V hlavnej téme májového čísla časopisu Quark sa Andrej Čerňanský z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave zamýšľa nad tromi hlavnými otázkami: kedy, ako a kde sa začal život. Keďže mnohé aspekty vzniku života na Zemi nie sú doposiaľ úplne vyjasnené, autor v článku sumarizuje súčasné vedecké hypotézy.
Zdroj: Quark
V hlavnej úlohe život
Hoci nesporne ide o jednu z najdôležitejších a najzaujímavejších udalostí, mnohé aspekty vzniku života nie sú doposiaľ úplne vyjasnené. Je to dlhodobo diskutovaná téma. So vznikom života sú spojené tri hlavné otázky: kedy, ako a kde sa život začal. Otázku, prečo sa začal, môžeme pokojne prenechať aj teológom a filozofom.
Aby sme mohli položiť otázku, ako sa začal život, musíme najskôr zadefinovať, čo v biológii pojmom život vôbec označujeme – to platí aj o hľadaní života mimo našej planéty (napr. pod povrchom Saturnovho mesiaca Enceladus). Keby sme totiž mali stroj času a mohli sa vrátiť o niekoľko miliárd rokov, aby sme videli, ako sa život začal, čo by sme hľadali?
Odpovedať na to je oveľa ťažšie, ako by sa mohlo zdať. Mnohí významní evoluční biológovia kedysi doslova rezignovali na poučku, ktorá by zodpovedala celej šírke definície života z hľadiska biológie. Najčastejšia klasická definícia zahŕňala pojmy ako pohyb, respirácia (oxidácia), rast, metabolizmus a reprodukcia. To je však chybné (takto by ste sem mohli zaradiť napr. aj oheň).
A tak sa hľadali nové definície a táto téma zaujala dokonca vedcov mimo odboru biológie – fyzikov. Rakúsky fyzik Erwin Schrödinger, ktorý je slávny najmä pre svoju povestnú, súčasne živú aj mŕtvu mačku, definoval život ako sústavu pracujúcu proti entropii, čiže miere neusporiadanosti. Jeden z najdôležitejších zákonov termodynamiky, druhá termodynamická veta, hovorí, že entropia v izolovanej sústave s časom rastie. Podľa E. Schrödingera je teda živý organizmus sústava, ktorá zvádza neustály boj s entropiou (až do svojej smrti). Áno, to znie presne ako niečo, čo by povedal fyzik pozerajúci sa cez plece biológovi. No niečo na tom predsa len je.
Vodíkové variácie
O molekulárnom vodíku a jeho potenciálnych pozitívnych účinkoch na ľudský organizmus sme sa rozprávali s profesorom Jánom Slezákom z Ústavu pre výskum srdca Centra experimentálnej medicíny SAV, v. v. i., v Bratislave.
Cesty vedú všade
Zem je obalená sieťou, ktorej vlákna tvoria cesty a uzly sú križovatky. Pretínajú, zbiehajú či oddeľujú sa od seba chodníky, vozovky aj diaľnice. Vďaka križovatkám vedú cesty všade.
Čomu veríme?
Na základe analýzy výsledkov prieskumu, ktorý prebiehal v novembri a decembri 2023, je možné v slovenskej online populácii identifikovať šesť skupín podľa vzťahu ku konšpiračným príbehom.
Psy vedia viac, Cykly Marsu a Zeme, Prečo mozog vydrží, Ľudia sú utečenci, Pôvod modrých nadobrov, Obria korytnačka, Proti starnutiu kože, Umelá inteligencia u lekára, Nečistota v katóde pomáha, Včelia matematika, Najstaršia mŕtva galaxia, Améby vo vodovode, to je výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Samozrejme, aj v májovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých úlohách.
Pozrite si
Výber článkov v májovom čísle časopisu Quark
Dvojsečná zbraň
Vývoj umelej inteligencie postupne mení charakter ľudskej práce. Vedci sa zamýšľajú aj nad tým, ako môže táto technológia ovplyvniť vývoj človeka ako druhu.
Geolokality v okolí Trenčína
V piatej časti rubriky o geodiverzite Slovenska si priblížime dve zaujímavé geolokality z okolia Trenčína.
Život v tme
Počas miliónov rokov sa na Zemi vyvinul veľký počet živočíšnych druhov, ktoré v rôznej miere uprednostňujú tmu. Niektoré vôbec nedokážu existovať na dennom svetle a slnečné lúče ich môžu usmrtiť.
Naše súmračníky
Väčšinou fádne sfarbené súmračníky nepatria k našim atraktívnym motýľom, ľahko ich prehliadneme pre ich menšiu veľkosť a veľmi rýchly, pre motýle netypický let.
Gladiátori na klzisku
Každý, kto sledoval stretnutie v ľadovom hokeji, pochopí, prečo sa tomu hovorí zápas. Hokej je plný sily, rýchlosti, úderov a zrážok a niekedy môže naozaj pripomínať gladiátorské zápasy.
Záznam ozvien
Za meteorom zostáva v atmosfére Zeme stĺpec ionizovaných plynov, ktorý nazývame stopou meteoru. Väčšinou ju nevidíme, ale presviedčame sa o nej pomocou odrazených rádiových vĺn.
Kam s nimi
Bicykel by sa mohol stať ideálnym prostriedkom nielen na športovanie alebo rekreáciu, ale v bežnej každodennej doprave v mestách. Otázne je, kadiaľ má jazdiť.
Implózia plechovky
Implózia je opakom explózie. Teleso, objekt alebo hmota sa zborí do vlastného objemu, alebo je jeho štrukturálna integrita porušená vyšším tlakom okolitého prostredia.
Pomalý pokrok
Nástup umelej inteligencie môže drasticky zrýchliť tempo zmien fungovania našej civilizácie. Pre takýto extrémny prípad však nemáme ekonomické modely. Je lepšie, ak sa technológie vyvíjajú postupne.
Cyklus fiktívnej vedy
Generatívna umelá inteligencia akceleruje otváranie nožníc medzi kvalitou výstupov tých inštitúcií, na ktorých sa robí skutočná veda, a kde sa veda len predstiera.
Spirituálne svedectvo rastlín
Analýzy zvyškov kvetov a iných rastlín, ako aj ďalších artefaktov, ktoré sa našli v ruinách chrámov vo filištínskom meste Gat, podporujú ich egejský pôvod.
Nové vydanie časopisu Quark si môžete kúpiť v novinových stánkoch od 1. mája 2024, prečítať na webovej stránke časopisu alebo vyzdvihnúť priamo vo vašej schránke.
