Ľudské ucho ho nezaregistruje, ozýva sa totiž vo frekvencii 40 až 80 kilohertzov. Môže mať však vplyv na okolité živočíchy.
Vzrušujúci a podnetný objav naznačuje, že rastlinná ríša nie je ani zďaleka taká tichá, ako sa na prvý pohľad zdá. Smädné alebo poškodené rastliny totiž podľa najnovších vedeckých zistení vydávajú aspoň 50 špeciálnych praskavých zvukov za hodinu.
Ľudské ucho síce nie je schopné zachytiť ultrazvukovú frekvenciu 40 až 80 kHz, v ktorej sa pukot rastlín ozýva, no ďalšie organizmy – hmyz, mory aj malé cicavce vrátane myší – takéto frekvencie dokážu rozpoznať. Podľa vedcov sa tým zvyšuje pravdepodobnosť, že na ne môžu reagovať a že zvuky určitým spôsobom ovplyvňujú ich správanie. Odhad odborníkov je však zatiaľ predmetom výskumu.
Podľa článku publikovanom v The Cell sú spomínané zvuky rastlín hlasné ako ľudská reč a možno ich zachytiť až do vzdialenosti 3 až 5 metrov.
Čo spôsobuje pukanie?
Autori predmetnej štúdie dosiaľ nepotvrdili, ako presne zvuky vznikajú. S vysokou pravdepodobnosťou by však mohlo ísť o proces, zvaný kavitácia, pri ktorom sa v dehydrovaných stonkách rastlín rozpadajú vodné stĺpce a vytvárajú sa v nich vzduchové bubliny.
Výskum realizovali na paradajkách a tabaku
Výskum na rastlinách paradajok a tabaku pestovaných v skleníku realizoval Lilach Hadany, evolučný biológ z Univerzity v Tel Avive.
Keď mali dostatok živín a neprežívali žiadny stres, vydali len približne jedno puknutie za hodinu alebo ešte dlhší časový interval. Len čo im však chýbala voda alebo im výskumníci odrezali časť stonky, pukanie a cvakanie sa zintenzívnilo. Vyvrcholilo napokon na piaty alebo šiesty deň a keď rastlina uschla, ustúpilo.
Do výskumu zapojili aj algoritmus AI
Pri nahrávaní zvukov trénovali výskumníci algoritmus umelej inteligencie, aby z pukania, ktoré rastlina vydáva, identifikoval, o akú rastlinu ide a stanovil príčinu jej stresu.
Výsledky neboli stopercentné, no vedci nemôžu vylúčiť, že praskavé zvuky rastlín zahŕňajú určité špecifické informácie. Tie by mohli byť užitočné pri formovaní ich vlastných ekosystémov a aj ďalšie organizmy vyskytujúce sa v ich blízkosti by z nich mohli získavať poznatky.
Podľa Hadanyho nemajú vedci v rukách zatiaľ žiaden dôkaz, že by bolo pukanie pokusom rastlín o komunikáciu. Napriek tomu sa však domnieva, že okolité organizmy a živočíchy mohli nejakým spôsobom ovplyvňovať. Môžu mať napríklad dosah na to, ktorú rastlinu živočíchy nakoniec zjedia, alebo na to, na ktorú rastlinu hmyz nakladie svoje vajíčka.
Pomôže aj ľuďom
Nový objav by podľa vedcov mohol pomôcť tiež v oblasti poľnohospodárstva. Pomocou špeciálnych mikrofónov zachytávajúcich zvuky rastlín a ich prepojením so senzormi na detekciu nedostatku vody v rastlinách by totiž odborníci mohli efektívne regulovať zavlažovanie.
Ako na seba upozorňuje suchá rastlina?
Rastlinu, ktorá potrebuje vlahu, rozpoznáte okrem samotného pukania aj prostredníctvom ďalších neprehliadnuteľných znakov.
- Vädnutie listov – deje sa v prípade, že rastlina nie je zalievaná pravidelne a má pri zalievaní príliš dlhé časové odstupy. Rastliny reagujú vädnutím listov aj na nadmerné slnko, keď sa z listov voda odparuje rýchlejšie, ale i na preliatie či prehnojenie, resp. keď ste použili príliš silný koncentrát.
- Hnednutie listov – spôsobuje najčastejšie suchý vzduch. Prejavuje sa najmä v prípade tropických rastlín pochádzajúcich z pralesa, kde je vysoká vlhkosť. Hnednutie koncov a okrajov listov môže mať však za následok opäť nedostatočná zálievka – v listoch skrátka nie je dostatočné množstvo vody.
- Škvrny na listoch – môžu sa vytvoriť z nedostatočnej, ale aj príliš častej zálievky. Pokiaľ ide o nedostatočnú zálievku, škvrny na listoch budú suché, zatiaľ čo pri nadbytočnej zálievke mokré, akoby mokvajúce.
Zdroje: The Guardian, The Cell, Zelená izba