Mezentérium – vedci ho donedávna považovali za roztrieštené, fragmentované štruktúry v zažívacom ústrojenstve ľudského tela. Najnovšie štúdie však potvrdili, že ide o skutočný, ucelený a samostatný orgán, nachádzajúci sa v brušnej dutine.V podstate je to dvojitý záhyb podbrušnice, ktorý drží naše črevá v stene brušnej dutiny. Tento vedecký objav, pri ktorom bola stanovená anatómia a štruktúra mezentéria, sa pripisuje Calvinovi Coffeyovi, výskumnému pracovníkovi Univerzitnej nemocnice Limerick v Írsku a aktuálne vyvolal skutočne plodné diskusie v oblasti medicínskych vied.
Aká je vlastne presná funkcia tohto orgánu, čo všetko je ešte neprebádané, ako a či vôbec môže pochopenie tohto orgánu pomôcť pri liečbe ochorení? To všetko sú teraz otázky, ktoré si kladú odborníci, aj laická verejnosť.
Podľa RNDr. MUDr. Romana Gardlíka, PhD. z Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave je v súvislosti s nedávnym potvrdením existencie nového orgánu ľudského tela potrebné jasne povedať, že nejde o žiadny prelomový objav niečoho, o čom vedci doteraz nevedeli. „Mezentérium alebo okružie je tenké blanovité tkanivo v brušnej dutine, na ktorom sú zavesené orgány tráviacej sústavy, čím sú správne orientované a pevne prichytené za zadnú stenu brušnej dutiny. Prevažujúca predstava o mezentériu bola, že sú to relatívne nesúvislé – fragmentované blany prislúchajúce k jednotlivým brušným orgánom.“
Náš odborník vysvetľuje, že novší pohľad na túto štruktúru, vychádzajúci predovšetkým z poznatkov anatómie, histológie a embryológie hovorí o mezentériu ako o morfologicky súvislom tkanive, ktoré vykazuje určité známky anatomickej a funkčnej autonómie, podobne ako ktorýkoľvek orgán v ľudskom tele. „Toto je aj primárny dôvod, prečo vedci z írskeho Limericku otvorili otázku reklasifikácie mezentéria ako samostatného orgánu.“
Okrem doteraz známej funkcie v raste, vývine a priestorovej stabilizácii orgánov brušnej dutiny sa podľa RNDr. MUDr. Romana Gardlíka, PhD. zdá, že mezentérium zohráva dôležitú úlohu aj v iných procesoch. „Mezentérium je vložené medzi črevá a zvyšok tela, čím predstavuje optimálny komunikačný kanál medzi črevnými (environmentálnymi) faktormi a celým organizmom, pričom sprostredkúva lokálnu a/alebo systémovú odpoveď. Reaguje na bakteriálne zložky čreva a reguluje bunkovú imunitnú odpoveď voči nim. Tieto procesy však nie sú doposiaľ dobre preštudované a navyše boli pozorované prevažne na zvieratách, takže je otázne do akej miery ich možno považovať za reálne.“
Vedec pokračuje, že okrem toho mezentérium produkuje C-reaktívny proteín, ktorý reguluje metabolizmus glukózy a tukov. „Nedávne poznatky naznačujú aj jeho úlohu v zápalových procesoch a procesoch aktivácie a deaktivácie zrážania krvi. Ďalej mezentérium je pravdepodobne aj zdrojom kmeňových buniek a jeho súčasťou je aj periférny nervový systém. Otázka, či by malo byť mezentérium vnímané ako súčasť tráviacej, črevnej, endokrínnej, kardiovaskulárnej alebo imunitnej sústavy nie je v súčasnosti objasnená, vzhľadom na to, že má dôležitú úlohu vo všetkých z nich.“
Ako ďalej hovorí RNDr. MUDr. Roman Gardlík, PhD., z uvedených informácií, z ktorých viaceré sú podľa neho nedostatočne preštudované, vyplýva aj význam mezentéria vo vzniku a liečbe chorôb. „Klinický význam nie je pravdepodobne limitovaný iba na choroby tráviacej sústavy (kolorektálny karcinóm, zápalové črevné choroby, vývinové choroby čreva), ale aj ďalšie (kardiovaskulárne choroby, diabetes mellitus, obezita, metabolický syndróm).“ Pridáva, že v tejto chvíli je veľmi predčasné definitívne hovoriť o význame a využití mezentéria, pretože na potvrdenie viacerých informácií je potrebný ďalší rozsiahly výskum.
„Predpokladá sa však, že najnovšie poznatky o mezentériu povedú k vývinu neinvazívnej liečby zameranej na mezentérium – takzvaná mezenterická farmakoterapia – ktorá by mohla niekedy čiastočne nahradiť chirurgické zákroky. Súhrnom je potrebné dodať, že naozaj nejde o prelomový objav nového orgánu, ale skôr o zatiaľ viac-menej teoretickú zmenu optiky,“ uzavrel RNDr. MUDr. Roman Gardlík, PhD.
Každopádne ale pokiaľ vedci pochopia kompletné funkcie mezentéria, budú môcť v rámci neho objavovať aj abnormality a tým kategorizovať a liečiť rôzne brušné či iné ochorenia organizmu.
Ilustračné video o novom orgáne
Informácie poskytol: RNDr. MUDr. Roman Gardlík, PhD. z Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Pixabay.com
Uverejnila: ZVČ