Uplynulo viac ako sedemdesiat rokov odvtedy, ako z výrobnej linky zišli posledné parné lokomotívy radu 498.1 ČSD, ktoré niesli názov Albatros. Koncom minulého storočia prešli mnohé z nich šrotovaním a kým si vtedajšia spoločnosť uvedomila historickú hodnotu parných lokomotív, veľká časť už bola zlikvidovaná. Albatros číslo 498.104 mal šťastie. Osamelý v bratislavskom depe, odkázaný na historické výstavy sa v roku 1990 dočkal svojich záchrancov, ktorí ho doslova nechali vzlietnuť z popola.
Krátka história
Rušeň 498.104 uzrel svetlo sveta na Štedrý večer v roku 1954. V tento romantický dátum si ho rovno z výrobného závodu prevzali zástupcovia ČSD a 18. januára 1955 absolvoval svoju prvú technicko-bezpečnostnú jazdu. Pár dní na to bol preradený do depa v Žiline. Od 21. mája 1958 slúžil v depe Přerov, od 5. júna 1960 v depe Bratislava hlavné, kde zostal až do svojho vyradenia z prevádzky v roku 1979. „Doba, kedy parný rušeň Albatros vznikol, bola významným medzníkom železničiarov,“ poukazuje Ing. Jaroslav Vereš, predseda klubu Albatros na Slovensku. „Z výroby ešte stále odchádzali parné lokomotívy, ale s nimi zároveň i technologické novinky – rušne na elektronický pohon.“ Albatros 498.104 sa ako jediný z troch rušňov 498.1 vyhol fyzickej likvidácii a zostal odstavený na koľajisku „Dvor“ bratislavskej hlavnej stanice. V roku 1982 ho odtiahli do depa Bratislava východ. „Keď sa v septembri toho roku pripravovala pri príležitosti výročia Považskej železnice výstava parných rušňov, rušeň ako-tak namaľovali a odtiahli do Žiliny, kde sa výstava konala. Tam si zažil chvíľku slávy a následne bol presunutý naspäť do Bratislavy a bol deponovaný do dnes už bývalého depa Bratislava východ. Pre muzeálne účely sa ho podarilo oficiálne získať dňa 12. novembra 1985. Začiatkom roku 1990 bol prepravený do depa Vrútky, kde sa však, našťastie, dlho neohrial. Pár nadšencov zo vznikajúceho Albatros klubu vyvinulo iniciatívu, aby sa staručký rušeň číslo 498.104 vrátil do hlavého mesta. A podarilo sa.“
Niekedy stačí len chcieť
V rámci bývalého Československa sa vyrobilo pätnásť kusov Albatrosov. Dnes zostali len tri. V súčasnosti je schopný prevádzky len jeden rušeň, ktorého osud si do rúk vzal jeho rovnomenný klub. „Albatros klub začal písať svoju históriu v okamihu, kedy bol do rušňového depa Bratislava – Hlavné nádražie pridelený parný rušeň číslo 408.104. Pred touto rýchlikovou krásavicou sa začalo stretávať zoskupenie niekoľkých mladých ľudí, ktorí zistili, že majú spoločný cieľ. Znovu zrodiť Albatrosa,“ spomína Ing. Vereš.
A tak začalo tri a pol roka tvrdej práce. Dňa 15. marca 1994 bol rušeň slávnostne „zakúrený“ a po odstránení malých nedostatkov 27. marca Albatros znovu absolvoval technicko-bezpečnostnú skúšku na trati Kúty – Bratislava. „Dokonca bez problémov dosiahol rýchlosť 140 km/hod.“ Počas rokov 1994 až 2004 členovia Albatros klubu s rušňom 408.104 počas 111 nostalgických akcií najazdili 35 000 km a na jeho opravách odpracovali tisíce brigádnických hodín. Zadarmo. „Dnes Albatros klub funguje taktiež na báze dobrovoľnosti. Máme svojich stálych členov, od študentov po dôchodcov, ktorí sa aktívne zúčastňujú na prácach okolo rušňa. Keďže máme aj svoje náklady, ustanovili sme si pravidelný členský poplatok. Takže vlastne nielenže zadarmo robíme, ale za tú prácu ešte aj platíme. Ale pre ten pocit, kedy stojí zakúrený Albatros pred nami, to stojí.“ Počas spomenutých jedenástich rokov bola vďaka cieľavedomej snahe v podmienkach rušňového depa prance vybudovaná odborná, technická a súčiastková základňa. Dobrovoľníci svojpomocne upravili priestory, v ktorých je dnes okrem parného rušňa umiestnená aj väčšina ostatných historických vozidiel.
