Vedci sa domnievajú, že meniaca sa klíma by mohla v budúcnosti ovplyvniť aj procesy prebiehajúce pod zemským povrchom.
V dôsledku klimatických zmien dochádza k topeniu polárnych ľadovcov. Hladina morí stúpa. Iné oblasti zasa sužujú reťaziace sa suchá. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Klíma Zeme sa mení. V niektorých oblastiach sa v dôsledku stúpajúcich teplôt zvyšuje frekvencia a pravdepodobnosť vzniku lesných požiarov a sucha. Inde sa zvyšuje intenzita zrážok a búrok alebo sa zrýchľuje tempo topenia ľadovcov.
Ako sa píše v článku How climate change might trigger more earthquakes and volcanic eruptions (Ako môže zmena klímy spôsobiť viac zemetrasení a sopečných erupcií) na webe The Conversation, výskumy naznačujú, že meniaca sa klíma nemusí ovplyvňovať len dianie na povrchu Zeme. Klimatické zmeny, najmä rastúce množstvo zrážok a topenie ľadovcov, by mohli ovplyvniť taktiež procesy prebiehajúce pod zemským povrchom, a zvýšiť tak riziko zemetrasení a sopečných erupcií.
Množstvo zrážok a seizmická aktivita
Extrémne sucho v Európe a Severnej Amerike je predmetom veľkej mediálnej pozornosti. Šiesta hodnotiaca správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) z roku 2021 však odhalila, že priemerné množstvo zrážok sa od roku 1950 v mnohých regiónoch sveta v skutočnosti zvýšilo. Teplejšia atmosféra môže zadržiavať viac vodnej pary, čo následne vedie k vyšším úhrnom zrážok.
Podľa geológov existuje vzťah medzi množstvom zrážok a seizmickou aktivitou. Napríklad frekvencia zemetrasení v Himalájach je ovplyvnená ročným cyklom zrážok v letnom monzúnovom období. Z výskumu vyplýva, že 48 percent himalájskych zemetrasení udrie počas suchšieho predmonzúnového obdobia v marci, apríli a v máji, kým v monzúnovom období je to len 16 percent.
Počas monzúnového obdobia, keď dosahuje úhrn zrážok až 4 metre, je zemská kôra vo vertikálnom i v horizontálnom smere stlačená, čím sa stabilizuje. Ústupom vody v zimných mesiacoch dôjde k odľahčeniu zemskej kôry, a tým k destabilizácii regiónu, dôsledkom čoho je aj vyšší počet vyskytujúcich sa zemetrasení.
Klimatické zmeny by mohli tento jav zintenzívniť. Klimatické modely predpokladajú, že sa intenzita monzúnových dažďov v južnej Ázii v budúcnosti v dôsledku klimatických zmien zvýši. To by mohlo spôsobiť viac seizmických udalostí.
Topenie ľadovcov
Nejde pritom len o zrážkovú vodu, problém sa týka tiež vody pochádzajúcej z topiacich sa ľadovcov. Keď sa približne pred 10 000 rokmi skončila posledná doba ľadová, topenie ľadovcov spôsobilo, že sa časti zemskej kôry odrazili smerom nahor. O tomto procese, nazývanom tiež izostatický výzdvih, svedčia vyvýšené pláže v Škótsku, spomedzi ktorých sa niektoré nachádzajú až 45 metrov nad súčasnou hladinou mora. Izostatický výzdvih je spôsobený odľahčením hornín, ktoré nastalo po ústupe ľadovca po skončení poslednej ľadovej doby.
Príklad zo Škandinávie
Dôkazy zo Škandinávie naznačujú, že takýto výzdvih spolu s destabilizáciou tektoniky regiónu vyvolal v období pred 11 000 až 7 000 rokmi početné zemetrasenia. Niektoré z týchto zemetrasení dokonca presiahli magnitúdo 8. Andrea Hampelová, profesorka geológie a vedúca Inštitútu geológie na Univerzite Leibniz v Hannoveri (LUH), vo svojom článku Klimatické zmeny a seizmicita: Prečo topenie ľadu podporuje zemetrasenia (Klimawandel und Seismizität: Warum das Abschmelzen von Eis Erdbeben begünstigt) uvádza: „Antropogénne vyvolaná zmena klímy môže tiež prostredníctvom masových zmien na zemskom povrchu (napr. prostredníctvom zvyšovania hladiny morí alebo topenia ľadovcov) ovplyvniť rozloženie napätia v zemskej kôre, a tým pôsobiť ako spúšťač pre zemetrasenia na tektonických zlomových plochách. Ako je známe z geologickej minulosti, takéto zemetrasenia sa vyskytli aj v období poslednej doby ľadovej i v seizmicky menej aktívnych oblastiach, ako je napríklad Škandinávia, pričom dosiahli magnitúdo 8 až 9.“
Podľa geológa a riaditeľa Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i., Jána Madarása by klimatická zmena nemala mať výrazný dopad na zemetrasenia. „V prípade zemetrasení sa bavíme o takých hlbokých štruktúrach, v ktorých sa klimatická zmena nemá ako prejaviť. Je však celkom zaujímavé, a uznávajú to aj alpskí seizmológovia a tektonici, že keď je podzemná voda v hlbokom obehu ohriata až na úroveň horúcej pary, v zlomovej zóne môže hydrostatický tlak vytvoriť kĺznu vrstvu. Takýmto spôsobom možno vysvetliť aj otrasy v relatívne väčších hĺbkach. Môže ich zrejme spôsobovať aj hydrostatický tlak – teda tlak vodnej pary hlboko pod zemou –, vďaka ktorému sa dokážu tektonické bloky popri sebe v puklinách kĺzať.“
Ak aj existuje vzťah medzi topením ľadovcov a pohybom zemskej kôry, ako to ukazuje príklad poslednej doby ľadovej, nestalo sa to zo dňa deň. Hoci sme už niekoľko desaťročí svedkami klimatickej zmeny, v dôsledku ktorej dochádza tiež k topeniu ľadovcov, nie je zatiaľ príčinou zvyšujúceho sa počtu zemetrasení na svete.
Zdroj: The Conversation, swr.de
Forschungsmagazin der Leibniz Universität Hannover, Ausgabe 01/02, 2022, Hampel, A.: Klimawandel und Seismizität: Warum das Abschmelzen von Eis Erdbeben begünstigt
(zh)
