„Nie je to ako rakovina prsníka, ktorá má ružovú stužku, behy a podobne,” hovorí vedkyňa Silvia Schmidtová.
Silvia Schmidtová. Zdroj: Agentúra Null
Silvia Schmidtová sa stala jednou z dvojice víťaziek ocenenia L’Oréal-UNESCO Pre ženy vo vede. Pozornosť si získal jej výskum germinatívnych nádorov, ktoré sa vyskytujú najmä v pohlavných žľazách mužov a žien. Pôsobí v Ústave experimentálnej onkológie BMC SAV.
Projekt L’Oréal-UNESCO Pre ženy vo vede vznikol v roku 1998 s cieľom oceňovať úspechy už etablovaných vedkýň a vplyv ich práce na spoločnosť, ako i poskytovať podporu mladým vedkyniam na začiatku ich kariéry. Program sa postupne rozšíril do vyše stovky krajín a vyznamenal viac než 3600 vedkýň. Na Slovensku sa tento rok realizoval už po piaty raz.
Ako ste sa dostali k vede? Vedeli ste odmalička, že sa chcete vydať na túto dráhu?
Vôbec. Vôbec som si nemyslela, že sa dostanem k vede. V podstate od strednej školy som chcela robiť niečo blízke človeku, zvažovala som teda medicínu. Mala som aj veľmi blízko k matematike, takže nakoniec vyšlo medicínske inžinierstvo a tam sa to všetko začalo.
Čo pre vás znamená blízke človeku? Chceli ste pomáhať ľuďom?
Aj tak sa dá povedať, ale viac-menej som chcela študovať človeka. Myslím mechanizmy, ľudské telo, čiže dozvedieť sa, ako fungujeme, čo je v nás.
Viedlo vás k tomu niečo konkrétne?
Keďže som robila bakalársku a diplomovú prácu na fakulte, možnosti boli limitované. Počas praxe som sa dostala do Slovenskej akadémie vied, kde som zistila, aké iné možnosti sú na Slovensku. To bola potom motivácia dostať sa sem do ústavu a pracovať na takom, možno lepšom výskume ako na fakulte, kde boli prostriedky limitované.
Venujete sa výskumu germinatívnych nádorov. Ako ste sa dostali k tomuto výskumu?
Úplnou náhodou. Nastúpila som na doktorandské štúdium s úplne inou témou, ale počas prvého roka sa celý náš ústav sťahoval z Kramárov do veľkého areálu SAV na Patrónke. Vôbec som nestihla pracovať na téme a viac-menej polroka som strávila sťahovaním. Nedostala som sa ani do laboratória, lebo tie naše neboli spojazdnené, pracovať sa teda nedalo.
V tom období prišla ponuka z Národného onkologického ústavu, kde moja kolegyňa odchádzala na materskú a oblasť germinatívnych nádorov nemal kto prebrať. Rozhodla som sa tému zmeniť, lebo to bolo zaujímavé a už napojené aj na kliniku.
Priblížte, čo sú germinatívne nádory.
Sú to nádory zo zárodočných buniek. Nachádzajú sa v pohlavných žľazách – u mužov v semenníkoch, u žien vo vaječníkoch. Je to nesmierne zaujímavá skupina nádorov, pretože sú veľmi dobre liečiteľné.
Stalo sa tak v 70. a 80. rokoch. Lekári do liečby nasadili cisplatinu a zistili, že nádory na to neobyčajne dobre odpovedajú. V súčasnosti vieme vyliečiť približne 90 percent pacientov, dokonca aj takých, ktorí už majú metastázy, čiže sú v pokročilých štádiách.
V prípade zvyšných desiatich percent liečba nefunguje?
To je skupina, ktorá nás zaujíma. Zameraní sme viac-menej na mužov a nádory semenníkov. Ochorenie postihuje mužov v mladom veku okolo 18 až 35 rokov.
V prípade, že dôjde k chemorezistencii, teda organizmus prestane odpovedať na liečbu cisplatinou, nemáme možnosť liečby a v takomto mladom veku pacient zomiera. Snažíme sa nájsť mechanizmy, prečo k tomu dôjde, ale aj nové možnosti liečby pre takýchto pacientov. Tomu sa venujem vo svojej práci.
Nedošlo v tejto oblasti teda k žiadnemu pokroku?
Opísaných bolo viacero mechanizmov, avšak ešte žiaden tak, aby to aj pomohlo pacientom. Beží aj viacero klinických štúdií s liečivami, ale reálne ešte úplne skvelé zlepšenie alebo nádejná terapia vôbec nie je.
Silvia Schmidtová pri výskume. Zdroj: Agentúra Null
Majú takíto pacienti nejaké vyhliadky?
Šanca je veľmi, veľmi nízka. Sú len podporné typy liečby, aby pacient v rámci možností viac-menej zvládal chorobu. Vyhliadky sú však slabé.
Ako môže muž zistiť, že má takýto nádor?
Ak je rodinná anamnéza, tak je zvýšené riziko, čiže napríklad veľmi vysoké riziko majú dvojičky, ak je u jedného z nich prítomná takáto rakovina. Takisto vieme o korelácii medzi otcom a synom. Potom sa objavujú aj telesné abnormality, muž si nahmatá hrčku alebo cíti bolesť. V takom prípade treba určite navštíviť urológa.
