Chromozómy sú nositeľmi génov. Koncové časti chromozómov, teloméry, chránia dedičný materiál pred degradáciou a zamedzujú, aby sa chromozómy navzájom spájali. Čím sú teloméry dlhšie, tým dlhšie môžu byť chromozómy, a tým môžu aj bunky zostať funkčné dlhší čas. Počas života sa teloméry skracujú a ich dĺžka sa v súčasnosti považuje za signalizátor biologického starnutia.
Krátke teloméry hovoria o náchylnosti človeka na ochorenia súvisiace s vyšším vekom. Ide hlavne o cukrovku alebo srdcové ochorenia. Viac poznatkov o telomérach nám umožní lepšie pochopiť proces starnutia. Meraním ich dĺžky sa zaoberali vedci z univerzity vo švédskom Lunde, keď sa snažili vysvetliť premenlivosť dĺžky telomér u novonarodených jedincov. Je totiž výhodou začínať život s dlhšími telomérami.
Pri vtákoch vplýva matka, u ľudí otec
Vedci analyzovali údaje z tridsať rokov trvajúceho výskumu spevavých vtákov žijúcich v tŕstí pri jazere Kvismaren na juhu centrálneho Švédska. Z výsledkov vyplýva, že dĺžku telomér spevavých vtákov ovplyvňujú s takmer rovnakou pravdepodobnosťou dedičné, aj nededičné faktory. Zdá sa, že čím je samička pri narodení potomstva staršia, tým sú teloméry dlhšie. Nededičné faktory závisia tiež viac od samičky. Napríklad samička môže ovplyvniť hladinu hormónov alebo protilátok vo vaječnom žĺtku, ktorý je zdrojom pre vyvíjajúce sa vtáčatá. Predchádzajúce výskumy pritom poukazovali na to, že k nededičným faktorom ovplyvňujúcim dĺžku ľudských telomér prispieva viac otec než matka. Čím je otec starší, tým sú dlhšie.
Mužom bez práce sa skracujú rýchlejšie
Vedcov z Imperial College London a Univerzity v Oulu vo Fínsku zaujímalo, ako rýchlo sa mení dĺžka telomér u ľudí, ktorí vo veku okolo 30 rokov boli viac ako dva roky bez práce. 
Analyzovali vzorky DNA 5 620 mužov a žien narodených vo Fínsku v roku 1966. Merali dĺžku telomér v krvných bunkách vzoriek zozbieraných v roku 1997, keď účastníci štúdie mali 31 rokov. Z výsledkov vyplýva, že muži nezamestnaní viac ako dva z predchádzajúcich troch rokov sa vyznačovali aspoň dvakrát vyššou pravdepodobnosťou skrátenia telomér v porovnaní s kontinuálne zamestnanými mužmi. V štúdii hodnotili aj ďalšie faktory, ktoré mohli ovplyvniť výsledky. V štúdii bol vo veku 30 rokov dlhodobo nezamestnaných primalý počet žien, nemožno preto posúdiť, či dlhodobá nezamestnanosť škodí viac mužom ako ženám.
Členka výskumného tímu doktorka Jessica Buxtonová z oddelenia medicíny na Imperial College London uviedla, že rôzne stresujúce podmienky sa už v minulosti spájali so zrýchlením skracovaním telomér. Ďalšia členka tímu, doktorka Leena Ala-Mursulaová z Univerzity v Oule, zdôraznila, že ide o úplne prvý výskum, všímajúci si vplyv dlhodobej nezamestnanosti na zhoršenie zdraviaažna bunkovej úrovni. Udržiavanie ľudí v práci by malo byť súčasťou všeobecnej snahy o podporu ľudského zdravia, dodala. Ak teda chceme, aby sa naše teloméry skracovali čo najpomalšie, odporúča doktor Joseph Raffaele tieto stratégie: odstránenie úzkosti a stresu, telesné cvičenie, vyhýbanie sa fajčeniu, odbúranie nadmernej hmotnosti, obmedzený príjem tukov a naopak, príjem omega-3 mastných kyselín a vitamínu D.
Autor: RNDr. Jana Halušková, PhD.
spracované podľa sciencedaily.com
Viac sa dočítate v časopise Quark (číslo 2/2015).
Uverejnila: ZČ