Na dne oceánu v okolí bodu Nemo sú trosky viac ako 263 vesmírnych objektov USA, Sovietskeho zväzu, Japonska a Európy. Skončí tu aj ISS.
Point Nemo sa nachádza uprostred Tichého oceánu. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Napriek tomu, že na našej Zemi žije viac ako 8 miliárd ľudí, stále existujú odľahlé časti, kde nestretnete živú dušu. Jednou z nich je aj Point Nemo (bod Nemo). Bod Nemo je považovaný za najodľahlejšie miesto na Zemi. Pomenovaný bol podľa kapitána Nema z dobrodružného románu Jula Verna Dvadsaťtisíc míľ pod morom.
Uprostred oceánu
Bod Nemo bol lokalizovaný pomerne nedávno. Objavil ho chorvátsko-kanadský geodet Hrvoje Lukatela, ktorý vyvinul geoprogram s názvom Hipparchus. V roku 1992 sa vďaka moderným technológiám ako GPS navigácia a Lukatelovmu programu podarilo lokalizovať toto najodľahlejšie miesto na Zemi.
Pitcairnove ostrovy sú skupina štyroch vulkanických ostrovov Pitcairn, Henderson, Ducie a Oeno v Tichom oceáne patriacich medzi zámorské územia Spojeného kráľovstva.
Point Nemo sa nachádza v Tichom oceáne na súradniciach 48°52.6′S 123°23.6′W. Podľa Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA) je bod Nemo od najbližšej pevniny vzdialený 2688 kilometrov. Najbližšie sú k nemu ostrov Ducie na severe, ktorý je súčasťou Pitcairnových ostrovov, Motu Nui, Veľkonočný ostrov na severozápade, a ostrov Mahera, časť Antarktídy na juhu.
Ľudia, ktorí sú najbližšie k bodu Nemo, paradoxne nie sú na Zemi. Nachádzajú sa na obežnej dráhe Zeme na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS. Pri prelete ponad bod Nemo, je posádka ISS od neho vzdialená približne 415 kilometrov.
Bod Nemo je od najbližšej pevniny vzdialený 2688 kilometrov. Zdroj: iStockphoto.com
Nehostinné miesto
Bod Nemo je známy aj tým, že ide o pomerne pusté miesto, čo sa týka podmorského života. Panuje predpoklad, že sa tu darí len baktériám a malým krabom. Pravdou však je, že je stále málo preskúmaný.
Morský biológ Steven D´Hondt ho označil za „biologicky najmenej aktívnu oblasť svetového oceánu“. Príčinou tohto stavu je, že sa nachádza tak ďaleko od pevniny, že sem vetry donesú len malé množstvo živín.
Dobrodruh Chris Brown, ktorý sa rozhodol navštíviť všetky najodľahlejšie miesta Zeme, medzi nimi aj Point Nemo, bol však prekvapený. Počas kúpania vo vodách oceánu ho totiž napadol albatros. „Je celkom dobre zdokumentované, že Point Nemo má veľmi nízku biodiverzitu. Albatros nebol sám, v okolí bolo asi 20 ďalších vtákov,“ uviedol pre BBC.
Konečná pre satelity a iný vesmírny odpad
Pre svoju odľahlosť a vzdialenosť od civilizácie si svetové vesmírne agentúry vybrali Point Nemo ako miesto riadeného dopadu úlomkov zo satelitov a z vesmírnych staníc. Satelity, ktoré sa nachádzajú bližšie k Zemi, vedia nasmerovať tak, aby dopadli v tejto oblasti, kde nikoho neohrozujú.
V rokoch 1971 až 2018 sa do oceánu v okolí bodu Nemo zrútilo viac ako 263 vesmírnych objektov Spojených štátov, Sovietskeho zväzu, neskôr Ruska, Japonska a Európy.
Na zozname je kozmická stanica Mir a šesť orbitálnych staníc programu Saľut, ako aj 140 ruských zásobovacích vozidiel, šesť vozidiel na prepravu nákladu vypustených Japonskom a päť vesmírnych staníc Európskej vesmírnej agentúry (ESA).
Pohľad na vesmírnu stanicu Mir z raketoplánu Endeavour v roku 1998. Zdroj: Wikimedia Commons
Predpokladá sa, že najnovším prírastkom v tejto oceánskej skládke bude časť kapsuly rakety SpaceX. Po tom, ako v roku 2031 doslúži Medzinárodná vesmírna stanica ISS, plánuje ju NASA nasmerovať do vôd oceánu v oblasti Point Nemo.
Osud prvej modulárnej vesmírnej stanice Mir
Svoju púť tu skončila 23. marca 2001 aj prvá vesmírna modulárna stanica Mir, ktorá prekonala 1,9 miliardy kilometrov. Zrútila sa do mora v neobývanej oblasti južného Tichého oceánu (SPOUA) po tom, ako vstúpila do zemskej atmosféry nad Japonskom. Zvyšky vesmírnej stanice Mir skončili roztrúsené v oblasti Point Nemo, kým ich nepohltili temné vody Tichého oceánu.
Odborníci sa domnievajú, že keď kozmická stanica Mir vstúpila do atmosféry, pozostávala z centrálneho jadra dlhého približne 13 metrov a piatich laboratórnych modulov. Nikto presne nevie, čo všetko sa z nej zachovalo. Vedci odhadovali, že sa rozpadne na 1 500 kusov, pričom najväčšie časti mohli dosahovať veľkosť malého auta.
Predpokladá sa, že sa mohli zachovať väčšie časti ako palivové nádrže, batérie, priehradky a úložné boxy, ale aj ľahšie predmety, napríklad hliníkový plech a penová izolácia. Dnes odpočívajú na dne oceánu v hĺbke niekoľkých kilometrov.
Trosky satelitov a vesmírnych staníc nie sú jediným odpadom nachádzajúcim sa na tomto odľahlom mieste, ktoré tiež nezostalo ušetrené od všadeprítomného plastového odpadu. Vzorky odobraté počas Volvo Ocean Race v roku 2018 ukázali, že aj vody uprostred Tichého oceánu sú zamorené. Z analýzy vyplynulo, že obsahujú od 9 až 27 kusov mikroplastov na meter kubický.
Zdroj: GEO.de, BBC, The Guardian
(zh)
