Sú roky, ktoré neponúkajú na oblohe žiadnu, aspoň vizuálne dostupnú kométu. Sú roky, ktoré síce ponúknu celkom peknú, jasnú kométu, ale viditeľnú iba z južnej pologule. Rok 2017 by mal túto neúrodu vynahradiť, a to dostupnosťou až piatich komét. Stačí, ak sa pozorovatelia vyzbroja aspoň malým ďalekohľadom alebo poľovníckym triédrom.
Okrem troch zaujímavých komét C/2015 ER61 (PanSTARRS), 2P/Encke a C/2015 V2 (Johnson), ktoré budu na našej oblohe pozorovateľné, budeme môcť sledovať dve ďalšie kométy, ktoré sú úzko spojené aj so slovenskou astronómiou. Obe kométy nesú mená astronómov, ktorí pôsobili na Slovensku, konkrétne na Skalnatom plese – 45P/Honda-Mrkos-Pajdušáková a kométa 41P/Tuttle-Giacobini-Kresák.
Touto cestou si chceme pripomenúť ich mená a upozorniť verejnosť na význam ich práce. Aby sme si uctili pamiatku týchto významných ľudí, pracovníci Oddelenia medziplanetárnej hmoty Astronomického ústavu SAV sa na jar v roku 2017 zapoja do nadchádzajúcej pozorovacej kampane zameranej na pozorovanie týchto dvoch jasných komét s cieľom pomôcť dozvedieť sa viac napr. o rotačných vlastnostiach jadier, charakteristikách ich aktivity, priebehu možných výbuchov, o vlastnostiach prachu a plynu v kome komét, alebo o časovom vývoji štruktúr v chvostoch.
Kométa 45P/Honda-Mrkos-Pajdušáková
Už od začiatku decembra budeme môcť pozorovať kométu 45P/Honda-Mrkos-Pajdušáková, ktorú objavili 3. decembra 1948. Objavil ju Minuru Honda, ale 6. a 7. decembra ju pozorovali aj Antonín Mrkos a Ľudmila Pajdušáková na Skalnatom plese nezávisle na prvom objaviteľovi. Ako k objavu tejto kométy došlo, o tom píše Gary Kronk vo svojej Kometografii (zväzok 4, strana 319): M. Honda (Kurashiki, Japonsko) objavil túto kométu v súhvezdí Hydra 3. decembra 1948 počas rutinného hľadania komét. Popísal ju ako difúzny objekt s jasnosťou asi 9 magnitúd bez známok jadra alebo chvosta. Ľ. Pajdušáková (observatórium na Skalnatom plese, Slovensko) viedla v tom čase rutinné hľadanie komét pomocou binokulárov 25 x 100 Somet, kedy 6. decembra 1948 našla v súhvezdí Hydra difúzny objekt. Pretože už svitalo, nemohla určiť polohu, ani pohyb, tak sa domnievala, že pravdepodobne videla jasnú galaxiu M83. A. Mrkos (observatórium na Skalnatom plese, Slovensko) nemal informáciu o Pajdušákovej predošlom pozorovaní, tak ráno 7. decembra pozoroval pomocou binokulárov 25 x 100 Somet v rámci plánovaného rutinného hľadania komét oblasť v súhvezdí Hydra, keď narazil na difúzny objekt s odhadovanou jasnosťou 11 magnitúd. Pozícii nezodpovedal žiaden známy objekt, tak usúdil, že sa jedná o kométu. Okamžite o tom informoval Pajdušákovú, ktorá si uvedomila, že aj ona videla ten isý objekt. Spolu potom uskutočnili 12-minútovú expozíciu ako potvrdenie objavu.
Čím je kométa výnimočná, že si zaslúži pozornosť?
Na prvý pohľad sa jedná o obyčajnú kométu. Klasifikovaná je ako krátkodobá, trpasličia kométa, ktorej jadro má v priemere asi menej než 1 km (pôvodný odhad bol okolo 1,6 km). Patrí do tzv. Jupiterovej rodiny komét (kométy s obežnými dobami do 20 rokov), pričom jej doba obehu okolo Slnka trvá 5,26 roka. Dráhu má sklonenú k dráhe Zeme 4,2 stupňa. Najbližšie k Slnku sa dostáva medzi dráhami Merkúra a Venuše a najďalej od Slnka vo vzdialenosti Jupitera. Z uvedeného vyplýva, že časť jej dráhy prechádza blízko dráhy Zeme. Tento rok sa síce kométa nepriblíži k Zemi až tak blízko ako v roku 2011 (9 miliónov kilometrov alebo 23 vzdialeností Mesiaca od Zeme), ale stále to bude jedna z najmenších vzdialeností za posledných 100 rokov (tentoraz asi 12 miliónov kilometrov alebo 32 vzdialeností Mesiaca od Zeme), ale aj na ďalších 100 rokov. Tá vzdialenosť bude našťastie taká, že k žiadnemu ohrozeniu alebo dokonca stretu so Zemou nedôjde. Pochopiteľne, táto blízkosť kométy je príležitosťou na jej pozorovanie.
