Prelomový objav vedcov by mohol jedného dňa pomôcť ženám v pokročilom veku alebo ženám, ktoré nie sú schopné produkovať životaschopné vajíčka z rôznych zdravotných dôvodov.
Koncepcia zavádza novú možnú formu delenia buniek. Zdroj: iStock/NataliaDeriabina
Výskumníci z Oregonskej univerzity zdravia a vedy (OHSU) vyvinuli koncepciu, ktorá premieňa kožné bunky na vajíčka schopné produkovať rané ľudské embryá. Tento pokrok ponúka potenciálne novú cestu k liečbe neplodnosti prostredníctvom procesu tvorby vajíčok a spermií mimo ľudského tela.
Kým sa však táto metóda bude môcť využiť v praxi, prejde minimálne desať rokov. Koncepcia zavádza novú formu delenia buniek, nazvanú mitomeióza, ktorá spája aspekty mitózy a meiózy, dvoch existujúcich foriem delenia buniek. Mitóza je proces, pri ktorom sa jedna bunka delí na dve rovnaké bunky, umožňuje rast detí a hojenie rán. Meióza je redukčné delenie buniek, teda proces, ktorým vznikajú zrelé samčie a samičie pohlavné bunky, čiže spermie a vajíčka. Vedci vyvinuli tretiu formu delenia buniek, ktorá vznikla spojením už dvoch existujúcich foriem delenia buniek.
Tento prístup si vyžaduje ešte ďalší výskum
Namiesto preprogramovania kmeňových buniek na gaméty, teda pohlavné bunky, použili vedci transfer jadra somatickej bunky, rovnaký základný prístup, aký bol použitý pri klonovaní ovce Dolly v roku 1997. Vedci transplantovali jadro kožnej bunky do darcovského vajíčka, z ktorého odstránili jeho vlastné jadro. Cytoplazma darcovského vajíčka v transplantovanom jadre kožnej bunky odstránila polovicu chromozómov, čím napodobnila meiózu.
Vzniklo tak haploidné vajíčko, teda vajíčko, ktoré má v porovnaní s telovými bunkami polovičný počet chromozómov. Vytvorené vajíčko umelo oplodnili, a tak vznikli embryá s rovnakým genetickým príspevkom od oboch rodičov.
V rámci štúdie vedci vytvorili 82 funkčných ženských pohlavných buniek, ktoré umelo oplodnili. Hoci väčšina z nich stagnovala s chromozómovými abnormalitami, približne 9 percent buniek sa šesť dní po oplodnení vyvinulo do štádia blastocysty, teda včasnej fázy vývoja embrya, ktorá nastáva niekoľko dní po oplodnení.
Podľa Nurie Martiovej-Gutierrezovej, vedúcej výskumnej pracovníčky v Centre pre embryonálnu bunkovú a génovú terapiu Oregonskej univerzity zdravia a vedy, je potrebné vykonať ďalší výskum, aby sa zabezpečilo presné párovanie a oddelenie chromozómov. Embryá zvyčajne zlyhajú, ak obsahujú príliš veľa alebo príliš málo chromozómov.
Genomická mutácia zvaná aneuploidia, teda jav, pri ktorom dochádza k chýbaniu alebo nadbytku chromozómov vo všetkých bunkách určitého organizmu, je v ľudských vajíčkach pomerne bežná, najmä s pribúdajúcim vekom prvorodičiek. Podľa odborníkov dosiahne aj pri prirodzenom rozmnožovaní štádium blastocysty len približne tretina embryí.
Pozrite si
Výskumníci zdôraznili, že hoci tento pokrok demonštruje potenciál, stále ide len o dôkaz koncepcie. „Aj napriek tomu, že naša štúdia demonštruje potenciál mitomeiózy pre in vitro gametogenézu, v tejto fáze ide stále len o dôkaz koncepcie. Pred budúcim klinickým použitím je potrebný ďalší výskum na zabezpečenie účinnosti a bezpečnosti,“ uviedli autori.
Zdroje: Moja Krv, Nature Communications, Trnavská univerzita, Veda na dosah, GynCare, Genetické syndrómy
(RR)