Nič netrvá večne
Od piatka 15. apríla 2005 od polnoci nastala čierna doba pre Albatros, pretože vypršala lehota platnosti jeho kotla. Jednoducho povedané, 
znamenalo to koniec jeho aktívnej prevádzky. „Pri tejto príležitosti sa v tichosti konalo rozlúčkové stretnutie. Zúčastnili sa ho len členovia klubu a pár priaznivcov. Poslednýkrát zakúrený rušeň sa v priestoroch poštových koľají bratislavskej Hlavnej stanice predviedol vo svojej plnej kráse. Ale my sme vedeli, že ho takto nevidíme naposledy,“ hodnotí dnes predseda klubu. Snahou všetkých členov bolo vytvoriť podmienky a priestor pre ďalšie jeho pôsobenie tak, aby i v budúcnosti ostal každodennou súčasťou železníc. Na výročnej schôdzi dňa 26. apríla 2005 sa členovia jednohlasne zhodli na tom, že sa pustia do generálnej opravy svojho milovaného Albatrosa. Medzitým sa ešte museli vybaviť ekonomické záležitosti, aby sa klub mohol aktívne podieľať na oprave, ktorá sa konala v Albatrosovom predchádzajúcom domove, vo Vrútkach. Presun do Vrútok, aj vďaka ZSSK Cargo, bol jedinou možnosťou, ako zvládnuť technologicky veľmi náročnú opravu, pretože tu sídlila jediná certifikovaná opravovňa na parné kotly na Slovensku – OKV Martin. Rušeň a tender boli následne počas niekoľkých mesiacov úplne rozobraté a začala sa generálna oprava. Všetky súčiastky boli dôkladne vyčistené, skontrolované a zrenovované. Tie, ktoré už nebolo možné zrenovovať, nanovo vyrobili. Po vykonaní týchto prác sa však ukázalo, že skutočne potrebný rozsah opravy bude výrazne väčší ako nariaďujú platné udržiavacie poriadky. „Bolo ťažké prijať zistenie, že sa naše predpokladané náklady zvýšia. Ale napriek všetkému sme vedeli, že Albatros chceme znovu spojazdniť a tak sme sa s uvedenou situáciou museli vyrovnať.“
Chuť víťazstva
Počas dlhého dva a pol roka, víkend čo víkend, členovia klubu dochádzali do Vrútok, aby mohli pracovať na oprave rušňa, a to až do dňa 16. novembra 2008, kedy sa toto obdobie skončilo a rušeň bol znovu premiestnený do Bratislavy, kde boli zavŕšené finálne opravy a montážne práce. Sila, odhodlanie a viera dobrovoľníkov dokázali, že po úspešných funkčných skúškach jednotlivých častí, ktoré boli zavŕšené dňa 17. novembra 2009, nasledovala prvá skúšobná jazda do Nových Zámkov. Na rušni odpracovali členovia Albatros klubu počas trvania tejto opravy neuveriteľných 40 000 hodín.
2009 – 2016
Po vykonaní 2. generálnej opravy a skúšobnej jazdy sa Albatros opäť vrátil „do života“. Jeho prvou jazdou bola VIP jazda pre pozvaných hostí a sponzorov dňa 30. novembra 2009 po bratislavských spojkách tak, ako aj VIP jazda pri príležitosti oslavy 60.-tych narodenín dňa 28. novembra 2014. Prvou jazdou pre verejnosť bola tak ako po iné roky Mikulášska jazda, ktorá sa konala 6. decembra 2009 na trati Bratislava hl. stanica – Kúty – Trnava – Bratislava hl. stanica. Ani počas vianočných prázdnin neoddychoval, 29. decembra 2009 odviezol mimoriadny vlak na trati Bratislava hl. stanica – Trenčín – Vrútky, ktorý následne pokračoval po výmene rušňa až do Košíc.
Dňa 23. apríla 2010 sa vybral na východ do Košíc, kde sa zúčastnil 10. ročníka výstavy s názvom „Prebúdzanie Katky“. Dňa 15. mája 2010 sa zakúrený Albatros zúčastnil akcie pri príležitosti „Noci múzeí“ v Múzeu dopravy v Bratislave na hlavnej stanici. Od mája až do decembra 2010 absolvoval rušeň niekoľko jázd a nemohol vynechať ani jedno z najväčších stretnutí historických vozidiel na Slovensku, ktorým bol 12. ročník Grandprix 2010 vo Zvolene.
