AI našla 69 druhov vtákov a poskytla dôležité informácie o druhovom bohatstve a diverzite v rôznych trávnatých oblastiach.
Monitorovací systém. Zdroj: Huawei/Viedenská univerzita
Neziderské jazero je známe svojou rozsiahlou biodiverzitou, no klimatické zmeny a s tým spojené klesajúce hladiny vody sa odzrkadľujú aj tu. Život pri jazere a v ňom sa preto mení. Pred tromi rokmi sa rozhodli spoločnosť Huawei Austria, Viedenská univerzita a Národný park Neziderské jazero-Seewinkel (Nationalpark Neusiedler See – Seewinkel) skúmať biodiverzitu, konkrétne život vtákov v pásme vysokých tráv. V rámci projektu TECH4ALL využili na získavanie dát akustické zariadenia, inteligentné technológie a umelú inteligenciu (AI). Niektoré výsledky odborníkov prekvapili.
Život vtákov v okolí jazera
V posledných desaťročiach sa podľa slov Chistiana Schulzeho z Viedenskej univerzity trávam a tŕstiu v okolí jazera nepripisovala veľká pozornosť. Nepravidelná likvidácia mala preto negatívny vplyv na stav tohto pásma. Odborníci sa rozhodli stav vtáčieho života preskúmať pomocou pokročilého zvukového vybavenia od spoločnosti Huawei.
Na 57 študovaných miestach sa im podarilo nazbierať viac ako 11,72 terabajtu zvukových súborov a vyše 2 miliónov jednotlivých zvukových súborov. Umelá inteligencia dokázala rozlíšiť 69 druhov vtákov žijúcich v tŕstí a získala dôležité informácie o druhovom bohatstve a diverzite v rôznych trávnatých oblastiach.
Slávik modrák (luscinia svecica). Zdroj: iStock.com/Yuriy Balagula
Umelá inteligencia spoznala rôzne druhy vtákov
Zo 69 rôznych druhov vtákov, ktoré AI rozpoznala, boli najčastejšími obyvateľmi trsteniarik bahenný, fúzatka trstinová a strnádka trstinová. Tieto výsledky sa zhodovali aj so sledovaniami ornitológov. Analýzy umelej inteligencie však priniesli tiež mnohé nové poznatky. Podľa nich sa niektorým spevavcom v tŕstí darí veľmi dobre, iným sa zas nedarí vôbec.
„Roky sme predpokladali, že počty slávika modráka na Neziderskom jazere sa výrazne znížili. V skutočnosti sa teraz ukázalo, že tento druh začal silne kolonizovať starú trstinu,“ hovorí Schulze. Na druhej strane pretrvávajúce sucho spôsobilo, že bučiak veľký sa Neziderskému jazeru úplne vyhýba. „Dúfame však, že minulý rok sa situácia opäť zlepšila, a očakávame jeho návrat. Ukážu to ďalšie analýzy,“ upozorňuje vedec na skutočnosť, že výskum bude pokračovať.
Použitie zvukovej analýzy poháňanej AI v porovnaní s tradičnými metódami výrazne zlepšilo presnosť a efektivitu identifikácie druhov vtákov. Moderná technológia vie generovať podstatne viac dát a predovšetkým na neobmedzený čas. V ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu a za akýchkoľvek poveternostných podmienok, v akých by sa za normálnych okolností žiadny výskumník v tŕstí nenachádzal.
Staré, ale dobré
Štúdie v skutočnosti ukázali, že staršie časti tŕstia sú domovom najväčšej rozmanitosti druhov vtákov. Z analýzy jednotlivých druhov vyplýva, že kontrolované a cielené pálenia trstiny majú aj pozitívne stránky. Kým podľa nových údajov sliepočka vodná alebo chochlačka čiernochvostá uprednostňujú hniezdenie v starom tŕstí, iné druhy, napríklad trsteniarik či fúzatka, jednoznačne preferujú oblasti, v ktorých trstina vo veľkom zhorela, ako to bolo v rokoch 2002 alebo 2022. Na týchto miestach potom vyrástla nová. Mnohým druhom vtákov by prospelo cielené riadenie vypaľovania tráv a jeho plánovanie, čo by posilnilo celkovú diverzitu Neziderského jazera.
Ďalšie akustické prieskumy by mali pokračovať ešte tento rok s cieľom posúdiť vplyv zmien vodnej hladiny na populácie vtákov. Tento výskum prispeje k budúcim opatreniam na ochranu prírody a zabezpečí biodiverzitu v trávovom ekosystéme pri Neziderskom jazere. Projekt TECH4ALL bol nedávno ocenený nomináciou na cenu SDG, najvýznamnejšie rakúske ocenenie za udržateľnosť.
Jazero Neusiedl pri západe slnka. Zdroj: iStock.com/Roman Bjuty
TECH4ALL je iniciatíva, ktorú spustila spoločnosť Huawei v roku 2019. Využíva technológiu a partnerstvá na dosiahnutie pozitívneho vplyvu v štyroch oblastiach, a to životné prostredie, vzdelávanie, zdravie a rozvoj. Okrem projektu na Neziderskom jazere bol v Nórsku vyvinutý filtračný systém založený na AI na ochranu voľne žijúcich atlantických lososov pred možným vyhynutím v dôsledku invazívneho druhu lososa z Pacifiku. Akustický monitoring sa používa i v Poľsku na získanie komplexnejšieho obrazu o ekosystéme Bielovežského národného parku (Białowieski Park Narodowy) a jeho biodiverzite. V Grécku a na Cypre sa na predchádzanie lesným požiarom používajú tiež podobné moderné technológie.
Zdroj: Viedenská univerzita, Huawei
(JM)
