Prechodný jav trvá stovky až tisícky rokov, no rýchlo sa mení.
Hubblov ďalekohľad odfotil hmlovine podobný objekt HH 111, z ktorého pólov sú vyvrhnuté prúdy horúceho plynu. Zdroj: ESA/Hubble & NASA/B. Nisini
Hubblov vesmírny ďalekohľad zachytil relatívne vzácny astronomický úkaz, ktorý vzniká pri špecifických podmienkach. Na fotke je žiariaci bod, z ktorého vytryskli do dvoch strán prúdy horúceho a nabitého plynu.
Úkaz sa nazýva Herbigov-Harov objekt (HH) a vyskytuje sa v oblastiach, kde vznikajú hviezdy. Ide o prechodný jav, ktorý trvá stovky až tisícky rokov.
V strede týchto objektov sa nachádzajú veľmi mladé hviezdy, ktoré majú desiatky tisíc až milión rokov. Vychrlené prúdy sa však môžu nachádzať aj pri protohviezdach, ktoré sa práve formujú a v ich jadrách ešte nenastala fúzia.
Hviezdy obklopuje rotujúci akrečný disk plynu a prachu. Tento materiál padá smerom k hviezde a zohrieva sa. Časť z neho mladá hviezda občas vyvrhne zo svojich pólov pozdĺž svojej osi otáčania. Vznikajú tak dva prúdy horúceho vysoko nabitého plynu, ktorý sa pohybuje rýchlosťou niekoľkých stoviek kilometrov za sekundu.
Prúdy plynu následne narážajú do okolitej medzihviezdnej hmoty. Na miestach, kde k stretom dochádza, začne hmota vďaka vysokej teplote žiariť. Prúdy sa zároveň veľmi rýchlo vyvíjajú – v priebehu pár rokov už vidno rôzne zmeny.
Objekt označený HH 111, ktorý pozoroval Hubble, sa nachádza približne 1300 svetelných rokov od Zeme v súhvezdí Orión. Jeho celá dĺžka je približne 2,6 svetelného roka. Ďalekohľad pozoroval úkaz pomocou kamery, ktorá sníma fotografie vo viditeľnom a infračervenom spektre, čo je pri týchto úkazoch dôležité. Herbigove-Harove objekty síce vyžarujú veľa viditeľného svetla, ale zahaľujú ich okolitý plyn a prach. Pri infračervenom spektre toto už nie je problém.
Zdroj: ESA
