Je ním 36-ročný vedec Kuej Chaj-čchao z Pekinskej univerzity.
Čínski taikonauti Ťing Chaj-pcheng, Ču Jang-ču a Kuej Chaj-čchao počas ceremónie na základni Ťiou-čchüan v severozápadnej Číne. (Xinhua/Li Gang)
Čína, ktorá súperí s Ruskom a so Spojenými štátmi americkými o prvenstvo vo výskume vesmíru, vyslala na svoju vesmírnu stanicu Tchien-kung (v preklade Nebeský palác) prvého civilného občana, ktorý bude spolu s kolegami zodpovedať za vedecké experimenty počas misie. Po prvý raz sa tak členom čínskeho vojensky riadeného vesmírneho programu stal civilný občan, ktorý nie je príslušníkom armády.
V utorok 30. mája 2023 o 9.31 hod. miestneho času (2.31 hod. SELČ) čínska vesmírna raketa Čchang-čeng 2F (Dlhý pochod) odštartovala z kozmodrómu Ťiou-čchüan v púšti Gobi v severozápadnej Číne a vyniesla sondu Šen-čou 16 (Magická loď) do vesmíru.
Posádka pozostávajúca z troch taikonautov má po polroku vystriedať kolegov z letu Šen-čou 15. Posádky sa na vesmírnej stanici tradične striedajú po približne šiestich mesiacoch. Na október je plánovaná ďalšia misia, ktorej posádku do vesmíru vynesie let Šen-čou 17.
Prvý civilista v dejinách čínskeho vesmírneho programu na palube
Trojčlennej posádke letu Šen-čou 16 velí 56-ročný generálmajor Ťing Chaj-pcheng, ktorý je považovaný za vesmírneho veterána. Aktuálna vesmírna misia je už štvrtou v jeho kariére a na konte tak má viac misií než ktorýkoľvek iný čínsky taikonaut. Ďalším členom posádky je 36-ročný letecký inžinier Ču Jang-ču. Nezvyčajnou súčasťou tímu je vedec z Pekinskej univerzity, 36-ročný Kuej Chaj-čchao, ktorý sa tak stal prvým civilným občanom v dejinách čínskeho vesmírneho programu. Mladý vedec, ktorý pôsobí ako profesor letectva a astronautiky na Pekinskej univerzite, sa bude starať o vedecké experimenty.
Pozrite si
Traja čínski taikonauti majú vo vesmíre stráviť päť mesiacov, pričom týždeň sa budú prekrývať s trojčlennou posádkou z letu Šen-čou 15. Členovia posádky z letu Šen-čou 15 sledovali štart rakety Šen-čou 16 v priamom prenose z vesmírnej stanice. Predpokladaný návrat prvej posádky je plánovaný na sobotu, termín však zatiaľ nebol potvrdený.
Šen-čou 16 je piatou čínskou misiou s účasťou ľudskej posádky. Začiatkom mája boli na stanicu Tchien-kung privezené zásoby vody a potravín, náhradné diely a 600 kilogramov paliva, aby sa zabezpečilo všetko potrebné pre pobyt troch nových taikonautov.
Vesmírne preteky s USA
Číňania by chceli ambicióznym vesmírnym programom, do ktorého investovali miliardy dolárov, dobehnúť vesmírne veľmoci USA a Rusko. Čína len dvadsať rokov po tom, čo vyslala do vesmíru prvých taikonautov, prevádzkuje modernú a plne funkčnú vesmírnu stanicu, pričom skúma Mesiac aj Mars. Bill Nelson, šéf Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), pred časom upozornil na súperenie USA a Číny vo vesmíre a poznamenal, že obe krajiny sú „súčasťou vesmírnych pretekov“. Nazdáva sa, že Peking sa môže pokúsiť ovládnuť oblasti Mesiaca bohaté na nerastné suroviny pod rúškom vedeckého výskumu. Číňania mienia čoskoro vyslať ľudskú posádku aj na Mesiac.
Výskum južného pólu Mesiaca
Obe mocnosti, USA aj Čína, sa v súčasnosti sústreďujú na výskum južného pólu Mesiaca, kde vedci predpokladajú výskyt veľkých zdrojov vody. Čína plánuje na Mesiaci vybudovať stanicu pre ľudskú posádku, pričom nevylučuje spoluprácu s inými krajinami, dokonca ani s Ruskom.
Popri Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS (International Space Station) je Nebeský palác v súčasnosti jedinou trvalo obývanou vesmírnou stanicou na obežnej dráhe Zeme. Medzinárodná stanica ISS je v prevádzke od roku 2000 a USA, Japonsko a Európa ju chcú v chode udržať až do roku 2030, čo je oveľa dlhšie, než sa pôvodne plánovalo. Americký Kongres z bezpečnostných dôvodov zamietol spoluprácu s Čínou na ISS.
Číňania vyzdvihli, že by na svojej vesmírnej stanici v budúcnosti radi privítali aj astronautov z iných krajín. V súčasnosti existuje spolupráca na spoločných projektoch, napríklad s Kanceláriou Organizácie Spojených národov pre vesmírne záležitosti, s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA), ako aj s krajinami, ktoré majú ambiciózne plány vo výskume vesmíru.
Zdroj: GEO
(zh)
