Na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave sa uskutočnil 24. ročník študentskej vedeckej konferencie.
Prodekanka FCHPT STU docentka Milena Reháková na ŠVK 2022. Zdroj: Martin Kalúz a Matúš Furka
V stredu 23. 11. 2022 sa v odboroch chémia a chemická a potravinárska technológia na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave (FCHPT STU) uskutočnil 24. ročník celoslovenskej študentskej vedeckej konferencie (ŠVK) s medzinárodnou účasťou pod názvom Chémia a technológie pre život. Študenti mohli využiť podujatie aj na nadväzovanie nových kontaktov so študentmi z iných univerzít, ako i s odborníkmi z praxe. Zoznam víťazov nájdete na stránke fakulty FCHPT STU.
Konferencia slúži dlhodobo ako platforma na podporu vedeckej práce a šírenie kreatívnych myšlienok talentovaných študentov. Garantkou konferencie bola pani prodekanka FCHPT STU docentka Milena Reháková, s ktorou si môžete prečítať rozhovor z autorskej dielne FCHPT STU o samotnom dianí konferencie, úspešných študentoch a plánoch do budúcnosti.
Tento rok ste organizovali už 24. ročník celoslovenskej študentskej vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou pod názvom Chémia a technológie pre život. Prečo ste pre konferenciu zvolili práve tento názov?
Názov konferencie naznačuje, že väčšina predstavených prác je realizovaná s cieľom priameho prepojenia na prax a bežný život. Chceme ukázať, že chémia nie je len teoretická disciplína plná nezrozumiteľných vzorcov. Naopak, pochopenie jej základných princípov vedie k mnohým nápadom, ako ovplyvniť náš každodenný život k lepšiemu. Môžem uviesť pár konkrétnych príkladov oblastí výskumu, ktoré boli predstavené aj na tohtoročnej konferencii. Medzi inými vedeckými projektmi sa študenti venovali tiež monitoringu ťažkých kovov v rôznych druhoch potravín, ale i v povrchových vodách. Ďalšími príkladmi vedeckých projektov je vývoj metódy rýchlej detekcie nových typov koronavírusov, metódy riadeného uvoľňovania liečiv z ich nosičov, vývoj nových materiálov pre biotlač, vývoj nových technológií čistenia odpadových vôd alebo monitorovanie prostredia v inteligentnom skleníku zavedením informačných technológií.
To znie veľmi zaujímavo a aktuálne. Aký je záujem o konferenciu zo strany študentov?
Tento rok ju aktívne absolvovalo 156 študentov všetkých troch stupňov vysokoškolského štúdia, z toho 30 študentov z Českej republiky. Študenti súťažili v 18 sekciách podľa oblasti zamerania výskumu. Okrem študentov sa v úlohe posudzovateľov na konferencii zúčastnilo viac ako 90 odborníkov z akademického prostredia a z praxe.
S akými vedeckými projektmi sa študenti predstavili na konferencii?
Vo všeobecnosti môžem povedať, že som bola veľmi milo prekvapená, akým zaujímavým témam sa venujú naši študenti a aké výsledky sa im darí dosahovať. Z tém, ktoré ma najviac zaujali, by som spomenula napríklad výrobu papiera z lístia, testovanie biokompatibility zdravotníckych pomôcok, metódy stanovenia a odstránenia pesticídov z potravín, monitorovanie zloženia odpadových vôd, ich čistenie a úprava podľa ich ďalšieho využitia, elektrochemické senzory na detekciu koronavírusu alebo využitie nanomateriálov na báze grafénu a vodíková energia.
Študenti na ŠVK 2022. Zdroj: Martin Kalúz a Matúš Furka
Hovorili sme o dlhoročnej tradícii organizovania tohto podujatia. Za uvedené obdobie bolo medzi prezentovanými vedeckými projektmi určite viacero prác, ktoré sa podarilo implementovať aj do praxe. Mohli by ste spomenúť niektoré z nich?
Keďže sa snažíme prepájať náš výskum s praxou, mnohé práce vznikali v spolupráci so spoločnosťami nielen chemického a potravinárskeho priemyslu a našli v nich svoje uplatnenie. Napríklad monitorovanie teploty v skladoch obilnín, práce zamerané na vodíkové batérie, monitorovanie výskytu ťažkých kovov v okolí vodnej nádrže Ružín, no i inteligentný skleník pre hydropóniové pestovanie rastlín. Užitočnosť mnohých prác si možno bežne ani neuvedomujeme, ale mnohé sú významné napríklad tiež tým, že sa snažia zvýšiť kvalitu životného prostredia, a tak pozitívne vplývajú na nás všetkých.
V súčasnosti čelíme viacerým veľkým výzvam. Aké sú aktuálne problémy, ktorým sa venuje vedecký výskum?
