Čachtice sú preslávené najmä vďaka smutne známej „Krvavej grófke“ Alžbete Bátoryovej. Hrad i obec majú pestrú históriu, bohatú na mnohé významné a zaujímavé udalosti. Rovnako tak je verejnosti pomerne známy Trenčiansky hrad. Za pozornosť však isto stojí aj ďalšia zaujímavosť Považia, ktorú vám odporúčame navštíviť v rámci série kam za vedou, a síce Draškovičovský kaštieľ v Čachticiach.
J
e v ňom umiestnená expozícia Trenčianskeho múzea, ktorá sa venuje dejinám Čachtíc. Zachytáva nielen dejinné udalosti, ale približuje návštevníkovi i bohaté kultúrne tradície a ľudovú kultúru mestečka. Expozícia predstavuje kolekciu historických zbraní, dobových dokumentov, odevných súčiastok a šperkov, súbor portrétov príslušníkov miestnych šľachtických a zemianskych rodov, exponáty nájdené pri historicko-archeologickom výskume objektov a pri rekonštrukčných prácach. Ľudovú čachtickú kultúru pripomínajú keramické nádoby a umelecké artefakty.
Trenčianske múzeum je celkovo neodmysliteľnou súčasťou kultúry na Považí. Vlastní okolo 170 876 zbierok v takých oblastiach, akými sú archeológia, história, etnografia, dejiny umenia, numizmatika, najnovšia história, geológia, mineralógia, paleontológia, botanika, botanika, zoológia. Trenčianske múzeum spravuje okrem svojej hlavnej budovy na Mierovom námestí (Župný dom), ešte aj Trenčiansky hrad, ktorý má viaceré expozície, Karner sv. Michala a Katov dom v Trenčíne. V Novom Meste nad Váhom je umiestnené Podjavorinské múzeum a ďalšia expozícia sa nachádza v Ambrovskej kúrii v obci Beckov. Tiež je správcom už spomenutého Draškovičovho kaštieľa v Čachticiach, Pamätnej izby Ľudmily Podjavorinskej v Bzinciach pod Javorinou a Rodného domu Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka v Uhrovci.
Expozícia Z histórie a kultúry slobodného kráľovského mesta Trenčína a bývalej Trenčianskej župy je umiestnená na prvom podlaží hlavnej budovy Trenčianskeho múzea, tzv. Župného domu. Je zameraná vlastivedne a obsahuje časť prírodovednú, historickú, umeleckohistorickú, archeologickú a tiež národopisnú.
Najväčšia tzv. kongregačná sála budovy slúžila na pracovné zasadania a stretnutia trenčianskeho župana a členov župných výborov, zároveň ako reprezentatívny priestor pre neformálne rokovania, zábavu, hudbu, tanec. V architektúre miestnosti v duchu barokových tradícií palácových objektov II. pol. 18. storočia dominuje valená krížová klenba (pôvodne zlatená s prvkami štukovej výzdoby) upravená stavebnými úpravami do súčasnej podoby.
Expozičná inštalácia miestnosti zahŕňa prierez dejinami mesta a župy od r. 1761 do 31. 12. 1922 (kedy včlenením do novovzniknutej Považskej veľžupy mesto Trenčín stratilo postavenie hlavného sídelného mesta župy). Miestnosti dominujú originály historického dekoratívneho mobiliáru: empírová jedálenská zlatená vitrína z polovice 19. stor., rokoková sedacia súprava s benátskym zrkadlom z II. pol. 18. stor., ornamentálne vyrezávaný kabinetný príborník s komodou, stolom a stoličkami zo zač. 20. stor. a pohovka v štýle baroko z II. pol. 19. stor.
V časti nábytku je nainštalované historické sklo a porcelán z obdobia rokov 1870 – 1920 so špeciálnym zreteľom na vzácne červené olovnaté, ručne fúkané sklo svetoznámej značky Moser (oficiálneho dodávateľa cisársko-kráľovského viedenského dvora) a časť cínového riadu z obdobia rokov 1740 – 1890, doplneného o torzo jedálenského servisu rod. Ilešháziovcov, dedičných trenčianskych a liptovských županov a majiteľov Trenčianskeho hradu. Prierezový výber stolových, závesných, konzolových a laternových hodín pochádza z obdobia rokov 1720 – 1890 (zaujímavosťou sú stĺpové hodiny z obdobia Biedermeier z prvej polovice 19. stor. v 4 a 6 stĺpovom prevedení). Medzi reprezentatívnymi portrétmi trenčianskych županov od r. 1766 do r. 1905 nájdeme aj práce od významného dvorného portrétistu M. Bardiša a oleje na plátne s motívom Trenčianskeho hradu a mestského parku P. Baszlera a J. Perglera.
Medzi najvýznamnejšie vitrínové exponáty patria vázy z ružového olovnatého skla s rytým dekórom so zaniknutých Uhroveckých sklární z r. 1885, vzácne tlače zo 16. až 18. storočia (špeciálne zväzok Kralickej biblie z r. 1587), ukážka z bohatej kolekcie fajok z morskej peny a zlatou niťou ručne vyšívané topánky pápeža Leva XIII., dar pápežskej kúrie zakladateľovi múzea Dr. Karolovi Brančíkovi. Úžitkové strieborné predmety dopĺňajú ukážky chladných zbraní, kresadlová umelecky zdobená puška a židovské rituálne obradové nádoby.
