Od začiatku realizácie monitoringu zdravotného stavu lesov na Slovensku uplynulo práve 30 rokov. Tento významný medzník bol aj hlavným motívom pre organizovanie podujatia Dlhodobý ekologický výskum a monitoring lesov, Súčasné poznatky a výzvy do budúcnosti.
Jeho cieľom bolo prezentovať poznatky získané dlhodobým monitoringom stavu lesov Slovenska v rámci medzinárodného programu ICP Forests a Čiastkového monitorovacieho systému Lesy (ČMS Lesy), ale aj výsledky aplikovaného i základného výskumu lesných ekosystémov so zameraním na rôzne aspekty (klimatická zmena, kvalita ovzdušia, lesné pôdy, biodiverzita, rast a vitalita drevín, trvalá udržateľnosť obhospodarovania lesov). Zámerom bolo diskutovať o smerovaní ekologického výskumu lesných ekosystémov ako súčasti vízie rozvoja lesníctva v meniacich sa environmentálnych podmienkach. Konferencia s touto témou sa uskutočnila začiatkom novembra 2017 vo Zvolene.
V rámci programu zaznelo spolu 26 odborných prednášok a prezentovaných bolo 13 posterov. Popri hlavnej téme, teda výsledkoch monitoringu lesov na Slovensku a v Českej republike, zazneli prezentácie v pestrej škále problematík vrátane využitia modelov lesa v ekologickom výskume a krajinno-ekologických aspektov využitia drevín v krajine.
Z prednesených príspevkov a diskusie vyplynuli podľa Ing. Zuzany Sitkovej, PhD. a Ing. Pavla Pavlendu, PhD. z Národného lesníckeho centra – Lesnícky výskumný ústav Zvolen nasledovné závery:
- Dlhodobé empiricky nadobudnuté údaje z monitoringu lesov a výskumu ekológie lesa majú neoceniteľnú hodnotu a mimoriadny potenciál pre hodnotenie a interpretáciu skutočného vývoja lesov;
- Stav lesov na Slovensku nie je vyhovujúci a regionálne sa zhoršuje. Kľúčovú úlohu pre vývoj lesov má prebiehajúca klimatická zmena (obdobia sucha, extrémity počasia) a vhodný diferencovaný manažment lesa využívajúci adaptívne opatrenia;
- Nutné je komplexné hodnotenie rizík pre lesné ekosystémy vrátane aktuálneho znečistenie ovzdušia (najmä prízemným ozónom), kumulovanej záťaže, výskytu biotických a abiotických škodlivých činiteľov;
- Žiadúce je vnímať poznatky o fungovaní lesných ekosystémov a ekologický výskum orientovať viac v kontexte ekosystémových služieb a rozvoja bioekonomiky;
- Súčasná podpora monitorovacích aktivít je dlhodobo poddimenzovaná a realizácia ekologického výskumu je do značnej miery fragmentovaná, čo súvisí s celkovo nízkou podporou výskumu v SR a so systémom financovania výskumných pracovísk rôznych rezortov;
- Pre zvýšenie prínosov z monitoringu lesov a výskumu ekológie lesa je potrebné a nevyhnutné zlepšiť koordináciu medzi čiastkovými monitorovacími systémami, vzájomné zdieľanie informácií a skvalitnenie komunikácie medzi výskumnými, akademickými a inými odbornými inštitúciami podobného zamerania;
- Je potrebné efektívnejšie prezentovať výsledky a sprostredkovať v zrozumiteľnej forme čo najširšej odbornej i laickej verejnosti a prevádzke.
Konferenciu Dlhodobý ekologický výskum a monitoring lesov, Súčasné poznatky a výzvy do budúcnosti organizovalo Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen. Na podujatí sa stretlo spolu 65 účastníkov zo Slovenska a Českej republiky. Zastúpené boli najmä výskumné a odborné organizácie: Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen, Ústav ekológie lesa a Ústav krajinnej ekológie SAV, Ústav vied o Zemi SAV, Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Výskumná stanica Štátnych lesov TANAP-u, Stredoeurópska vysoká škola v Skalici, Slovenský hydrometeorologický ústav, Český hydrometeorologický ústav, Výzkumný ústav lesního hospodářství a myslivosti, Mendelova univerzita Brno, EMS Brno, Slovenská agentúra životného prostredia.
Informácie poskytla: Ing. Zuzana Sitková, PhD. a Ing. Pavel Pavlenda, PhD. z Národného lesníckeho centra – Lesnícky výskumný ústav Zvolen
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