Pád sociálnych sietí by najviac uškodil tvorcom hoaxov. Najskôr by sa viac ľudí dalo zaočkovať.
Polícia SR odmieta tvrdenia o násilnom očkovaní aj chystanom páde sociálnych sietí nadlho a vysvetľuje, ako vznikli. Ilustrácia: Michaela Mašánová
Minulý týždeň v pondelok aj vo štvrtok padli sociálne siete Facebooku i jeho aplikácie WhatsApp a Instagram. Prvýkrát ich technici spojazdnili až po šiestich hodinách, druhýkrát po dvoch. Myslíte si, že antivaxeri a lovci hoaxov mali vďaka tomu voľno?
Už po prvom výpadku sociálnych sietí lovci hoaxov z radov Polície SR zachytili video, ktoré zverejnila pani Božka a zdieľalo ho vyše tisíc ľudí (pozri nasledujúci link: Hoaxy a podvody – Polícia SR). Dnes je zablokované, avšak naši lovci hoaxov približujú, že muž v ňom hovorí o chystanom vypnutí sociálnych sietí na týždne až mesiace, ktoré majú nasledovať. Varuje, že prídu zlí Američania zo západu aj z východu a každému pichnú smrtiacu vakcínu. Spomína aj zabíjanie 24 000 detí v Austrálii, ktoré vraj nahnali na očkovanie.
Lovci hoaxov: Video vzniklo pri dobrovoľnom očkovaní
Samozrejme, všetky tieto tvrdenia sú absurdné, navyše v ich spojení sa ťažko hľadá logika. Spoločnosť Facebook na nasledujúcom linku (pozri: vysvetlenie) objasnila, že jej služby prerušila chybná zmena konfigurácie na routeroch. Tie koordinujú sieťový prenos medzi ich dátovými centrami. Aj druhýkrát išlo podľa vysvetlenia o chybu v konfigurácii, ale iného druhu.
Zabíjanie detí v Austrálii v súvislosti s násilným očkovaním je video typu deepfake, ktoré v auguste v Austrálii videlo na sieťach vyše milión ľudí (pozri oregonlife.com). Vzniklo tak, že niekto úmyselne zostrihal a prekrútil vyjadrenia ministra zdravotníctva Nového Južného Walesu Brada Hazzarda (táto metóda je podstatou deepfake) z Qudos Bank Arény na predmestí Sydney.
Záber z hoaxového videa, na ktoré upozornila facebooková stránka Hoaxy a podvody – Polícia SR. Zdroj: Facebook/Hoaxy a podvody – Polícia SR
Na podnet ministerstva zdravotníctva sa totiž Qudos Bank Aréna zmenila na očkovacie centrum. Proti novému koronavírusu sa v ňom dalo zaočkovať 24 000 študentov v poslednom ročníku stredných škôl. Video lživo tvrdilo, že ide o tábor, do ktorého niekto deti násilne dovliekol a zaočkoval proti ich vôli. V skutočnosti doň prišli iba študenti, ktorí sa chceli dať zaočkovať, aby sa cítili bezpečnejšie počas záverečných skúšok v októbri.
Podľa ourworldindata.com (pozri link: skutočnosť) je v Austrálii proti covidu úplne zaočkovaných už 13 miliónov ľudí a zaočkovanosť dosahuje 50,6 percenta.
Čo si o hoaxe myslí špecialistka
Zaujímavé je, ako sa v hoaxe, ktorý zachytila Polícia SR, spája viacero hrozieb – vypnú nám sociálne siete, dostaneme smrtiace vakcíny, vpadnú k nám Američania, deťom pôjde o život. Akoby chcel autor či chceli autori videa zaútočiť na viacero ľudských obáv súčasne, a zvýšiť tak šancu, že mu uverí väčšie množstvo divákov.
Čo si o tom myslí doc. PaedDr. Vladimíra Kurincová Čavojová, PhD., vedkyňa z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorá sa zameriava na výskum vedeckého myslenia, kognitívnych omylov a nepodložených presvedčení?
„Spájanie viacerých nesúvisiacich udalostí do jednej „metateórie“ je typickým znakom mnohých vplyvných konšpiračných teórií, ktoré využívajú vrodené sklony našej mysle hľadať (a nachádzať) súvislosti aj tam, kde nie sú. A keď takýto súvis „nájdeme“, sústrediť sa na dôkazy, ktoré nám ho potvrdia,“ vysvetľuje psychologička.
Hľadanie neexistujúcich súvislostí
Ďalej hovorí, že mnohé konšpiračné teórie tendenciu ľudí ku konfirmačnej zaujatosti či motivovanému mysleniu dokonca cielene využívajú. „Napríklad je známa metateória QAnon. Tajomný „Q“ vypúšťa vágne výroky a nasledovatelia si ich majú sami prepojiť s konkrétnymi udalosťami, ktoré majú spätne potvrdiť pravdivosť pôvodných výrokov. Táto stratégia je geniálna už len preto, že keď sledovatelia špecificky vyhľadávajú dôkazy pre nejaké tvrdenie, ľahko nejaké dôkazy nájdu. Špeciálne preto, že tvrdenia sú vágne a je na sledovateľoch, s akou udalosťou ich prepoja.“
Vedkyňa upozorňuje, že táto teória je veľmi podobná a spolieha sa na to, že ľudia, ktorí veria už niektorým čiastkovým konšpiračným teóriám, ľahko uveria aj tomuto. Podporuje to totiž ich videnie sveta a je to pre nich len ďalší „dôkaz“, že majú pravdu a celé to prekukli.
Apel na strach a hnev
Ďalšia stratégia okrem hľadania takýchto neexistujúcich súvislostí je apel na strach a hnev. „Najmä apel na morálku a ohrozenie nevinných obetí (v tomto prípade detí) spúšťa oprávnený pocit morálneho rozhorčenia a rozdeľovania na nevinné obete a jasných nepriateľov – či už sú to západné mocnosti (Američania), alebo domáce elity (vedci, lekári). Tiež nie je divu, že konšpiračné naratívy tak radi využívajú populistickí politici – vzbudenie rozhorčenia, že „tí hore“ alebo „zlí Američania“, „podplatení vedci“ idú proti nevinným obyčajným ľuďom, ktorých záujmy títo populisti zdanlivo obhajujú, nielen aktivizuje ľudí k odporu voči opatreniam, ale zasieva aj nedôveru voči oficiálnym informáciám,“ objasňuje Vladimíra Kurincová Čavojová.
Výmena slobôd za fiktívne istoty
„A opäť, ak raz uveríte nejakej teórii, ktorá vám umožňuje vysporiadať sa s náhodnosťou a pocitom straty kontroly, ľahšie veríte aj ostatným, ktoré ju zdanlivo podporujú. Autori takýchto hoaxov destabilizujú spoločnosť a vedie to k podpore populistických politikov, ktorí sľubujú jednoduché riešenia na komplexné problémy a to ľuďom sýti potrebu istoty,“ zdôrazňuje. Dodáva, že autori a podporovatelia takýchto hoaxov sú si zvyčajne dobre vedomí toho, že pod vplyvom emócií sa ľudia rozhodujú skratovo, sú ľahšie manipulovateľní a ľahšie sa vzdávajú svojich slobôd výmenou za fiktívny pocit istoty.
Zdroje: Hoaxy a podvody – Polícia SR, Facebook, Oregonlife.com, ourworldindata.com
