Antimikrobiálna rezistencia (AMR) je schopnosť mikroorganizmov odolávať antimikrobiálnej liečbe, najmä antibiotikám. AMR je prirodzený jav, ale akumulácia faktorov, vrátane nadmerného a nevhodného používania antimikrobiálnych liekov na ľuďoch a zvieratách a zlých hygienických postupov alebo postupov kontroly infekcie, zmenila AMR na vážne ohrozenie verejného zdravia na celom svete.
Antimikrobiálna rezistencia je narastajúcou globálnou hrozbou. Ak sa boj proti nej teraz nezintenzívni, tak podľa európskeho komisára pre zdravie a bezpečnosť potravín, do roku 2050 by mohla mať na svedomí viac úmrtí než rakovina. Komisia posilňuje boj prostredníctvom nového akčného plánu.
Európska komisia predložila koncom júna ambiciózny program – akčný plán, ktorý sa zameriava na opatrenia v kľúčových oblastiach, ktoré majú najvyššiu pridanú hodnotu pre krajiny EÚ. Cieľom je zabezpečiť využívanie najlepších postupov v rámci EÚ, a to podporou obozretného používania antimikrobiálnych látok u ľudí a zvierat, konsolidáciou dohľadu, zlepšením zberu údajov a posilnením výskumu tak, aby v tomto čoraz viac prepojenom svete mohla EÚ formovať globálnu agendu vo veci antimikrobiálnej rezistencie.
Podľa tlačovej správy Európskej komisie zo dňa 29. júna 2017 Akčný plán je založený na prístupe jedného zdravia, ktorý sa zaoberá rezistenciou tak u ľudí, ako aj u zvierat. Komisia súčasne prijala prvé konkrétne opatrenie v rámci tohto plánu: Usmernenia EÚ o obozretnom používaní antimikrobiálnych látok u ľudí.
Carlos Moedas, komisár pre výskum, vedu a inováciu, k tejto problematike dodal: „Antimikrobiálna rezistencia už zabíja tisícky ľudí a predstavuje značnú záťaž pre spoločnosť a hospodárstvo. Ide o hrozbu, ktorej žiadna krajina nedokáže čeliť sama. Potrebujeme skutočne celoeurópske úsilie v oblasti výskumu s cieľom zabrániť stratám na životoch ľudí i zvierat a chrániť životné prostredie. Preto je tento akčný plán založený na princípe jedného zdravia tak dôležitý – zabezpečí lepšiu koordináciu a spoluprácu vo výskume, a to nielen medzi členskými štátmi EÚ, ale aj medzi verejným a súkromným sektorom v celej Európe i mimo nej.“
Plán zahŕňa usmernenia na podporu obozretného používania antimikrobiálnych látok u ľudí. Usmernenia sú určené všetkým aktérom, a to lekárom, zdravotným sestrám, lekárnikom, zamestnancom nemocníc a iným osobám, ktoré zohrávajú úlohu pri používaní antimikrobiálnych látok. Dopĺňajú usmernenia na prevenciu a kontrolu infekcií, ktoré môžu existovať na vnútroštátnej úrovni.
Výskum, vývoj a inovácie dostali podporu
Zámerom opatrení v rámci tohto piliera je oživiť výskum a viac stimulovať inovácie, poskytovať cenný vstup pre politiky založené na vedeckých poznatkoch a právne opatrenia na boj proti AMR, ako aj vyplniť medzery v poznatkoch, napríklad o úlohe antimikrobiálnej rezistencie v životnom prostredí. Komisia bude spolupracovať v partnerstve s členskými štátmi a priemyslom vrátane malých a stredných podnikov s cieľom bojovať proti antimikrobiálnej rezistencii v prípade baktérií, húb a parazitov. Osobitná pozornosť sa bude venovať prioritnému zoznamu patogénov vypracovanému vo WHO, ako aj tuberkulóze, HIV/AIDS, malárii a zanedbávaným infekčným chorobám.
Financovanie a partnerské programy sa budú zameriavať na zlepšenie poznatkov týkajúcich sa účinnej kontroly infekcií a dohľadu vrátane novej diagnostiky a vývoja nových terapeutických prístupov a preventívnych vakcín. Opatrenia v rámci týchto prioritných oblastí pomôžu zlepšiť verejné zdravie a zabezpečia hospodárske a spoločenské prínosy v celej Európe i mimo nej.
Zabezpečenie využívania najlepších postupov v rámci EÚ
Zabezpečenie využívania najlepších postupov v rámci EÚ si bude vyžadovať lepšie dôkazy, lepšiu koordináciu a dohľad, ako aj lepšie kontrolné opatrenia. Tým sa členským štátom bude poskytovať podpora pri zavádzaní, vykonávaní a monitorovaní ich národných akčných plánov na boj proti antimikrobiálnej rezistencii založených na princípe jedného zdravia v súlade so záväzkom, ktorý prijali na Svetovom zdravotníckom zhromaždení v roku 2015. Medzi príklady podpory Komisie patrí poskytovanie údajov založených na dôkazoch s podporou našich agentúr, aktualizácia vykonávacích predpisov EÚ týkajúcich sa monitorovania antimikrobiálnej rezistencie u zvierat, v potravinách a u ľudí a podávania správ o nej, výmena inovačných myšlienok a budovanie konsenzu a spolufinancovanie činností na boj proti antimikrobiálnej rezistencii v členských štátoch. Akčný plán sa rozšíri tak, aby zahŕňal environmentálne aspekty, ktoré sú jedným z hlavných faktorov rozvoja a šírenia antimikrobiálnej rezistencie.
