Podľa geofyzika a univerzitného profesora Petra Mocza je katastrofa podobnej sily v danej oblasti veľmi výnimočná.
Piatkové zemetrasenie v Maroku s magnitúdou 6,8 klasifikovali odborníci ako silné. Zdroj: TA3
Pri zemetrasení, ktoré v piatok večer zasiahlo Marocké kráľovstvo na severe Afriky, utrpeli v tejto chvíli zranenia viac ako dve tisícky ľudí. Podľa seizmológov ide o najsilnejšie zemetrasenie s epicentrom neďaleko obľúbeného ekonomického a turistického mesta Marrakéš za viac ako sto rokov. Ako uvádza CNN, jeho silu pocítili aj na severe krajiny, v najväčšom marockom prístave a meste Casablanca.
Zemetrasenie s magnitúdom 6,8 klasifikovali odborníci ako silné. Krajinu zároveň zasiahlo v relatívne malej hĺbke, v dôsledku čoho spôsobilo obrovské škody.
„Prvé numerické modelovania tohto zemetrasenia vedú k odhadu, že trhlina sa na zlome rozšírila na plochu približne 30 km x 30 km. Najväčší „odskok“ (sklz) na tejto porušenej časti zlomu dosiahol viac ako 1 m,“ uvádza vo svojom príspevku pre portál aktuality.sk slovenský geofyzik a univerzitný profesor Peter Moczo.
Podľa amerického geologického prieskumu sú zemetrasenia v tejto oblasti nezvyčajné, avšak nie neočakávané. Od roku 1900 zasiahlo oblasť deväť zemetrasení s magnitúdou 5 alebo vyššou, žiadne však nepresiahlo hodnotu 6. Ide súčasne o najtragickejšie zemetrasenie od roku 1960, keď pre zemetrasenie zahynulo 12-tisíc ľudí.
Najviac postihnuté sú oblasti najbližšie k pohoriu Atlas
Súčasná pohroma podľa WHO zastihla viac ako 300-tisíc ľudí, pričom najviac postihnuté sú oblasti najbližšie k pohoriu Atlas. Svedkovia zemetrasenia z úpätí hôr uvádzajú, že niektoré tamojšie mestečká a dediny boli kompletne zničené. Obrovské škody zaznamenali aj v historickej štvrti Marrakéša. Podľa Červeného kríža ich náprava potrvá už v tejto chvíli celé roky.
Grafika znázorňujúca intenzitu zemetrasenia. Zdroj: CNN/Henrik Pettersson
Hlavné mesto Maroka Rabat už v nedeľu akceptovalo ponuku na pomoc od Španielska, Británie, Kataru a Spojených arabských emirátov a ochotu pomôcť vyjadrili i mnohé ďalšie krajiny. Z Kataru vypravili v nedeľu večer lietadlo s dodávkou potrebnej pomoci. Španielsko poslalo do Maroka 86 záchranárov a ôsmich pátracích psov.
Príliš mnoho obetí a veľké škody
Napriek všetkému, čo sa stalo, však v skutočnosti podľa Mocza nejde z hľadiska uvoľnenej energie o naozaj veľké zemetrasenie. „Najväčšie prístrojovo zaznamenané zemetrasenie 22. mája 1960 v Čile uvoľnilo vyše 11000-krát viac energie,“ tvrdí odborník.
Vedci by podľa neho mali túto otázku bezodkladne zodpovedať. Piatkové zemetrasenie si vyžiadalo až príliš mnoho obetí a príliš veľké škody a je namieste objektívne zistiť, prečo udrelo v takej sile.
Kontakt Africkej a Eurázijskej litosférickej platne
Výskyt zemetrasení na území Maroka, Alžírska a Tuniska podľa Mocza súvisí s kontaktom Africkej litosférickej platne a Eurázijskej litosférickej platne. „Na zjednodušených mapách litosférických platní, ktoré možno nájsť na internete, sa tento kontakt zobrazuje ako relatívne jednoduchá línia, ktorá približne lemuje severné pobrežie spomenutých troch krajín. V tomto veľmi zjednodušenom pohľade ide o takzvaný pravostranný transformný kontakt – podobný kontaktu Tichooceánskej litosférickej platne a Severoamerickej litosférickej platne na zlome San Andreas,“ približuje odborník.
Dobre to podľa neho ilustruje obrázok, ktorý ukazuje epicentrá zemetrasení s momentovým magnitúdom Mw väčším ako 2,5 lokalizovaných v období od začiatku roku 1900 až doteraz.
Epicentrá zemetrasení od roku 1900 s momentovým magnitúdom Mw väčším ako 2,5. Zdroj: USGS, Peter Moczo
Okrem toho, že kontakt dvoch litosférických platní nie je jednoduchý, je z obrázka podľa Mocza zrejmé i to, že seizmoaktívnych zlomov je v oblasti kontaktu viac. „Niektoré zlomy sú evidentne aj vnútri Africkej platne. Piatkové zemetrasenie je vnútroplatňové (teda mimo samotného kontaktu platní). Epicentrum je vo vzdialenosti viac ako 500 km od najbližšieho úseku kontaktu Africkej platne a Eurázijskej platne,“ uvádza profesor.
Zemetrasení s magnitúdom väčším ako 6,5 je v danej oblasti podstatne menej.
Epicentrá zemetrasení od roku 1900, ktoré mali momentové magnitúdo Mw väčšie ako 6,5. Zdroj: USGS, Peter Moczo
„Pripomeňme, že zemetrasenie s magnitúdom 6,8 uvoľní približne 32-krát viac energie ako zemetrasenie s magnitúdom 5,8. To znamená, že musí vzniknúť 32 zemetrasení s magnitúdom 5,8 na to, aby sa uvoľnilo toľko energie ako pri jedinom zemetrasení s magnitúdom 6,8. Alebo musí vzniknúť viac ako 2,8 milióna zemetrasení s magnitúdom 2,5,“ analyzuje Moczo potenciálny vznik extrémne silného zemetrasenia.
Napriek „mračnu“ epicentier na prvom obrázku je podľa neho zjavné, že zemetrasenie s momentovým magnitúdom Mw 6,8 je v danej oblasti nezvyčajné, a zaslúži si preto väčšiu pozornosť odborníkov a dôkladnejší výskum.
Zdroje: CNN, aktuality.sk, pravda.sk
