Správame sa zodpovedne v digitálnom priestore? Až dve tretiny rodičov deti vôbec nekontrolujú.
Mladší ľudia sú v porovnaní so staršou generáciou lepšie oboznámení s novými technológiami a majú bohatšie znalosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Zdroj: iStock.com/Kar-Tr
Slovenské domácnosti masívne používajú inteligentné zariadenia. To vychádza z najnovšieho reprezentatívneho prieskumu agentúry AKO na základe zadania Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti. V celkovom počte inteligentných zariadení vedú domácnosti, kde žijú študenti.
Spoločné zariadenia
Absolútna väčšina ľudí prevádzkuje doma niektorý typ inteligentného (smart) zariadenia. Najpoužívanejšími zariadeniami sú podľa prieskumu mobily s prístupom na internet (91,5 %) a v domácnostiach narástol počet inteligentných televízorov (61,7 %). Zvýšil sa počet hodín strávených používaním mobilného telefónu – na viac ako šesť hodín denne.
„Vyšší počet inteligentných zariadení však znamená viac vstupno-výstupných bodov siete, a teda vyššiu pravdepodobnosť potenciálnych hrozieb,“ uviedol Ivan Makatura, generálny riaditeľ Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti.
Medzi najčastejšie spoločné zariadenia s ostatnými členmi rodiny patrí pracovný notebook. Až 28 percent opýtaných sa s rodinou delí o pracovný prenosný počítač a takmer 32 percent respondentov má spoločné pracovné tablety. Súkromný mobilný telefón slúži len jednému človeku až u 84,9 percenta opýtaných.
O pracovný prenosný počítač sa delí viacero členov domácnosti. Zdroj: iStock.com/SeventyFour
Technológie v rukách detí
Respondenti s deťmi do 18 rokov uvádzajú nadpriemerný počet inteligentných zariadení, takže výskumný tím sa sústredil na otázku, ako rodičia chránia deti pred kybernetickými hrozbami. Z odpovedí na otázku používania nástrojov na kontrolu detí v digitálnom priestore vyšlo, že až dve tretiny rodičov deti vôbec nekontroluje. Z 30,7 percenta opýtaných, ktorí uviedli, že deti kontrolujú, uviedlo len 39,3 percenta využívanie monitorovacieho režimu (kontrolu navštevovaného obsahu) a 25,9 percenta aplikovanie reštriktívneho režimu (obmedzenie času a aktivít dieťaťa), pričom kombinovaný režim uviedlo 33,9 percenta.
Pri porovnaní s totožným prieskumom verejnej mienky vykonaným v roku 2023 ide o pokles kontroly detí zo strany rodičov. Odborníci sa zhodujú v priestore na ich edukáciu. „V situácii, keď rodičia komunikujú so svojimi deťmi čoraz menej a zároveň deti držia tempo s novými technológiami ľahšie ako ich rodičia, je asi prirodzené, že časť rodičov na kontrolu svojich detí rezignuje,“ upozornil Václav Hřích, výkonný riaditeľ prieskumnej agentúry AKO.
Približne dve tretiny rodičov nekontrolujú, čo ich deti robia na telefóne. Zdroj: iStock.com/Vladimir Volovodov
Digitálne zručnosti
Polovica opýtaných uviedla, že má len základné digitálne zručnosti (kopírovanie, mazanie súborov, posielanie e-mailov). Základné digitálne zručnosti však môžu priamo súvisieť aj so správaním v zamestnaní. Pokiaľ zamestnávateľ pri práci s dátami vyžaduje náročnejšie úkony, môže sa stretnúť s ich neporozumením a vytvára sa tak potenciálny priestor pre útočníka. Iba 8,5 percenta opýtaných totiž tvrdí, že poznajú metódy šifrovania informácií, ochrany dát a ich zabezpečeného prenosu. Odborníci zároveň upozorňujú, že ľudia majú pri otázkach tohto typu tendenciu svoje schopnosti nadhodnocovať.
Overujú si prijímatelia informácie?
Najmenej overujeme informácie uvedené v novinách a časopisoch (62,9 %), v tlačových agentúrach (62,4 %) a v televíznom spravodajstve (62,3 %). Kritickejšie pristupujú opýtaní k informáciám uverejneným na sociálnych sieťach. Odpoveď „overujem vždy“ však uviedlo len 16,1 percenta. Iba pätina ľudí si overuje generický obsah na sociálnych sieťach. Polovica opýtaných ľudí považuje obsah na sociálnych sieťach automaticky za pravdivý.
Pozrite si
Hrozby a opatrenia
V oblasti znalosti hrozieb v kybernetickej bezpečnosti je najčastejšie uvádzaným poznaným výrazom spam – stretlo sa s ním viac ako 90 percent opýtaných. Za ním nasleduje cloud, ktorý poznajú dve tretiny opýtaných. Viac ako tretina však uvádza, že nikdy nepočula termín malvér, autentifikácia a phishing. „Nedostatočná úroveň digitálnych zručností a neznalosť podstaty hrozieb generujú množstvo kyberbezpečnostných rizík,“ vysvetlil Ivan Makatura.
Z výsledkov prieskumu ďalej vyplýva nárast obavy z umelej inteligencie. Medziročne narástol percentuálny podiel ľudí, ktorí sa jej obávajú, z 39,4 percenta na 50,5 percenta.
Takmer dve tretiny opýtaných uviedli, že používajú aspoň základné opatrenia na zlepšenie kyberbezpečnosti – antivírus (67,2 %), zabezpečenie zariadení heslom (70 %), aktualizácie zariadení a aplikácií (60,8 %). Svoje dáta zálohuje viac ako tretina respondentov. V porovnaní s minulým rokom sa zvýšilo percento ľudí používajúcich heslá a rovnako sa zvýšil počet ľudí, ktorí svoje dáta zálohujú.
Najmladší používatelia (do 33 rokov) používajú nadpriemerne silnejšie opatrenia, čiže uplatňujú vyššiu úroveň kybernetickej hygieny než skôr narodení. Mladšie generácie majú vo všeobecnosti prirodzenejšie digitálne zručnosti a prejavujú vyššie povedomie o informačných a komunikačných technológiách a o kybernetickej bezpečnosti.
„Profesionálne prieskumy stavu kybernetickej bezpečnosti poskytujú neoceniteľné údaje o tom, ako je spoločnosť vybavená digitálnymi technológiami a akým spôsobom ich používa. Získané dáta slúžia ako základ pri vytváraní efektívnych stratégií ochrany vrátane programov zvyšovania povedomia,“ uzatvoril hodnotenie prieskumu v širokej verejnosti Ivan Makatura.
Zdroj: TS Agentúra AKO
(JM)
