Objav poukazuje na zložitosť sociálnej komunikácie primátov a ponúka pohľad do histórie vývoja ľudského jazyka.
K druhom s pokročilou formou komunikácie sa pridali aj kosmáče. Zdroj: iStockphoto.com
Premýšľali ste niekedy nad tým, či sa zvieratá navzájom oslovujú menami? Pre ľudí predstavujú mená dôležitú úlohu v sociálnej interakcii. Okrem nás poznáme len zopár iných druhov, ktoré majú podobnú pokročilú kognitívnu schopnosť. Jednými z nich sú podľa nových zistení aj drobné opičky – kosmáče –, ktorých komunikačné schopnosti vás prekvapia.
Ako sa voláš?
Výskumníci z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme sa zamerali na komunikáciu kosmáčov, ktorá nám prezrádza ďalšiu fantastickú informáciu z opičieho sveta. Ide o prelomový objav, ktorý nám môže ponúknuť pohľad do histórie našej vlastnej komunikácie.
Schopnosť používať vokálne pomenovania alebo mená na označenie ostatných jedincov sme dlho považovali za jedinečnú pre ľudí a niekoľko vybraných druhov živočíchov – delfíny a slony.
Vedci už dlhší čas predpokladali, že kosmáče, primáty s podobnou sociálnou štruktúrou, aká je u ľudí, si mohli vyvinúť podobné správanie. Žijú v malých rodinných monogamných skupinách a používajú pískavé volania, aby informovali ostatné kosmáče o svojej polohe.
V dorozumievaní týchto opičiek možno badať aj rozličné dialekty typické pre jednotlivé rodinné skupiny. Zdroj: David Omer
Špecifické volania kosmáčov
Vedecký tím zaznamenával prirodzenú komunikáciu medzi pármi kosmáčov, ako aj interakcie s počítačom. Počas tohto procesu sledovali desať kosmáčov z troch rodinných skupín, čím vedeli ešte lepšie určiť zložitosť ich sociálnej komunikácie. V každom experimente tím umiestnil pár opičiek s rôznymi vzájomnými vzťahmi do miestnosti a nechal ich interagovať. Potom ich vedci oddelili pomocou bariéry, aby sa zvieratá navzájom nevideli, a zaznamenávali ich komunikáciu.
Kosmáče skutočne používali špecifické pískavé volania na to, aby sa navzájom oslovovali. Keď výskumníci analyzovali hlasové prejavy, zistili, že používali odlišné volania podľa toho, aká opička bola na druhej strane bariéry. Počas komunikácie sa pritom striedali.
„Zistili sme, že kosmáče mali určitú stratégiu. Prvých približne 20 volaní bolo variabilných, to znamená, že sa pokúšali oslovovať rôzne jedince,“ uviedol David Omer, jeden z autorov štúdie. „Po tomto úvode svoje volania špecifikovali,“ dodal autor.
Úžasné je, že kosmáče dokázali určiť, či je toto volanie určené pre ne. Potom na tieto priame oslovenia reagovali presnejšie.
Navyše sa zdá, že špecifické volania majú aj zložku sociálneho učenia, to znamená, že jedince by sa mohli učiť mená aj v dospelosti. Vedci totiž zistili, že aj pokrvne príbuzné opičky majú tendenciu napodobňovať volania a dialekty členov svojej skupiny.
Podobnosť s ľudským jazykom a nárečiami vyvoláva v odbornej komunite fascinujúce otázky o vývoji sociálnej komunikácie. Zložité mozgové mechanizmy, vďaka ktorým kosmáče dokážu využívať volanie po mene, by mohli byť podobné tým, ktoré viedli k vytvoreniu jazyka u ľudí.
Vedci predpokladajú, že schopnosť hlasového adresovania mohla kosmáčom pomôcť udržať si sociálne väzby v hustých dažďových lesoch, kde je viditeľnosť často problematická.
(JM)
