Neverili by ste, ale ožiarenie gama lúčmi je ohľaduplnejší spôsob ošetrenia a konzervácie umeleckých predmetov bez použitia zdraviu škodlivých roztokov alebo plynov.
Dlhé roky sa pri reštaurovaní kníh, obrazov či nábytku používali metódy, využívajúce chemické roztoky, ktoré v konečnom dôsledku ubližovali nielen umeleckým pamiatkam, ale aj samotným reštaurátorom. Vedci však prišli na lepšie riešenie.
Rektorát prestížnej americkej Univerzity Johnsa Hopkinsa dostal v roku 1980 zvláštny telefonát. V opustenom dome na predmestí Baltimoru sa medzi odpadkami a mačačincami našli v rámci pozostalosti po zosnulom čudákovi písomnosti, ktoré by vraj vedcov mohli zaujímať. Z hromád papiera sa vykľuli denníky, poznámky a fotografie Williama Horsleyho Gantta, amerického psychiatra, ktorý začiatkom 20. rokov minulého storočia odišiel do Ruska a bol žiakom slávneho fyziológa Ivana Petroviča Pavlova. Reštaurátorské oddelenie univerzity však cenný materiál odmietlo prevziať, pretože odstránenie vrstiev špiny a hniloby bolo príliš nákladné a zdĺhavé na to, aby Ganttovu pozostalosť zaradili do univerzitného archívu.
Nenechal sa odradiť
Jednému archivárovi však prišlo na um osloviť Waltera Chappasu, jadrového fyzika Marylandskej univerzity. Dal sa nahovoriť na záchrannú akciu a Ganttove zápisky vystavil pôsobeniu gama žiarenia v odtienenej komore po dobu 45 minút. Ganttova zbierka je dnes súčasťou archívu Univerzity Johnsa Hopkinsa a bádateľom poskytuje ojedinelý prameň pri štúdiu ruských dejín. Použitá technika ožiarenia okamžite vyriešila problém s bujnejúcimi baktériami a mikroorganizmami. Jej dlhodobý vplyv na stav archiválií bol navyše za hranicou merateľnosti, povedal Chappas v roku 2000 pre časopis Nuclear News.
Užitočné žiarenie
Práve Ganttova zbierka slúži ako príklad použitia tzv. radiačnej dezinfekcie, v ktorej sa využívajú ničivé účinky gama žiarenia na štruktúru DNA baktérií, plesní, mikroorganizmov, ale aj najrôznejších vývojových štádií hmyzu. Ako zdroj žiarenia najčastejšie slúži izotop kobaltu 60. Je to rovnaký rádioizotop, ktorý sa používa v medicíne pri ožarovaní nádorov alebo v priemyselnej výrobe pri hľadaní skrytých mikroskopických trhlín a zvarov v materiáloch.
Výhodou ošetrenia pomocou gama lúčov je predovšetkým skutočnosť, že žiarenie preniká rovnomerne celým predmetom. Takýto efekt sa nedá docieliť žiadnym roztokom. Približuje sa k nemu síce použitie plynu, lenže bežne používaný etylénoxid je jedovatý a karcinogénny. Navyše, v knihách aj v umeleckých predmetoch na rozdiel od radiácie zostáva po ňom vždy stopové množstvo, ktoré sa odparuje a môže byť nebezpečné.
Svet pozná gama lúče
Ožarovanie je pomerne rozšírená metóda v USA. V roku 1997 sa vďaka gama žiareniu ochránilo pred plesňou a hnilobou pol milióna kníh zo štátnej Coloradskej univerzity v Denveri, zničených masívnymi záplavami. Pozadu však nezostáva ani Európa. S gama žiarením má napríklad skúsenosti archív univerzity v nemeckom Lipsku a s tradíciou radiačnej dezinfekcie sa môže pochváliť aj Česko.
Záchrana kultúrneho dedičstva
Ochrana kultúrnych predmetov pomocou radiačného žiarenia na prvý pohľad pôsobí ako jednoduchá metóda. Napriek tomu aj tu prebieha výskum a vývoj. Príkladom môže byť ruský jadrový koncern Rosatom, ktorý nedávno prevzal riadenie moskovského Vedecko-analytického ústavu technickej fyziky a automatizácie (NIITFA). Ústav založený v roku 1960 sa vlani modernizoval a získal nové objednávky. Máme skúsenosti s mnohými produktmi širokej spotreby – od zložiek pleťových krémov až po jednorazové lekárske pomôcky, povedal serveru lenta.ru riaditeľ NIITFA Pavel Balakirev. Jeho ústav sa tiež dostal k záchrane kultúrneho dedičstva. Pre Štátny ústav ruského jazyka radiačne ošetril niektoré raritné edície diel Alexandra Puškina a Ivana Gončarova.
Stačí vyrátať správnu dávku
Podobne ako v prípade ostatných výskumných pracovísk nejde len o prestížnu prácu, ale aj o vítaný zdroj príjmov. Komerčné aktivity nám umožňujú financovať našu prácu, no podporujú tiež aplikovaný výskum, vysvetľuje Balakirev. A v neposlednom rade prispievajú k pozitívnejšiemu vnímaniu jadrovej fyziky.
Autor: Ing. Vladislav Větrovec
Foto: wikipédia, Colorado State University
Viac sa dočítate v časopise Quark (číslo 10/2015).
Uverejnila: ZČ