Úvodná, prírodovedná časť expozície obsahuje autentické predmety a prírodniny z bohatej Brančíkovej zbierky, okrem iného viac ako sedemsto exemplárov motýľov a iného hmyzu, písomnú a fotografickú dokumentáciu, originálne kresby hmyzu, prírodnín i krajinárskych motívov z Brančíkových ciest.
V archeologickej časti získa návštevník solídny prehľad o mnohých nálezoch a archeologických lokalitách trenčianskeho regiónu od praveku po ranný stredovek. Má možnosť prezrieť si kamennú štiepanú industriu pravekého človeka, keramické nádoby, popolnice, medené a bronzové zbrane, nástroje a šperky, výrobky doby laténskej, rímske nálezy, mince, hrobovú výbavu, slovanské zbrane a ostrohy veľkomoravských jazdcov.
Etnografickú časť expozície dokumentujú najvýznamnejšie odevné celky regiónu z rokov 1920 – 1945; charakteristický ľudový odev z lokalít Trenčianska Teplá, Dobrá, Kubrá a Bošáca ,typický svojou ornamentálnou a dekoratívnou výšivkou so zachovaním pôvodných (doma zhotovených) materiálov: konope, ľan, súkno, česaná vlna, ručne farbené nite. Kolekciu dopĺňajú vzácne maľby na skle, ojedinelý prvok ľudovej neprofesionálnej výtvarnej tvorby z prvej polovice 19. stor. a ľudová dekoratívna drevorezba: plastiky, sochy, piety s častým motívom ukrižovania Krista, snímania z kríža, Sedembolestnej Panny Márie, Úteku do Egypta.
Najvzácnejším exponátom tejto časti je závesný drevený kríž s korpusom zo 17. storočia vystavený na mnohých medzinárodných výstavách. Ukážky habánskej práce trenčianskych keramikárov pochádzajú z obdobia II. polovice 18. a zač. 19. storočia. Ide o fajansovú produkciu dielní z okolia Trenčína, s typickou farebnosťou kobaltovej modrej, žltej, zelenej a ružovej farby a štýlovo ornamentálnym rastlinným ( výnimočne zoomorfným motívom). Vyrezávane a figurálne zdobené úle v tvare ľudských postáv dokumentujú pôvodné včelárstvo ako doplnkový produkt poľnohospodárskej výroby oblasti.
Trenčianske múzeum je kultúrna a vedecká inštitúcia s krajskou pôsobnosťou a viac ako 138 ročnou históriou. Jeho predchodcom bol Prírodovedný spolok župy Trenčianskej, založený v roku 1877. Zlúčením s Muzeálnou spoločnosťou v r. 1912 vzniklo Trenčianske múzeum. Prvým predsedom sa stal MUDr. Karol Brančík, župný lekár a entomológ medzinárodného významu.
Trenčianske múzeum napriek svojim prírodovedným tradíciám je múzeom vlastivedného typu. Vlastní a spravuje zbierkové fondy historického, umenovedného, prírodovedného, literárno-historického či národopisného charakteru, bohaté zbierky z oblasti numizmatiky, faleristiky, filokartie, militárií a zbraní, umeleckého remesla a podobne. K najcennejším súborom v zbierkach Trenčianskeho múzea nesporne patrí rozsiahla a umelecky i historicky zaujímavá obrazová zbierka rodu Ilešháziovcov, hlavných a dedičných trenčianskych a liptovských županov, pánov Trenčianskeho hradu od r. 1594 do r. 1835.
Trenčín vznikol ako obchodná osada pod mocným hradom v 12. storočí. V roku 1412 získal výsady slobodného kráľovského mesta a v súčasnosti je krajským mestom a sídlom krajských orgánov štátnej správy. Takmer 700 rokov plnil úlohu správneho, obchodného a kultúrneho centra stredného Považia. Toto postavenie si v značnej miere udržal dodnes. Strategickú polohu Trenčína v blízkosti vážských brodov a dôležitých karpatských priesmykov si povšimli už starí Rimania, ako to dokladá známy „rímsky nápis“ na trenčianskom hradnom brale, ktorý nechal na počesť víťazstva cisárov Marca Aurelia a jeho syna Commoda vytesať legát II. légie Pomocnej Marcus Valerius Maximianus v roku 179 nášho letopočtu.
Isto netreba obísť ani dominantu Trenčína i celého Považia – Trenčiansky hrad. Stráži pradávne obchodné trasy spájajúce stredomorskú oblasť s Pobaltím a severnou Európou. Na mieste dnešného hradu stálo v období Veľkej Moravy hradisko ako správne centrum priľahlého regiónu. Dnešný hrad vznikol v 11. storočí ako pohraničná pevnosť, strážiaca dôležité vážske brody a dôležité karpatské priesmyky, cez ktoré prechádzali obchodné cesty, spájajúce oblasť severného Uhorska a stredoslovenských banských miest s Čechmi, Moravou, Sliezskom a Poľskom. V ďalších storočiach sa stal sídlom pohraničného komitátu, kráľovskej a neskôr šľachtickej župy. Dnes sú v jeho starobylých priestoroch umiestnené výstavné priestory a viaceré expozície Trenčianskeho múzea.
Zdroj informácií a foto: http://www.muzeumtn.sk/
http://www.muzeumtn.sk/expozicie/draskovicovsky-kastiel.html?page_id=303
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