Astronómka Mgr. Zuzana Kaňuchová, PhD., je jednou z mála slovenských žien, ktoré trávia svoj pracovný čas v observatóriu. Svoje vysokoškolské štúdium začala na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a ukončila na Univerzite Komenského v Bratislave. Jej odborná publikačná činnosť je citovaná mnohými renomovanými vedcami a okrem Astronomického ústavu SAV a jeho pracovísk, by sme sa s ňou mohli stretnúť napríklad v talianskom Osservatorio Astrofisico di Catania, alebo vo francúzskom l’Observatoire de Paris.
B. H.: Pracujete pre Slovenskú akadémiu vied v Astronomickom ústave. Prečo ste sa rozhodli pre kariéru astronómky a akej špecializácii sa venujete?
Z. KAŇUCHOVÁ: Bude to znieť ako klišé, ale chcela som sa stať „hvezdárkou“ už od svojho detstva. Chcela som sa presadiť a robiť niečo výnimočné. K astronómii a vede ako takej ma priviedol môj otec, ktorý bol v mojich očiach ten, čo všetko vedel. Prezerala som si jeho knihu od Pitticha a Kalmančoka: Obloha na dlani, pozerali sme Grygarove Okná vesmíru do korán a ukazoval mi súhvezdia, keď sme sa večer vracali z kostola. Znie to možno filmovo, ale bolo to skutočne tak. Myslím, že podobný príbeh majú mnohí moji československí rovesníci ovplyvnení rovnakými zdrojmi. Keď o tom tak teraz premýšľam, vtedajší režim a jeho úsilie nahradiť náboženstvo vedou dopomohlo mnohým mladým k ušľachtilým záujmom, už len napríklad vybudovaním hustej siete tzv. ľudových hvezdární, ktorá nemá v západných krajinách obdobu. Šla som za svojim cieľom, a okolnosti boli priaznivé. To je dôležité povedať. Nie každému je umožnené splniť si to, čo si praje. Dnes pracujem na oddelení medziplanetárnej hmoty na AsÚ SAV, kde sa venujem výskumu meteorických rojov. Získavam tiež CCD pozorovania asteroidov a komét na Observatóriu Skalnaté Pleso. V rámci tímu experimentálnej astrofyziky na Osservatorio Astrofisico (INAF) v Catánii sa venujem kozmickému zvetrávaniu malých telies Slnečnej sústavy.
B. H.: Medzi Vašimi kolegami je prevažná väčšina mužov. Nepociťujete ako žena nejaké nevýhody?
Z. KAŇUCHOVÁ: Nevýhody ako žena? Nie. Vlastne áno 
Niekedy nevládzem otvoriť štrbinu kupoly ďalekohľadu.
B. H.: Vnímajú Vás Vaši kolegovia ako rovnocenného partnera, čo sa výskumných úloh týka?
Z. KAŇUCHOVÁ: Myslím, že v prvom rade si musím byť ja sama vedomá toho, čo zvládnem a čo nie. Opýtať sa, keď neviem, vysvetliť, keď sa pýtajú, urobiť, keď požiadajú. A v mojom konkrétnom prípade – byť tímový hráč. Vtedy to funguje. No to, čo si skutočne kto myslí, sa nikdy nedozviem. Muži a ženy sú (našťastie 🙂 ) rozdielni. Mne sa páči byť rozdielna. Páči sa mi, keď môžem nejakou danosťou, ktorá môže (ale nemusí) súvisieť s mojou ženskou existenciou prispieť do diela, ktoré vzniká. Napríklad, keď sa mám trpezlivo babrať s niečím, na čo môj vedúci nemá nervy
Vtedy má zmysel to, čo robím.
B. H.: Je rozdiel medzi vnímaním ženy vo vede a jej kariérou nejaký rozdiel na Slovensku a v zahraničí?
Z. KAŇUCHOVÁ: Mám dojem, že áno. Doma stále prevláda presvedčenie, že ak sa žena nevenuje iba rodine, tak je karieristka. Je to dosť negatívne oslovenie, vlastne nadávka. A koľko je mužov – karieristov, ktorých doma ani nevidieť? Ďalej je myslím smutné, ako samy ženy, ak ide o nejakú odbornosť, preferujú hľadať pomoc o mužov. A priori predpokladajú, že muž bude vedieť, a ženy sa teda ani nespýtajú. Aká je tu potom „súdržnosť“? Poviem, že toto zraní viac, ako nejaká prípadná mužská pýcha. Inde sa ženy asi viac navzájom podržia a potiahnu. Asi to však súvisí aj so slovenskou špecialitou, ktorou je závisť.
B. H.: Majú podľa Vás ženy – pri formovaní svojej vedeckej kariéry nevýhodu v tom, že okrem pracovných povinností majú ešte aj na starosti domáce povinnosti a musia zvládnuť aj výchovu detí?
Z. KAŇUCHOVÁ: Začnem od slova „musia“. Nemusia. Je to otázka voľby a slobodného rozhodnutia. Ďalej je to otázka priorít, načasovania, a najmä voľby životného partnera. Deti potrebujú mamu a otca. V istých obdobiach viac mamu, a potom zase otca (veď kto má deti učiť bicyklovať a korčuľovať, aby mali krásne spomienky?? ). Oco potrebuje prácu, ktorá ho baví, aby neprišiel domov frustrovaný. Aj mama potrebuje prácu, ktorá ju baví, aby bola nabitá energiou. Ak toto obaja partneri rešpektujú a pomáhajú si, môžu byť všetci spokojní a šťastní.
B. H.: Ďakujeme za rozhovor.
Mgr. Zuzana Kaňuchová, PhD. – publikačná činnosť
Rozhovor pripravila: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: archív Zuzana Kaňuchová
Uverejnila: ZVČ