kategórie – spĺňajúcej predpoklady „ovocného produkčného porastu“ (15 lokalít) a do 2. kategórie – „porasty vhodné pre zber plodov“ (20 lokalít).
„Na drvivej väčšine porastov popísaných Ing. Plevom v oblastiach Krupinskej planiny, Javoria a Cerovej vrchoviny bol zistený nepriaznivý stav. Všetky plochy, ktoré boli delimitované do lesného pôdneho fondu (Močiar, Kováčovské luky, Medveďov vrch, Strmý vŕšok I. a II., Válovy a Radzovce) za uplynulých 35 rokov zanikli alebo sú tesne pred zánikom. 
Borievky odumreli pod zápojom lesného porastu, resp. boli v zmysle platných lesných hospodárskych plánov vyťažené pri ´výrube nežiaducich krov´. Stav borievkových porastov na poľnohospodárskej pôde (trvalé trávne porasty) závisel od obhospodarovania, resp. neobhospodarovania týchto plôch. Na lokalite ´Pravica´ sme zistili intenzívny výrub borievok v rámci čistenia pasienkov a na lokalite ´Lackov´, kde sa už nepasie, nastupujú prirodzenou sukcesiou lesné dreviny, ktoré postupne borievky z tejto lokality vytlačia.“
Odborníci však v stredoslovenskom regióne našli, zmapovali a vyplnili evidenčné listy aj pre ďalšie lokality s hromadným výskytom borievok. Ako perspektívne pre zber plodov boli vyhodnotené lokality Priechod, Kráľová, Cerovo a Iliaš. Na všetkých týchto lokalitách sa pasie. Na ilustráciu optimálneho manažmentu takýchto „borievkových pasienkov“ môže slúžiť obr. 1 z lokality Priechod.
„Doterajšie zistenia zo všetkých pracovísk, ktoré sa podieľajú na mapovaní lokalít hromadného výskytu borievok, potvrdzujú náš predpoklad, že vitálne porasty borievok vhodné pre produkciu plodov je možné najefektívnejšie obhospodarovať ako agrolesnícke systémy v kombinácii s pasením hospodárskych zvierat. Bez zámerného manažmentu hrozí v blízkej budúcnosti väčšine produkčných borievkových porastov zánik prostredníctvom prirodzenej sukcesie týchto plôch ďalšími drevinami. Výnimkou sú porasty borievok na extrémnych stanovištiach, ktoré neumožňujú sukcesiu ostatných drevín,“ konštatovali v závere odborníci z NLC-LVÚ Zvolen.
Takýchto lokalít je však podľa nich na území Slovenska málo a sú v drvivej väčšine pod územnou ochranou prírody a krajiny v zmysle zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny a teda nemožno s nimi počítať na produkciu plodov. „Naše poznatky plne korešpondujú aj s poznatkami nemeckých autorov (Aas 2003, Ewald 2003), ktorí vo svojich prácach upozorňujú, že udržanie borievkových porastov bez zámerného manažmentu nie je možné.“
Tento príspevok vznikol vďaka podpore Agentúry na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy c. APVV-14-0843 na riešenie projektu „Výskum možností pestovania borievky (Juniperus communis, L.) na produkciu plodov“.
Príspevok vyšiel v zborníku recenzovaných príspevkov z konferencie konajúcej sa začiatkom novembra 2017 s názvom Dlhodobý ekologický výskum a monitoring lesov, Súčasné poznatky a výzvy do budúcnosti.
Odborný garant textu: Jaroslav Jankovič z Národného lesníckeho centra – Lesnícky výskumný ústav Zvolen
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