Pamätná minca i kniha
Nakoľko členovia ALBATROS klubu od záveru roku 2009 po súčasnosť najazdili s Albatrosom už tisíce kilometrov, spomenieme ešte tie „niečím výnimočné“. Jednou z najzaujímavejších akcií bola dňa 28. apríla 2012 jazda Albatrosa ako najväčšieho zástupcu parných rušňov na Slovensku do Hronca na stretnutie s najmenším parným rušňom na Slovensku – s úzkorozchodným „Smoschewerom“, vyrobeným v roku 1921. Veľmi obľúbenou sa stala zimná jazda „Albatrosom po Myjavskej štreke“, ktorá si už tri roky po sebe (2012, 2013, 2014) našla niekoľko stoviek priaznivcov z česko-slovenského pohraničia. Taktiež nesmieme zabudnúť na jazdu do poľského mesta Wolsztyn, kam sa Albatros ako jediný zástupca zo Slovenska, vybral už druhý krát (2013, 2014). Tradičnou jazdou sa stala aj jazda do Budapešti do Múzea MÁV Nosztalgia (2012, 2013, 2014, 2016), ktorá si tiež získala svojich pravidelných cestujúcich, a nielen z radov detí.
Hlavným a nezabudnuteľným darčekom pre 60-ročný Albatros bol 24-hodinový pobyt na Železničnom skúšobnom okruhu vo Velimi. Opäť vďaka ústretovému a priateľskému konaniu a spolupráci mohol ALBATROS klub zorganizovať a pozvať na túto akciu vedenie železníc Českej republiky aj Slovenskej republiky, Výskumného ústavu Železničného a ďalších vzácnych hostí. Albatros si tento pobyt vychutnal a patrične sa odmenil v podobe krásnych záberov a nezabudnuteľnými zážitkami. Záver roka 2014 Albatros oslávil svojou Narodeninovou jazdou a ako darček dostal narodeninovú brožúrku, ktorá nesmela chýbať u žiadneho zberateľa. V nasledujúcom roku, dňa 17. 4. 2015, prišiel ešte jeden mierne oneskorený darček. Bola to inaugurácia poštovej známky, na ktorej bol parný rušeň Albatros 498.104 v nominálnej hodnote 0,45 EUR.
Spomienky na budúcnosť
Aj keď je rok 2016 ešte v plnom prúde, ALBATROS klub má za sebou už niekoľko mimoriadnych medzinárodných akcií. Prvou bola jazda na Dráždiansky parný festival (Nemecko), nasledovala MDD jazda do Múzea MÁV Nosztalgia v Budapešti. Albatros si urobil výlet aj do susednej Českej republiky na tradičný Pálavský okruh a v júni bolo možné vidieť netradičné spojenie dvoch parných rušňov v čele Československého Expresu. Ten si spolu viezli Albatros 498.104 a Rosnička 464.202.
V súčasnosti je parný rušeň 498.104 „Albatros“ jediným prevádzky schopným parným rušňom tejto unikátnej série na svete. Rad 498.1 je držiteľom absolútneho rýchlostného rekordu parných rušňov u nás. Títo parní krásavci dokumentujú vrchol techniky v odbore stavby parných rušňov v bývalom Česko-Slovensku a sú príkladom vyspelosti nášho strojárstva i železničnej prevádzky. Nadšenci, seniori i juniori, dokázali svojím odhodlaním a často až neskutočným úsilím znovu zrodiť dnes už jedinečný železničiarsky kus a ponúknuť tak tejto i nasledujúcej generácii šancu spoznať pocit, ktorý dostanete len na krídlach Albatrosa, za čo treba vzdať úctu partii mužov, ktorí našli záľubu v dobrovoľnej a mimoriadne ušľachtilej práci. Nás ostatných môžu len inšpirovať, veď napokon stále platia múdre slová o tom, že kto nepozná svoju minulosť, nezaslúži si poznať ani svoju budúcnosť.
Viac informácií na stránke Albatros klubu alebo na FB profile
Autor: Mgr. Simona Budinská, Albatros Klub
Foto: autor
Editovala: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: ZVČ