MUDr. RNDr. Ľudovít Paulis, PhD., odborný asistent v Ústave patologickej fyziológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a vedecký pracovník v Ústave normálnej a patologickej fyziológie SAV v Bratislave, zaoberá sa výskumom príčin a mechanizmov vzniku srdcovocievnych ochorení a možnosťami ovplyvnenia ich liečenia.
Ľudovít Paulis (1981) pochádza z Nitry. V rokoch 1999 – 2004 študoval na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (UK) v Bratislave (Mgr.) a v rokoch 1999 – 2006 na Lekárskej fakulte UK v Bratislave (MUDr.). V rokoch 2004 – 2007 bol doktorandom na Lekárskej fakulte UK (PhD.) a v roku 2010 obhájil titul RNDr. na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Od novembra 2004 bol odborným pracovníkom VŠ v Ústave normálnej a patologickej fyziológie SAV v Bratislave. Vo februári až apríli 2006 bol stážistom v Institute of Advanced Studies at Reserch Center for Quantum Information v Bratislave. Od novembra 2007 do júna 2008 pôsobil ako projektový manažér v Centre projektovej podpory Lekárskej fakulty UK v Bratislave. V novembri 2007 nastúpil ako odborný asistent do Ústavu patologickej fyziológie Lekárskej fakulty UK.
V júli 2008 až januári 2011 bol post-doktorandom v INSERM U637, Montpellier vo Francúzsku a neskôr v Center for Cardiovascular Research, Charité-Universitätsmedizin v Berlíne v Nemecku, kde pôsobil do februára 2014 ešte ako hosťujúci vedec. Od októbra 2011 je predsedom Rady LuPa o. z. v Bratislave, podporujúceho rozvoj vedy a výskumu. Je členom výkonného výboru Európskej rady pre kardiovaskulárny výskum (ECCR) a fellow Európskej kardiologickej spoločnosti (FESC). Ako jeden z najmladších vedcov získal prestížne štipenium Európskej komisie Intra-European Fellowship 7. RP. Publikoval 51 prác v karentovaných časopisoch, zozbieral vyše 1000 SCI citácií, nekorigovaný H faktor podľa WoS 19.
MUDr. RNDr. Ľudovít Paulis, PhD., sa dňa 22. apríla 2017 zúčastnil Pochodu za vedu v Bratislave, kde ako jeden z vedcov vystúpil s príhovorom k účastníkom podujatia. Pri tejto príležitosti sme ho požiadali o rozhovor.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Aktívne ste sa zúčastnili Pochodu za vedu. Aký máte pocit z tohto podujatia a čo vás na ňom najviac zaujalo?
Ľ. PAULIS: Zaujalo ma a som rád, že sa zišli ľudia, ktorí aktívne demonštrujú svoje nadšenie pre zvedavosť, bádanie a objavovanie. A to napriek tomu, že často práve títo ľudia nemajú tú vnútornú dávku „exhibicionizmu“. Som presvedčený, že ich je omnoho viac, len dali prednosť knihám, článkom, laboratóriu alebo návšteve múzea. No, či chceme alebo nechceme, veda potrebuje aj popularizáciu. Som preto rád a ďakujem organizátorom, že sa pustili do tohto podujatia. Zaujímavé boli tiež možnosti vyskúšať si letový simulátor, pozrieť si prvú slovenskú družicu alebo sa dozvedieť viac o zdraví svojich ciev a srdca.
M. B.: Koho mal Pochod za vedu osloviť predovšetkým?
Ľ. PAULIS: Prial by som si, aby pochod oslovil čo najviac ľudí, nielen tých, ktorí sa vedou živia alebo bezprostredne pracujú s výskumom. Veda prináša pokrok a vzdelanú spoločnosť, čo sú základné predpoklady ekonomického rozvoja Slovenska. Tento aspekt vývoja krajiny je o to naliehavejší, že v ňom čoraz viac zaostávame v porovnaní s našimi susedmi. Hrozí nám, že skôr alebo neskôr stratíme našu konkurencieschopnosť. V neposlednom rade je ale spoločnosť tvorená vzdelanými kriticky mysliacimi a hodnotiacimi jedincami imúnnejšia voči manipuláciám politikmi a médiami a je teda predpokladom aj pre zdravý rozvoj demokratickej spoločnosti. Pochodovali sme tak nielen za vedu samotnú, ale aj za lepší život a slobodnú spoločnosť.
