Dopoludnie tretieho dňa tohtoročného Festivalu vedeckých filmov bolo venované téme Ekologická energetika. Diváci a diváčky mohli sledovať dokumentárne filmy z cyklu Spektrum vedy Slnko, seno a…energia a Strach z rádioaktívneho žiarenia. V následnej diskusii sa o svoje názory s účastníkmi podelili takí odborníci ako prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc. z Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva na FEI STU v Bratislave, prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD. z Ústavu výrobných systémov, environmentálnej techniky a manažmentu kvality na Strojníckej fakulte STU v Bratislave, ktorý sa práve stal dekanom fakulty a RNDr. Pavol Faško, PhD. zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave.
V úvode diskusie tretieho dňa hostia dostali možnosť predstaviť sa. Prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD. uviedol, že robil dekana osem rokov, potom bol dva roky riaditeľom ústavu a teraz znova nastáva zmena vo vedení fakulty. „Dekanom môžete byť najviac dve štvorročné obdobia, potom už nemôžete kandidovať. Určité obdobie musí byť pauza. Teraz sa stala tá zmena, kedy som znova nastúpil do funkcie. Takže to je z toho profesijného hľadiska. Robil som dva roky vedúceho Ústavu výrobných systémov, environmentálnej techniky a manažmentu kvality. Profesionálne som konštruktér a poviem vám, že som na to patrične hrdý. Keď si čeknete moje meno, je to okolo 46 patentov, nejakých 5 či 6 máme európskych patentov. Venujeme sa hlavne konštrukcií strojov, konštrukcii výrobnej techniky a v poslednom čase je to najmä využitie odpadu rôznych druhov, biologických surovín, ich efektívne využitie, buď do druhotných surovín, čiže recyklujeme, alebo do paliva.“
Na ústave veľmi intenzívne spolupracujú s automobilovým priemyslom – prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD. je viceprezidentom Zväzu automobilového priemyslu. „V ostatnom čase sme robili veľké projekty, využitie odpadov z automobilového priemyslu, recyklácia plastov, skla, rôznych komodít, ktoré vznikajú pri výrobe a využívaní automobilov. Dnes by sme možno chceli viac hovoriť o biologických odpadoch. Sú to odpady jednak tzv. čisté, jednokomoditné odpady, ale v poslednom čase sa venujeme aj odpadom čističky odpadových vôd, ktoré sú z pohľadu využitia na energiu komplikovanejšie. Taká perlička, venujeme sa aj úprave odpadov, absolútne netypických. Teraz sme robili jeden veľký projekt so Slovenskou akadémiou vied, využitie odpadov muchy Tse-tse, tzv. biologická likvidácia týchto, poviem, nepriateľov ľudí, kde Afrika dáva jeden a pol miliardy dolárov ročne na to, aby to riešila. Slovensko podalo medzinárodný patent, ktorý rieši tento problém biologicky.“
RNDr. Pavol Faško, PhD. pracuje v Slovenskom hydrometeorologickom ústave, v odbore klimatologická služba. „Venujem sa témam, ktoré súvisia okrem iného s globálnym otepľovaním a s klimatickou zmenou, ktorá je podmienená činnosťou človeka. V tých filmoch ste videli, akým spôsobom je človek závislý od energií, a že nie je jedno, akým spôsobom sú tieto energie nadobúdané. O tomto vlastne je aj globálne otepľovanie a klimatická zmena. Keď si uvedomíme, že na Zemi žije viac ako sedem miliárd ľudí, tak musíme hľadať spôsoby, ako pre týchto ľudí získavať elektrickú energiu a iné energie takým spôsobom, aby tie spätné väzby boli čo najmenej negatívne.“
Pokračoval, že čo sa týka ďalších činností, v odbore klimatologická služba v Slovenskom hydrometeorologickom ústave robia aj také klasické spracovania, ktoré sa týkajú klímy Slovenska, rôznych situácií, kedy je treba robiť posudky, analýzy, ktoré súvisia buď s nejakými škodovými alebo nehodovými udalosťami. „Okrem toho spolupracujeme s mnohými pracoviskami na Slovensku a s univerzitami, máme pomerne veľa študentov, ktorí u nás robia buď bakalárske alebo diplomové práce.“
Prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc. z Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva v úvode povedal, že pôsobí na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. „Venujem sa tomu, že vychovávame mladých ľudí. Mladí ľudia v tom filme boli naši študenti, na ktorých sme pracovali 10 rokov. Ak k nám prídete, tiež budete takí múdri.“
