Výskum slovenských psychológov a psychologičiek vyšiel v časopise Frontiers of Psychology.
Tínedžerka s laptopom sediaca na novinách. Zdroj: iStockphoto.com
Slovenskí vedci z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave a Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied skúmali, či vedia mladí ľudia odlíšiť pravdivé zdravotnícke informácie od nepravdivých. Výsledky publikovali v časopise Frontiers of Psychology.
Informácie a dezinformácie z oblasti zdravotníctva predstavujú vážnu obavu z pohľadu verejného zdravia. V posledných rokoch sa vo zvýšenej miere šíria hlavne na sociálnych sieťach.
Predošlé výskumy ukazujú, že zdravotnícke správy v online priestore sú často nekompletné a nesprávne a obsahujú potenciálne škodlivú zdravotnícku informáciu. Takéto správy môžu viesť k zlým rozhodnutiam v oblasti starostlivosti o zdravie, riskantnému správaniu či strate dôvery v lekárske autority.
Niektorí adolescenti veria slepo nepravdám
Vedci na vzorke 300 stredoškolákov vo veku 16 až 19 rokov testovali, ako vnímali dôveryhodnosť siedmich krátkych správ o benefitoch ovocia a zeleniny na zdravie. Správy boli rôzne: nepravdivé, pravdivé s neutrálnym nábojom a pravdivé s pridanými elementmi (superlatívy, clickbait, gramatické chyby, s potvrdením autority a tučné písmo).
Len 48 percent tínedžerov verilo pravdivým zdravotníckym správam viac ako nepravdivým. Na druhej strane 41 percent účastníkov považovalo nepravdivé správy za rovnako dôveryhodné ako pravdivé. Zvyšných 11 percent dokonca menej dôverovalo pravdivým zdravotníckym správam ako nepravdivým.
„Počas kovidovej pandémie sme pozorovali priam explóziu dezinformácií v oblasti zdravotníctva,“ hovorí vedúci výskumu Radomír Masaryk z Univerzity Komenského. Väčšina výskumov sa doteraz orientovala na dospelú populáciu, preto sa výskumný tím rozhodol zamerať na vekovú skupinu tínedžerov. „Keďže adolescenti sú častými používateľmi internetu, zvyčajne očakávame, že vedia, ako získavať a zužitkovať online informácie, ale opak sa zdá byť pravdou,“ dodáva psychológ Radomír Masaryk.
Vedci zistili, že 41 percent tínedžerov nevie rozlíšiť pravdivé zdravotné informácie od nepravdivých. Navyše ani jazykové nedostatky v správach nepovažovali za znak nedôveryhodnosti. Pri posudzovaní online informácií si všímajú štruktúru stránky, jazyk a vzhľad. Viac dôverujú spoľahlivým organizáciám, overeným značkám alebo stránkam so serióznym jazykom.
Výskum ukázal, že pozitívne zobrazovanie rizikového správania v médiách, ako je fajčenie a pitie alkoholu, vedie u tínedžerov k zvýšeniu týchto činností. Na druhej strane zdravotné informácie, ktoré sú poskytované odborníkmi, môžu takýmto spôsobom viesť k zmenám zdravého životného štýlu, starostlivosti o seba a dodržiavaniu liečby.
Poukazuje zároveň na dôležitosť vzdelávania mladých ľudí v oblasti práce s informáciami z oblasti zdravotníctva a mediálnej gramotnosti, ako aj v oblasti analytického myslenia a vedeckého uvažovania.
Zdroj: TS UK v Bratislave, Eurekalert
(JM)
