Obe inšpirovala pandémia. Marta Novotová zachytila, ako koronavírus napáda ľudskú bunku. Petra Dragonidesová odfotila posledný dotyk s otcom.
Vľavo: Marta Novotová z Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV. Vpravo: Petra Dragonidesová z Archeologického ústavu SAV. Zdroj: Archívy MN, PD
Medzinárodná výstava s názvom Creative Resilience: Art by Women in Science bola otvorená v sídle UNESCO v Paríži 26. októbra 2021. Vznikla so zámerom zdokumentovať príbehy a umelecké diela vedkýň, ktoré inšpirovala pandémia covid-19.
Na výzvu UNESCO odpovedalo vyše dvesto vedkýň, na výstave dostalo priestor pre svoje diela päťdesiatštyri z nich. Tlačová správa UNESCO uvádza, že medzi nimi sú lekárky, zdravotné sestry, výskumníčky, inžinierky či matematičky všetkých vekových kategórií z tridsaťjeden krajín.
Petra Dragonidesová z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) vystavuje fotografiu s názvom Connection (Spojenie) a Marta Novotová z Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV fotografiu Virus in us and me in science (Vírus v nás a ja vo vede).
Connection (Spojenie); FOTO: Petra Dragonidesová; ZDROJ: katalóg k výstave Creative Resilience: Art by Women in Science (UNESCO)
Pevne mi stisol ruku
Petra Dragonidesová hovorí, že fotografia, ktorú na výzvu UNESCO poslala, vznikla v najťažšom období jej života. „15. novembra tomu bude rok, čo nás po zákernej chorobe opustil môj otec,“ vysvetľuje a dodáva, že obdobie poznamenané jeho chorobou začalo zhruba v júli 2020.
„Postupom času začal zabúdať, bol dezorientovaný, nespoznával mňa ani nikoho z rodiny, až prestal chodiť a rozprávať. Koncom októbra sme stáli pri jeho posteli a on mi pevne stisol ruku. Vedela som, že musím túto chvíľu zvečniť.“ Dodáva, že fotografia, ktorú vytvorila, symbolizuje jej vďaku otcovi aj obdiv voči jej mame. „Názov Connection (Spojenie) vyjadruje stratu spojenia s otcom, ale aj so všetkými ľuďmi v období pandémie, keď naša komunikácia mohla prebiehať jedine online.“
Petra Dragonidesová fotografuje od svojich dvanástich rokov vždy, keď má inšpiráciu. „Môj názor je taký, že žiadnu umeleckú činnosť nemožno robiť umelo a nasilu, lebo ľudia potom z výsledku vycítia neúprimnosť umelca.“
Číta z kriviek a plôch
Marta Novotová sa začala vyjadrovať prostredníctvom umenia len nedávno. „Celý život hľadím cez elektrónový mikroskop na živé bunky, študujem ich štruktúru a funkciu. V ich čierno-bielych mikroštruktúrach neraz vidím tak zaujímavo usporiadané krivky a tvary, že v nich nachádzam konkrétne obrazy. Tie, ktoré ma oslovujú, spracujem umelecky,“ vysvetľuje vedkyňa a dodáva, že ich počítačovo upravuje dizajnér a pedagóg Martin Baláž z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity. „Záber pod mikroskopom robím len vtedy, keď v ňom vidím skrytú myšlienku a kolega – výtvarník ju farebne dotvára. Prostredníctvom počítača navyše zväčšuje zábery mikrosveta na veľké plochy, niekedy aj miliónnásobne, takže vo finále vystavujeme fotografie zhruba s rozmermi dva krát tri metre.“
Virus in us and me in science (Vírus v nás a ja vo vede); AUTOR: Marta Novotová; ZDROJ: katalóg k výstave Creative Resilience: Art by Women in Science (UNESCO)
Covid nie je sci-fi, ale nebezpečná realita
Rozšírenie nového nebezpečného koronavírusu dodnes považuje mnoho ľudí za fikciu. Marta Novotová ho prekonala, navyše ho na podnet kolegov z Virologického ústavu SAV skúma. „Kolegovia chceli vedieť, ako sa tento vírus správa v bunke a ako naň bunka reaguje. Zachytila som, aký je vírus agresívny, ako sa v bunke množí, ako ju ničí a ako z nej nakoniec uniká, aby napadol ďalšie bunky. Prostredníctvom svojich obrazov som chcela upozorniť verejnosť, že Covid nie je sci-fi, ale nebezpečná realita.“ Na výstavu UNESCO poslala sériu troch obrazov. „Najradšej z nich mám ten, na ktorom som zachytila poškodenú časť bunky pripomínajúcu antický profil ženskej tváre. V mojom ponímaní vyjadruje časť ženskej podstaty, ktorá sa od antiky po dnes príliš nezmenila – našimi životmi prejde množstvo starostí, avšak napriek tomu dokážeme nezlomne hľadieť dopredu. Fialová v pozadí obrazu symbolizuje duchovno a večnosť, svieža zelená život.“
Celý katalóg z výstav si môžete pozrieť tu alebo prostredníctvom virtuálnej výstavy.
Pre verejnosť je výstava prístupná do 1. decembra 2021 v ústredí UNESCO v Paríži. Vzhľadom na hygienické obmedzenia súvisiace s pandémiou a obmedzený počet návštevníkov sa na ňu treba vopred zaregistrovať tu.
Doplnkový zdroj: TS UNESCO