Ako a kedy ju pozorovať?
Už začiatkom decembra kométa 45P dosiahne jasnosť, ktorá bude postačujúca aj pre menšie astronomické ďalekohľady. No kométa sa stále bude pohybovať nízko nad západným obzorom, kde bude prežiarená svitom už zapadnutého Slnka. Kométe zľava bude sekundovať veľmi jasná, neprehliadnuteľná Venuša. V polovici decembra kométa vstúpi do súhvezdia Kozorožec, kde strávi Vianoce a polovicu januára. Bohužiaľ, uhol medzi ňou a Slnkom sa bude zmenšovať, kométa bude neviditeľná, aj keď dosiahne jasnosť asi 7 magnitúd, s ktorou by na oblohe bez Slnka atakovala hranicu viditeľnosti voľným okom! V druhej polovici januára sa teda s pozorovaním kométy môžeme zatiaľ rozlúčiť. No, už od 4. februára ju však budeme môcť zazrieť tentoraz na rannej oblohe v súhvezdí Orla, kde sa najbližšie štyri dni bude premietať na pozadie Mliečnej cesty.
Obrázok 1: Teoretický vývoj jasnosti kométy 45P od začiatku decembra 2016 do 1. septembra 2017
Pohyb kométy bude čoraz zreteľnejší než v predošlých dňoch, pretože jej vzdialenosť od Zeme sa bude blížiť k minimu, t. j. na 0,083 au (takmer 12,5 milióna km). Dosiahne ju v doobedňajších hodinách 11. februára 2017 v súhvezdí Herkules. Podľa istého optimistického modelu vývoja jasnosti (na obrázku 1) by kométa mohla v polovici februára dosiahnuť až takmer 6. magnitúdu. Či kométa prekvapí ešte vyššou jasnosťou, ukáže čas. Následne bude kométa svoj pohyb po oblohe opäť spomaľovať pohybom cez súhvezdia Severná koruna, Pastier, Vlasy Bereniky až k Levovi koncom februára, kde bude dostupná iba pre väčšie ďalekohľady (na obr. 2).
Obrázok 2: Priemet polohy kométy 45P na oblohe a medzi súhvezdiami. Počítaný je interval od 3. decembra 2016 do 30. februára 2017, kedy bude kométa jasnejšia než 12 magnitúd.
Rok 2017 sa začne s C/2015 ER61 (PanSTARRS)
Treťou kométou, ktorá by ešte mohla byť považovaná za relatívne dostupnú, jasnú a zaujímavú, je C/2015 ER61 (PanSTARRS). Už v januári bude prechádzať súhvezdiami Váhy a Škorpión. Takmer celý február strávi v súhvezdí Hadonos v prítomnosti planéty Saturn. Kométa však bude stále slabá s jasnosťou 13 – 14 magnitúd a bude stále nevysoko nad juhovýchodným obzorom pred východom Slnka. Pozvoľna bude prechádzať súhvezdiami Strelec, Kozorožec a Vodnár. Až na začiatku mája sa jej jasnosť bude pohybovať na úrovni 7 magnitúd, aby sme ju mohli zbadať aj triédrami. Kaziť dojem bude len jej výška nad obzorom, ktorá dosiahne sotva 10 stupňov. No ak ju ani v priebehu mája neuvidíme, šanca sa pomerne rýchlo stratí. Snáď len blízka Venuša nízko nad obzorom poteší.
Kométy 41P/Tuttle-Giacobini-Kresák, 2P/Encke a C/2015 V2 (Johnson) budú pozorovateľné až od februára a bližšie informácie o nich prinesieme začiatkom roka 2017. Ostáva iba zaželať záujemcom o dianie na oblohe, aby aspoň minimálne jednu z týchto významných komét zbadali na vlastné oči, či už pomocou ďalekohľadu alebo bez neho. Aby sa tak pripravili na ešte väčší zážitok pri inej kométe, o ktorej ešte iba budeme informovať.
Autor: Mgr. Marek Husárik, PhD., Astronomický ústav SAV
Editovala: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR
Obr: od autora; Alfons Diepvens – www.astronomie.be; Pixabay.com (ilustračný obrázok kométy)
Uverejnil: MZ