Diskusia prešla na tému strach z rádioaktívneho žiarenia a tiež, do akej miery je Slovensko odkázané na jadrovú energiu a či sa nedá nájsť nejaký alternatívny zdroj. Prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc. vysvetlil, že aj v miestnosti, v ktorej diskusia prebiehala, dostávajú jej účastníci omnoho viac žiarenia, ako keď by šli von. „Prečo? Lebo je tu radón zo stavebných hmôt. Je to v tehlách, betóne, cemente. Radón je plyn, ktorý dýchame, alfa žiarič, ktorý nám zaťažuje bunky a môžeme z toho dostať aj nejakú chorobu. Samozrejme, keď vetráme, koncentrácia radónu je nižšia. Limit je 200 Bequerelov na liter vzduchu, ktorý dýchame. Ale sú priestory, napríklad doma v pivnici máme aj 400. Teraz čo spravíte? Nepôjdete do pivnice, fajn. Keď pôjdete do jaskyne, tak tam toho radónu je päťkrát viac, ešte horšie. Bože, kde budeme žiť? Tehlový dom je lepší. No ale nie, každý má na tehlový dom. Drevený bungalov je úplne najlepší, tam je toho najmenej, ale aj tam je asi 40 Bequerelov na liter. Čiže to nás obklopuje všade, len koncentrácia sa mení.“
Strach z rádioaktívneho žiarenia je podľa neho taký, že v priebehu posledných sto rokov limity stále klesajú. „Keď madam Currie kedysi skúmala atómy, tak neboli žiadne limity. Potom zaviedli 200 milisievertov za rok, potom povedali len 50, potom 20 a teraz je pre obyvateľstvo 1 milisievert nad úrovňou prirodzeného pozadia. To prirodzené pozadie je asi 3 milisieverty a vy môžete dostať len 1 milisievert nad. Čiže už je to takmer nedosiahnuteľné. Náhodou idete lietadlom do Ameriky a prídete s desiatimi milisievertami, pretože vo výške 10 000 m je významné kozmické žiarenie.“
Úradníci, hlavne v Bruseli, podľa neho znížili limit, lebo ľudia sa boja. „Ale to sa prejaví tak, že sú to politológovia, ekonómovia a všetci tí, ktorí o prírode nevedia nič. No je tlak znižovať limity. Nový limit na voľne uložiteľné látky do prostredia bude 100 Bequerelov na kilogram. To je nový limit prijatý Európskou komisiou, aby sa rádioaktivita nedostala do životného prostredia, najmä keď sa idú vyraďovať jadrové elektrárne. A viete koľko mám ja na kilogram? Ja mám 130 Bequerelov na kilogram. Tu kolega má možno 140 a keď pán dekan fajčí, možnože má aj 180, pretože fajčiari majú viacej usadenej aktivity v sebe. Čiže to znamená, že podľa nových noriem Európskej komisie možno nebudeme môcť byť pochovaní na cintoríne,“ dodal s úsmevom.
Prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc. tvrdí, že limity a strach z rádioaktívneho žiarenia už obmedzujú ľudskú existenciu. „Však keby mi dali dozimeter na kolená, tak nemôžem nastúpiť do autobusu. Aj šofér je rovnako rádioaktívny. Čiže už sme sa dostali do takého stavu, že jediné, čo nás zachráni, je to, že budete múdri. Učte sa!“
Aj takéto a ďalšie zaujímavé témy zazneli počas tohtoročného Festivalu vedeckých filmov, ktorý sa uskutočnil v dňoch 29. 5. až 31. 5. 2017 v Centre vedecko-technických informácií SR, na Lamačskej ceste 8/A v Bratislave. Jeho mottom bolo „Veda pre budúcnosť“. Priaznivci vedy a vedecko-populárnych filmov sa mohli dozvedieť, v čom nám veda môže zabezpečiť priaznivejšiu budúcnosť v jednotlivých oblastiach života. Aj na tomto, v poradí už štvrtom ročníku podujatia, bola v popredí práve slovenská veda.
Oba premietané filmy z cyklu Spektrum vedy si môžete pozrieť na YouTube kanáli CVTI SR.
Podvečer, 31. mája 2017, čakalo na návštevníkov festivalu záverečné premietanie dokumentárneho filmu Príbeh lesa s podtitulom Divoká príroda z prvej ruky. Vďaka unikátnym metódam nakrúcania tvorcovia dokázali divákom autenticky prerozprávať príbeh lesa od doby ľadovej až po súčasnosť a zachytiť vzrušujúci kolobeh života v ňom. Téma divákov veľmi zaujala a počas celej diskusie bolo položených mnoho otázok, ale aj konštatovaní, ktoré boli často protikladné, a tak ponúkli naozaj rôznorodý pohľad na danú problematiku.
Cieľom Festivalu vedeckých filmov je poukázať na zaujímavé vedecko-populárne filmy a televízne relácie, ktoré svojim stvárnením približujú vedu širokému a rôznorodému publiku ako atraktívnu, dynamickú a neustále sa rozvíjajúcu oblasť. Festival vedeckých filmov predstavuje pútavé témy z oblasti prírodných, technických či humanitných vied a tiež reaguje na aktuálny stav a najnovšie trendy doma, ako aj v zahraničí.
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Odborní garanti: prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc., prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD. a RNDr. Pavol Faško, PhD.
Foto: FVF 2017
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