Cieľom je využiť existujúce poznatky v prospech riešenia globálnych problémov, medzi ktoré určite zaraďujeme životné prostredie a jeho zmeny, dostatok potravín a vody, ich kvalita a zdravotná neškodnosť, vývoj nových liečiv a inteligentných materiálov. Všetkým spomenutým oblastiam sa venujeme aj my na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave v rámci riešenia výskumných projektov, pričom študenti sú do týchto projektov aktívne zapájaní.
Konferencia si kladie i ambiciózny cieľ. Ním je zvýšiť záujem mladých ľudí o štúdium technických odborov. Ako hodnotíte súčasný stav? Majú mladí ľudia záujem o technické vzdelanie alebo evidujete klesajúci trend?
Z hľadiska záujemcov o štúdium na našej fakulte je situácia v ostatných 5 rokoch stabilizovaná, do prvého ročníka zapisujeme okolo 400 študentov. V období pred 10 rokmi to však bol zhruba dvojnásobok, čiže áno, ide o postupný pokles. Z hľadiska záujmu o vedu a výskumnú činnosť je percento záujemcov, ktorí už sú našimi študentmi, vcelku stabilné – približne 20 percent študentov vyšších ročníkov sa aktívne zúčastňuje na mimoškolských výskumných aktivitách a napríklad prezentuje výsledky na študentskej vedeckej konferencii.
Pozrite si
Ako by bolo podľa vás možné motivovať mladých ľudí, aby sa v nich prebudil záujem o vedu?
Snažíme sa ukazovať chémiu ako praktickú a zábavnú vedu, a to nielen stredoškolákom, ale aj žiakom základných škôl a verejnosti. V rámci našich možností sme v tejto oblasti veľmi aktívni. Pravidelne organizujeme okrem týždňa otvorených dverí taktiež podujatie s názvom Chemický jarmok, počas ktorého študenti vyšších ročníkov predvádzajú návštevníkom experimenty v priestoroch našej fakulty. Zúčastňujeme sa na Noci výskumníkov a na podujatiach organizovaných v rámci Týždňa vedy a techniky. Aj na tohtoročnej študentskej vedeckej konferencii sme privítali a zaradili do programu konferencie sekciu, v rámci ktorej prezentovali svoje práce študenti stredných škôl. Boli to veľmi pekné a zaujímavé práce a dúfame, že práve títo študenti sa stanú našimi kolegami.
Medzi mnohé výzvy, ktorým čelíme, dlhodobo patrí aj takzvaný odliv mozgov do zahraničia. Ako by bolo možné zvrátiť tento negatívny trend?
Možno každý očakáva odpoveď: „Financie.” Isto, peniaze investované do vedy sú nevyhnutnou zárukou realizácie výskumu. Čo by nám však pomohlo ešte viac, sa dá urobiť hneď a nestojí to ani veľa peňazí. Sú to dve veci. Prvou je nevytváranie spoločensky negatívneho názoru na slovenské vysoké školy a výskumné inštitúcie, ale, naopak, pozitívna medializácia akýchkoľvek aktivít, či už študentov, alebo vedcov spojených s aplikovaným výskumom v oblasti chémie, chemických a potravinárskych technológií. Druhou je jasný, najlepšie tiež mediálny hlas zástupcov z praxe, že náš absolvent je pripravený, žiadaný a bude na trhu práce uplatniteľný. Svedčí o tom tiež podpora našej študentskej vedeckej konferencie od viac ako 25 priemyselných partnerov, vďaka ktorým bola viac ako tretina najlepších študentov za svoju vedeckú prácu odmenená.
Máte za sebou ďalší úspešný ročník konferencie. Aké máte plány do budúcnosti?
Príprava nového ročníka sa začína vlastne vyhodnotením spätnej väzby účastníkov i organizátorov konferencie. Nasleduje obdobie, keď sa kreujú nové nápady a asi pol roka pred konaním sa začína intenzívna príprava podujatia. Minulé obdobie sme využili na zlepšenie technických podmienok konferencie, vylepšenie elektronického konferenčného systému, zabezpečenie ekologickej a ekonomickej udržateľnosti a prípravu online formátu. V týchto trendoch budeme pokračovať aj v budúcom období. Myslím, že do plánov budúceho roka zahrnieme dôraznejšiu komunikáciu smerom k študentom stredných škôl tak, aby sme prilákali k chémii ešte väčší počet mladých talentov.
Konferencia sa realizovala pod záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Zväzu slovenských vedeckotechnických spoločností, Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu SR, Slovenskej chemickej spoločnosti a Slovenskej spoločnosti chemického inžinierstva.
Zdroj: Juraj Oravec a Milena Reháková FCHPT STU
(JM)
