Je venovaná 150 rokom vedeckých pozorovaní Zeme.
V piatok 27. mája 2022 vyšla na Slovensku nová poštová známka, ktorá po prvý raz znázorňuje vedeckú tematiku.
Známka oslavuje 150 rokov vedeckých pozorovaní Zeme a jej nominálna hodnota (pozn. red. hodnota uvedená na cennom papieri) je dve eurá. Motívom na obálke prvého dňa (FDC) sú Helmholtzove cievky, ktoré sa používajú na eliminovanie zemského magnetického poľa. Autorom výtvarného návrhu je akademický maliar Ľubomír Paľo.
Podnetom na tvorbu poštovej známky (s rozmermi 44,4 x 26,5 milimetra) bol príspevok Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i., (ÚVZ SAV) a Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove pod názvom Základy vied o Zemi a vesmíre sú už vyše 150 rokov v Hurbanove.
Známky – malý svet bežne dostupného umenia
Poštová filatelistickú službu (POFIS) a obe spomínané inštitúcie sa dohodli a pripravili námet pre známkovú komisiu, ktorý by reflektoval okrúhle výročie. Používanie poštových známok v korešpondenčnom styku síce dlhodobo klesá, no napriek tomu známky stále predstavujú malý svet bežne dostupného umenia.
„Cez poštové známky sa dostávame k propagácii nášho umenia, techniky, krás prírody, predstavenia osobností, ale aj historických udalostí a výročí. S radosťou sme privítali možnosť spropagovať na poštovej známke nielen vedu, ale aj pracovisko SAV,“ objasňuje RNDr. Ján Madarás, PhD., z ÚVZ SAV.
„Domnievame sa, že významné míľniky slovenskej vedy je potrebné si pripomínať a modernú vedu rozvíjať na ich pevných základoch. Možno sme v tomto priveľmi skromní a málo výrazní. Systematické vedecké pozorovania sú však nevyhnutnou súčasťou bádania,“ dopĺňa Madarás.
Poznávanie Zeme je staré ako ľudstvo samo. Prvé písomne zaznamenané pozorovania prírodných procesov nachádzame už v staroveku. Na území Slovenska sa vedecké poznanie o Zemi rozvíjalo v súvislosti s baníctvom a hutníctvom pri ťažbe a spracovaní nerastných surovín najmä od 18. storočia. Systematické vedecké pozorovania prírodných procesov sú však mladšie.
FDC, obálka prvého dňa. Zdroj: POFIS
Hurbanovo ako centrála vedeckého poznania
Jedným z najdôležitejších míľnikov rozvoja modernej vedy na Slovensku bolo budovanie moderného vedeckého pracoviska v Hurbanove (Stará Ďala, Ógyalla) doktorom Mikulášom Thege Konkolym v rokoch 1867 – 1868.
Konkoly založil v roku 1871 jedno z prvých astrofyzikálnych observatórií v Európe – hvezdáreň. V roku 1872 začlenili meteorologickú stanicu v Hurbanove do siete meteorologických staníc Uhorska a odvtedy z nej pochádzajú kvalitné meteorologické záznamy.
„Séria nepretržitých 150-ročných pozorovaní je mimoriadne dôležitá pri štúdiu klimatickej zmeny. Po roku 1890 sa v Hurbanove začalo sledovať magnetické pole Zeme. Z pozorovacích aktivít geomagnetického observatória mali – a aj dnes majú – pre prax najväčší význam merania magnetickej deklinácie, čo je odchýlka magnetického kompasu od skutočného zemepisného severu,“ ozrejmuje vedec.
Poslednou aktivitou Konkolyho bolo postavenie seizmického pavilónu. Éra vedeckého monitorovania zemetrasení sa začala na území Slovenska od roku 1902. „Súčasné mechanické seizmografy typu Mainka fungujú na seizmickej stanici Hurbanovo takmer nepretržite od roku 1912, čo je celosvetovo unikátne,“ vyzdvihuje Madarás jedinečnosť hurbanovského pracoviska.
V geomagnetickom observatóriu v Hurbanove sa systém Helmholtzových cievok spoločne so sondou protónového magnetometra používal na presné, takzvané absolútne merania vertikálnej a horizontálnej zložky geomagnetického poľa. Aparatúra slúžila od sedemdesiatych do deväťdesiatych rokov 20. storočia, keď ju nahradili modernejšie prístroje.
Hurbanovo tak vďaka osobnosti Mikuláša Thege Konkolyho stále predstavuje fungujúce vedecké pracovisko ako geomagnetické observatórium a historická seizmická stanica. Už 150 rokov sa tu vykonávajú aj meteorologické pozorovania, v súčasnosti v gescii Slovenského hydrometeorologického ústavu. Sídli tu aj Slovenská ústredná hvezdáreň.
Zdroj: aktuality SAV
(JM)