Tým, že nádor pomerne rýchlo metastázuje a deje sa to do brušnej dutiny a pľúc, vzniká bolesť, ktorú však pacient môže pripisovať niečomu úplne inému. Keď človeka bolí brucho, nenapadne mu, že môže mať rakovinu, a tak to prehliadne.
Spomenuli ste, že cieľom projektu je nájsť nové liečby. Už sa k niečomu približujete?
Už počas mojej doktorandúry sme mali výsledky, ktoré sa z laboratória dostali až do klinickej štúdie v Národnom onkologickom ústave. Štúdia ešte stále beží, lebo musí mať určitý počet pacientov. Tým, že ide o malý okruh pacientov, ktorí majú rezistentné ochorenie, ťažšie a dlhšie sa zbiera vzorka.
Stále testujeme. Niečo vyzerá, že má potenciál, máme aj tipy, ktoré signálne dráhy inhibovať. Na niektoré liečivá je reakcia lepšia, na niektoré zas nie. Teraz momentálne nemáme jasný výsledok, trápime sa. Máme vytipovaných tridsať nových liečiv, ktoré by sme chceli od nového roka vyskúšať.
Čo pre vás znamená získané ocenenie?
Každé ocenenie veľmi poteší, či už daného človeka, alebo celý tím. Nie je to len robota jednotlivca, ale je za tým mnoho ľudí. Je to zadosťučinenie, radosť a aj veľké prekvapenie.
Cieľom ocenenia je vyzdvihnúť prácu vedkýň, ktorej sa stále vo všeobecnosti nedostáva toľko uznania, ako by sa patrilo. Čím môže podľa vás žena prispieť vedeckému tímu, keď je jeho súčasťou?
Žena má možno trošku viacej empatie. Nechcem tým však uraziť žiadneho muža. Keď sa niekto v tíme s niečím trápi alebo naráža na problém, žena to berie inak, môže inak pôsobiť. V každom prípade, v rámci tímu sme vyrovnaní, máme aj mužov, našich klinikov.
Myslíte si, že skúmaním nádorov semenníkov si môžete ako žena napríklad všimnúť veci, ktoré by paradoxne mužom unikali? Môžete prispieť iným pohľadom?
Podľa mňa keď žena študuje takúto oblasť, je to také atypické.
To by sme sa tiež potom mohli pýtať, prečo je muž gynekológ.
Už len tým, že mužské ochorenie študuje žena, viac to rezonuje vo verejnosti. Skôr asi z tejto stránky môže pomôcť. Zviditeľňuje, čo spôsobuje ochorenie, ktoré sa tak trošku zanedbáva. Nie je to ako rakovina prsníka, ktorá má ružovú stužku, behy a podobne. Na Slovensku sa nádory semenníkov veľmi neriešia.
Čo by ste odkázali dievčatám a mladým ženám, ktoré láka práca vedkyne a chceli by si ju vyskúšať?
Je náročná cesta dostať sa do tímu a venovať sa problematike, ktorá ich bude baviť. Ak majú predstavu a chcú, vedia, že veda je pre ne, nech ju vyskúšajú, nech sa jej venujú už od strednej školy. K nám chodia mnohí mladí ľudia, ktorí tak môžu zistiť, či ich to bude napĺňať, či to chcú robiť.
Človek má na začiatku určitú predstavu a potom zistí, že v laboratóriu to funguje inak. Mávame spolupráce a často sa stáva, že aj zo strednej školy sa ozvali študenti, ktorí si chceli spraviť projekt alebo sa porozprávať, a nikdy s tým nebol problém. Keď napríklad naše oddelenie nemohlo, prebralo to iné.
Vždy sa študentov niekto ujal. Je to príjemné oživenie aj pre nás, keď sa nám tu zjaví mladá tvár. Mladí majú veľké ambície, prídu s vlastným projektom, veľa vedia. Dva roky dozadu sme tu mali dvoch študentov, ktorí sa dostali s projektmi veľmi ďaleko do zahraničia.
Ing. Silvia Schmidtová, PhD.
- v roku 2015 dosiahla titul Ing. na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie na STU v Bratislave v programe biotechnológie – medicínske inžinierstvo;
- v roku 2017 získala prvé miesto v predklinickej sekcii na XII. Vedeckej konferencii doktorandov Lekárskej fakulty UK (LF UK);
- v akademickom roku 2017/2018 získala ocenenia Študentská osobnosť Slovenska v kategórii Lekárske vedy, farmácia a Top študentská osobnosť Slovenska za vynikajúce vedeckovýskumné výsledky a excelentnú reprezentáciu pracoviska doma i v zahraničí;
- v roku 2018 získala tretie miesto v sekcii doktorandov v Súťaži mladých onkológov;
- v roku 2019 dokončila doktorandské štúdium na LF UK v Bratislave a v Ústave experimentálnej onkológie SAV v študijnom odbore onkológia, dosiahla titul PhD.;
- od roku 2019 pôsobí ako vedecká pracovníčka v Ústave experimentálnej onkológie SAV a tiež v Jednotke translačného výskumu LF UK a NOÚ;
- bola finalistkou rebríčka 30 pod 30 ročník 2019 magazínu Forbes Slovensko v kategórii Veda a vzdelávanie;
- získala viacero grantov, napríklad Erasmus+, Študenti do sveta nadácie Tatra banky či od Nadácie výskum rakoviny.