M. B.: Ste príkladom toho, že sa netreba báť študovať vedné odbory, keďže ste aj lekárom aj prírodovedcom. Čo by ste v tejto súvislosti odkázali mladým ľuďom, ktorí sa práve rozhodujú o svojom ďalšom smerovaní v štúdiu?
Ľ. PAULIS: Asi aby v prvom rade mysleli na to, čo ich baví a čo ich bude baviť aj do budúcna a rozhodli sa podľa toho. V práci strávime asi polovicu svojho denného času. Nemusí to byť zabitý čas, akási povinná jazda naplnená nudou a rutinou. Môže to byť aj zábava, pocit naplnenia a práca na sebe samom, ktorá nás neustále posúva ďalej. Veda a výskum, a to v akejkoľvek oblasti, tu myslím ponúka obrovský priestor na realizáciu. To určite stojí za to, nedať sa odradiť prípadnou náročnosťou štúdia. Prekážky a ich zdolávanie robia život nielen zaujímavým, ale aj zábavným.
M. B.: Už ako 29-ročný ste v roku 2010 v rámci ocenenia Vedec roka SR získali Čestné uznanie za mimoriadne vedecké výsledky v experimentálnej hypertenzii, publikačnú činnosť, medzinárodné uznanie, posilnenie zahraničnej spolupráce, rozvoj a zahraničnú reprezentáciu mladej slovenskej vedy. Kam ste sa odvtedy posunuli?
Ľ. PAULIS: Posun nastal najmä v tom, že sa neorientujem len na seba a svoj rozvoj, ale snažím sa pomáhať ďalším mladým ľuďom. Napríklad pre mojich doktorandov sa usilujem vytvárať podmienky, kde môžu rozvíjať svoju vnútornú motiváciu na úkor tej vonkajšej. Tiež by som rád využil moje kontakty a postavenie, ktoré mám v rámci európskych odborných spoločností, pre ďalší rozvoj slovenskej vedy. V oblasti výskumu si tiež už môžem dovoliť projekty netrieštiť na čiastkové výsledky, ale dotiahnuť ich až k významnejšiemu záveru.
M. B.: Mohli by ste nás aspoň stručne a podľa možnosti populárno-vedeckou formou oboznámiť s výskumnými úlohami, resp. projektmi, ktoré ste riešili v poslednom čase a s akými výsledkami?
Ľ. PAULIS: Podieľal som sa na predklinickom vývoji jednej molekuly. So spoluautormi sme ukázali, že táto molekula dokáže zabrániť tuhnutiu ciev nezávisle od iných bežne používaných liečiv. Zvýšená tuhosť ciev (možno ste sa stretli s meraním rýchlosti pulznej vlny) je rizikovým faktorom pre úmrtia a slúži ako ukazovateľ veku ciev. Táto molekula preto môže predstavovať možnosť ako spomaliť starnutie ciev. Minulý rok sa začal jej klinický vývoj, ktorý však môže trvať ešte ďalších 5 rokov. Relatívne nedávno sa nám tiež podarilo identifikovať nový spôsob ako zasiahnuť do regulačného srdcovocievneho systému a teraz hľadáme a navrhujeme ďalšiu molekulu, ktorá by to dokázala. Ak budeme úspešní, výstupom bude ďalšia patentovaná substancia a potenciálne liečivo pre srdcovocievny systém.
M. B.: Ďakujem vám za rozhovor.
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Marek Bučko, portrét z archívu Dr. Ľudovíta Paulisa