Šesťdesiat percent objemu mobilného telefónu pochádza z nekovových priemyselných nerastov.
Mobil rozobratý na súčiastky. Zdroj: iStockphoto.com
Priemyselné minerály sú súčasťou nášho každodenného života. V prírodnom alebo spracovanom stave sa využívajú na výrobu stavebných materiálov, keramiky, čistiacich prostriedkov, elektroniky, papiera, skla, farieb, liekov a ďalších priemyselných alebo domácich produktov.
Priemyselné nerasty nie sú zdrojom kovov, energie z paliva alebo vzácnych drahých kameňov. Často sú to úplne bežné nerasty ako napríklad kremeň, kaolín, mastenec, alebo tvoria horniny využiteľné v priemysle – vápenec, dolomit, bentonit.
Viete, čo všetko obsahuje mobil?
Pozrime sa pre ilustráciu na zloženie pomôcky, bez ktorej si každodenný život už nevieme predstaviť – smartfón. Vo svojej elektronickej časti obsahuje množstvo kovov okrem železa aj meď, striebro, zlato. Málokto však tuší, že na výrobu sa používajú aj kovy vzácnych zemín – gadolínium, ytrium, europium, lantán, cér, neodým a podobne.
Šesťdesiat percent objemu mobilného telefónu pochádza z nekovových priemyselných nerastov. Obal telefónu okrem plastov vyrobených prevažne z ropy obsahuje uhličitan vápenatý, sľudu a mastenec. V batérii sa nachádza opäť uhličitan vápenatý, oxid kremičitý a rôzne druhy ílových minerálov. Odolná oceľová kostra telefónu obsahuje oxid kremičitý, uhličitan vápenatý, andaluzit. Krycie sklo je vytavené z kremičitého piesku a živcov.
Bez veľkého zveličenia by sme z mobilného telefónu získali azda pätinu pevných prvkov z Mendelejevovej periodickej tabuľky. Aj keď recyklácia elektronického odpadu je na vysokej úrovni, nie je možné všetky prvky znovu v plnej miere použiť. Preto je potrebná ich ťažba, spracovanie, získavanie z minerálov, či hornín.
Staré banské diela pod vrcholom Kriváňa vo Vysokých Tatrách: zhluk zlatiniek v kremeni, veľkosť 2,5 mm. Zdroj: SAV, Foto: Radovan Bednár
Slovensko je bohaté na minerály a nerastné suroviny
Minerály sú aj v 21. storočí najvýznamnejším a často jediným zdrojom mnohých kovov a surovín, ktoré sú absolútne nevyhnutné vo všetkých sférach nášho života. Oveľa menej si uvedomujeme, že sú to práve minerály, ktoré tvoria základný stavebný prvok hornín a teda aj všetkých pohorí v okolí nás a takmer celej našej planéty.
Slovensko je vďaka pestrej geologickej stavbe krajina, ktorá je zvlášť bohatá na minerály a nerastné suroviny. Ťažba a spracovanie rudných a nerudných nerastných surovín má na našom území stáročnú tradíciu a slovenské ložiská rudných a nerudných surovín od Malých Karpát až po Zemplínske vrchy, najmä Kremnica, Banská Štiavnica, Špania Dolina, Dúbrava, Jelšava, Smolník alebo Rudňany mali najmä v minulosti kľúčový, často nadregionálny význam.
Surovinová sebestačnosť krajín Európskej únie sa v poslednom období dostáva do popredia a v tomto smere má rozhodne aj naša krajina čo ponúknuť, najmä čo sa týka ložísk vápenca, sadrovca a anhydritu, baritu, bentonitu, magnezitu, rúd wolfrámu, molybdénu, antimónu a uránu. Ťažba a spracovanie nerastných surovín, samozrejme, prináša aj negatívne vplyvy na životné prostredie. Tieto je však v súčasnosti možné už do značnej miery výrazne eliminovať vďaka najnovším technológiám a komplexnému využitiu ťažených surovín.
Spracovali: Martin Števko a Ján Madarás, Ústav vied o Zemi SAV, v. v. i.
Zdroj: SAV
(JM)
