Ako stráviť letné horúčavy? So zmrzlinou? Áno, aj. Na kúpalisku? Prečo nie? Vodnými športami? Zásah! Privoňajme k slovníku prázdninových lákadiel.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Viacerí z nás si iste spoja letné chvíle pri vode s plánmi na surfovanie – brázdenie vodných plôch na windsurf(ing)och, laminátových doskách vybavených riadiacim sťažňom s plachtou a poháňaných vetrom. Mnohí iní windsurfing popri novších vodných atrakciách nikdy neskúsili, zato slovo surfovanie poznajú v prenesenom význame. Väčšina z nás surfuje („pláva“) predsa veľmi intenzívne po internete – a tam sa nepadá do vody, nie je to fyzicky náročné, zato ide o rýchly a lacný zdroj informácií. Čiže slovo má „dvojitý život“, je dvojvýznamové, teda dvojnásobne užitočné a aj preto v jazyku dobre ukotvené.
Paddleboarding a iné vodné atrakcie
Dnešní návštevníci vodných areálov sa aj mimo windsurfingu radi plavia po vode na rôznych „doskách“. Bolo by priam hriechom neskúsiť si paddleboarding (plavbu na špeciálnej doske pomocou veslovania s pádlom). Tí zručnejší to zvládajú postojačky, teda praktizujú stand up paddleboarding. Že je to neslovenské? Dnešný život v bezhraničnej, bezbariérovej dobe je celosvetovo globalizovaný. To platí pre rôzne kontinenty, dokonca aj pre Európu a v nej pre Slovensko. Nečudo, že ani slovenčina nezostala uväznená za „čínskym múrom“, ale vpustila povedzme k slovenským pltiam aj iné, internacionálne používané a označované, „doskové“ plavidlá.
Zostaňme ešte pri vode. Tam si môžeme užívať aj flyboarding („lietanie“ napríklad desať metrov nad vodnou hladinou na doske poháňanej motorčekmi, ktoré má pilot v batohu na chrbte) či wakeboarding (jazda na doske, ktorá je ťahaná loďou, po vodnej hladine). Na svoje si prídu napokon aj tí, ktorí inklinujú ku klasike, priam k tej biblickej. Tí, ktorí chcú chodiť po vode suchou nohou. Stačí sa nechať uzavrieť do nafúknutej plastovej gule a kráčať v nej po hladine vody. Akurát ani pre túto atrakciu nemáme v zásobe nič „slovenskejšie“ než označenie aquazorbing.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Na Slovensku po slovensky?
Slovenčina pred storočiami prekonala bez ujmy obdobia, keď sa v cirkevných spisoch na území Slovenska používala latinčina, v úradnom styku napríklad nemčina či maďarčina a slovenčine zostal priestor „len“ na bežnú každodennú komunikáciu obyčajných ľudí. Ešte aj v básni P. O. Hviezdoslava z konca 19. storočia čítame, ako ho kedys´ zvádzal svet…, aby nepoužíval svoju „lichú“ (škaredú) materinskú reč.
Dnes má slovenský národný jazyk spektrum podôb na verejnú aj súkromnú komunikáciu, jeho kultivovaniu sa systematicky venujú akademické pracoviská, dokonca jestvuje aj právnický kód – zákon o štátnom jazyku Slovákov. Je v týchto pomeroch slovenský jazyk ohrozený cudzími slovami?
Za desaťročia načúvania jeho pulzu sa nedalo nevypozorovať, že v ňom prežije len celospoločensky žiaduca cudzosť. Tak ako doň nemožno nasilu natlačiť slovenské „svojky“ namiesto selfie (ktoré si samoobslužne fotíme napríklad pri vode), nemôžeme mu zabrániť, aby uprednostnil v prirodzenej komunikácii neakademikov povedzme na sociálnych sieťach slovo lajky namiesto „páčikov“. Ale ani aby „neprešli“ kolektívne neprijaté cudzie jednotky. Chýba niekomu, že sa v slovenčine a jej kultúre neusadil Halloween?
Nerobme si preto starosti, plnými dúškami vychutnávajme dary leta a letovísk a hovorme pritom prirodzene, ako sa nám páči. S cudzími slovami, bez nich či aj-aj. Rečová prax sa s tým spontánne vysporiada.
Každému dožičme v reči, čo sa mu žiada. Komu jazdu na vodnom bicykli, komu na šľapadle či velocipede…. alebo len na „suchozemskom“ bajku (či v prešpurčine starých materí na bicáku alebo cajgli). Príjemné leto, priatelia!
Prof. PhDr. Oľga Orgoňová, CSc., Katedra slovenského jazyka, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