Antimikrobiálna rezistencia v krajinách V4
V krajinách V4 sú rozdiely v spotrebe antibiotík, ako ukazuje tabuľka (dole) spotreby antibiotík podľa European Centre for Desease Prevention and Control (spracoval PharmDr. Vladimír Patráš ) (1)
Ako autor uvádza oproti priemeru EÚ (19.8 v roku 2014) je spotreba nižšia v Maďarsku a blízko priemeru v ČR. Spotreba v Poľsku a na Slovensku bola dlhodobo nad EÚ priemerom, ale v prípade Slovenska nastal v posledných rokoch pokles, vďaka čomu je súčasná úroveň blízka európskemu priemeru. Pokles spotreby antibiotík na Slovensku je jedným z mála pozitívnych ukazovateľov v kontexte antimikrobiálnej rezistencie, nie je ale možné od neho očakávať rýchle zníženie rezistencie. Naopak vysoká rezistencia je obrazom toho, že spotreba antibiotík bola pred niekoľkými rokmi z krajín V4 najvyššia (PharmDr. Vladimír Patráš: Antimikrobiálna rezistencia – Porovnanie krajín V4) (1).
Antimikrobiálna rezistencia – špecifiká rozvojových krajín
V rozvojových krajinách charakter rezistencie je čiastočne odlišný ako vo vyspelých krajinách, najdôležitejším faktorom je práve ekonomická úroveň. AMR vždy vzniká ako následok selekčného tlaku, teda voči najviac používaným antibiotikám. Vo všeobecnosti je v rozvojových krajinách vyššia miera rezistencie voči lacným antibiotikám a nižšia oproti drahým. Tiež sú tu častejšie infekcie patogénmi spájanými s horšími ekonomickými podmienkami, ako napríklad tuberkulóza. Nie je prekvapujúce že tiež úmrtnosť na infekčné ochorenia je v rozvojových krajinách vyššia (na čom sa nepochybne podieľa aj AMR). Viac na stránke http://healthsite.sk/?p=464
Formovanie globálnej agendy v EÚ
Keďže oblasti, v ktorých sa majú prijať opatrenia, boli dohodnuté na medzinárodnej úrovni, EÚ sa bude usilovať o posilnenie zaangažovanosti a spolupráce s viacstrannými organizáciami a zintenzívnenie spolupráce s najviac postihnutými rozvojovými krajinami. EÚ môže ako jeden z najväčších trhov s poľnohospodárskymi výrobkami zohrávať významnú úlohu tým, že bude presadzovať svoje normy a opatrenia na boj proti antimikrobiálnej rezistencii vo vzťahu k svojim obchodným partnerom. Pokiaľ ide o výskum, EÚ bude stavať na svojich úspešných rozsiahlych medzinárodných iniciatívach, ako napr. partnerstvo európskych a rozvojových krajín v oblasti klinických skúšok a iniciatíva spoločného programu, a bude ďalej rozvíjať silnejšie a vzájomne prepojené výskumné prostredie v oblasti antimikrobiálnej rezistencie s globálnym dosahom.
Nový akčný plán stavia na prvom akčnom pláne v oblasti antimikrobiálnej rezistencie, ktorý sa realizoval v období rokov 2011 až 2016. Tento nový plán vychádza z usmernení nezávislého externého hodnotenia a názorov zainteresovaných strán získaných vo verejnej konzultácii. Respondenti, ktorí sa zapojili do konzultácie, mali zväčša pozitívny názor na úlohu Komisie pri dopĺňaní činností členských štátov a až takmer 79 % ohodnotilo opatrenia Komisie ako užitočné.
Čo nové prináša prijatý akčný plán?
Nový akčný plán vymedzuje komplexný rámec pre rozsiahlejšie aktivity zamerané na zníženie výskytu a šírenia antimikrobiálnej rezistencie a na zlepšenie vývoja a dostupnosti nových účinných antimikrobiálnych látok v EÚ aj mimo nej. Zameriava sa na činnosti s jasnou európskou pridanou hodnotou a podľa možnosti na merateľné a konkrétne výsledky. Nový akčný plán na jednej strane zabezpečuje pokračovanie tých opatrení EÚ, ktoré sú stále potrebné, a na druhej posilní podporu krajinám EÚ, aby prinášali inovačné, účinné a udržateľné riešenia problému AMR. Napríklad má ambíciu posilniť spoluprácu a dohľad s cieľom doplniť chýbajúce údaje a vytvoriť viac synergií a koherentnosti medzi jednotlivými politikami v zmysle prístupu „jedno zdravie“.
V pláne sa okrem toho predpokladá viac ako 75 opatrení, ktoré sa opierajú o tri hlavné piliere:
Spracovala: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Použité zdroje:
https://ec.europa.eu/health/amr/antimicrobial-resistance_en
http://europa.eu/rapid/press-release_IP-17-1762_sk.htm
Obrázky a graf: Factsheet AMR: a major European and Global challenge
A European One Health Action Plan against Antimicrobial Resistance (AMR)
