Štátne lesy SR znížia ťažbu v lesoch na území Bratislavy o polovicu, ročne sa tak ušetrí asi 5-tisíc vzrastlých stromov.
Hlavné mesto Slovenska sa rozsahom svojej zelene radí medzi „najzelenšie“ mestá na svete. Prednosťou Bratislavy sú mestské parky a blízkosť okolitej prírody. Tieto lokality s obľubou navštevujú obyvatelia mesta, ale aj turisti. Vhodným priestorom na zdravý oddych sú aj preto, že sa v nich dlhodobo nepoužívajú pesticídy. Mestské lesy v Bratislave sa ako prvé na Slovensku stali súčasťou Zóny bez pesticídov.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, štátny podnik LESY SR a hlavné mesto SR Bratislava vychádzajú v ústrety k dlhodobej spoločenskej požiadavke o rozširovaní rekreačných možností prímestských lesov v Bratislave. Rozloha budúceho bratislavského lesoparku sa preto zväčší o 4 195,86 hektára. Z pôvodných 3 031 hektárov sa rozrastie na 7 226,86 hektára. Plocha lesov, ktorá je majetkom štátu, pritom predstavuje viac ako 58 percent.
Hlavné mesto uzavrelo prelomovú dohodu so spoločnosťou LESY SR o obmedzení ťažby dreva v štátnych lesoch na území Bratislavy. Štátne lesy, ktoré spravujú viac ako polovicu lesných porastov na území Bratislavy, znížia ťažbu dreva o polovicu a na 55 percentách územia bude úplne vylúčená hospodárska ťažba dreva.
Zúčastnené strany sa okrem obmedzenia ťažby dohodli na finančnej náhrade za obmedzenie využívania lesov v hodnote 322-tisíc eur ročne, ktorú bude hradiť mesto Bratislava. Finančnú čiastku plánuje štátny podnik LESY SR každoročne účinne investovať do rozvoja rekreačnej infraštruktúry na území Bratislavy.
Novinky v prímestských lesoch
V prímestských lesoch Bratislavy pribudnú prvky rekreačnej infraštruktúry, ako sú altánky, studničky, lavičky či ohniská na opekanie. Turistické a cyklistické trasy čaká citlivejší prístup. V prímestských lesoch klesne objem ťažby dreva o 60 percent a takmer polovicu lesov budú tvoriť zóny bez hospodárskej ťažby dreva. Na zvyšku územia sa bude hospodáriť šetrnejšie. Tieto opatrenia sa týkajú Devínskej Kobyly, oblasti Vydrica pri Bielom kríži a najhodnotnejších častí lužných lesov pri hrádzi.
Mestské lesy Bratislava spravovali doteraz vyše tritisíc hektárov lesa vo vlastníctve hlavného mesta. Patria sem obľúbené miesta, ako sú Partizánska lúka, Železná studnička, Kačín, Kamzík či Horáreň Krasňany.
Rozšírenie obľúbeného lesoparku dokazuje, že aj „neproduktívna“ časť lesov predstavuje pre lesníkov dôležitú súčasť ich práce. Táto správa je o to pozitívnejšia, že prichádza v čase, keď možno cítiť silnú spoločenskú objednávku na lesy ako na jeden zo základných nástrojov udržania stability krajiny, jej odolnosti voči klimatickým zmenám a jej posilnenej psychohygienickej funkcie.
„Táto dohoda predstavuje zásadnú reflexiu dlhodobých spoločenských požiadaviek a významné prírodné miesta hlavného mesta budú tak konečne viac slúžiť všetkým milovníkom prírody. Hospodárenie v týchto lokalitách ustúpi na úkor jednoduchého cieľa priblížiť ľuďom väčší kus neobyčajne vzácnej prírody vo veľkomeste. Môžeme to považovať za akýsi predobraz budúcej práce lesníkov,“ uviedol na tlačovej konferencii minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský.
Celý proces sa deje v kooperácii štátneho podniku LESY SR s Mestskými lesmi v Bratislave a hlavným mestom SR Bratislavou.
„Vďaka tejto mimoriadne dôležitej dohode pre Bratislavčanky a Bratislavčanov sa k myšlienke veľkého bratislavského lesoparku pridáva ďalší veľký hráč – LESY SR. Po zmene začnú štátne lesy pristupovať k lesným porastom na území Bratislavy podobne ako doteraz Mestské lesy v Bratislave. V štátnych lesoch, ktoré tvoria viac ako polovicu lesných porastov na území Bratislavy, sa viditeľne zníži ťažba o polovicu, každý rok tak zachránime v priemere 5000 vzrastlých stromov na území Bratislavy. Zároveň sa bude podporovať ľahká forma rekreácie, napríklad turistika, behanie, cyklistika, opekanie, prechádzky,“ informoval primátor hlavného mesta Bratislava Matúš Vallo.
Zóny pokoja sa rozrastú
Režim bez zásahu sa dotýka 55 percent územia lesného celku LESY SR v Bratislave (2 304,36 ha z celkovej rozlohy 4 195,86 ha). Zvyšok hospodárenia však bude prírode blízkym spôsobom. Hlavným cieľom je udržať tieto lesy zdravé a bezpečné pre ďalšie generácie.
Objem ťažby dreva v štátnych lesoch sa vďaka dohode zníži o polovicu z maximálneho ročného objemu cca 21-tisíc metrov kubických pod 8-tisíc metrov kubických. Na 55 percentách územia vzniknú takzvané zóny pokoja, kde bude úplne vylúčená hospodárska ťažba dreva.
Na týchto územiach sa bude vykonávať len bezpečnostná údržba, spriechodňovanie chodníkov a kosba lúk. Pôjde o oblasti v okolí Devínskej Kobyly, rezervácie Vydrica pri Bielom kríži a neporušené zostanú aj všetky hodnotné časti lužných lesov, ktoré doteraz neboli pozmenené na monokultúrne plantáže.
O túto dohodu sa dlhodobo usilovalo aj občianske združenie Iniciatíva Naše Karpaty. Jeho cieľom bolo maximálne podporiť rekreáciu v súlade s ochranou prírody a znížiť ťažbu dreva v prímestských lesoch Bratislavy. Výsledkom ich snahy bolo aj pozastavenie ťažby dreva na Devínskej Kobyle, ktoré trvá už viac ako tri roky, ako aj spracovanie štúdie, na ktorú dnešná dohoda nadväzuje.
„Ťažba sa bude sústreďovať hlavne na nevyhnutné časti obnovy, údržby a hlavne zabezpečenie bezpečnosti. Hospodárenie v nich bude skutočne dôkladne premyslené a citlivé, zamerané na prírode blízke hospodárenie v lesoch,“ zdôraznil Tomáš Čuka, generálny riaditeľ štátneho podniku LESY SR.
„V Mestských lesoch v Bratislave sme svedkami toho, že lesníctvo a rekreačná funkcia lesov nemusia byť v konflikte, ale, naopak, môžu sa citlivo dopĺňať. Radi sme prispeli k dosiahnutiu tejto dohody našimi skúsenosťami z praxe, keď sme mestu aj štátnym lesom pomáhali pozrieť sa na les očami lesníka, ale zároveň aj turistu, bežca či cyklistu,“ vysvetľuje riaditeľ Mestských lesov v Bratislave Matej Dobšovič.
Finančné prostriedky získané touto dohodou od hlavného mesta SR chcú LESY SR využiť aj pri budovaní vodozádržných a protieróznych opatrení na cestách a zvážniciach, na budovanie malých vodných hrádzok ekologickej, environmentálnej a vzdelávacej funkcie. Chceli by nimi pokryť aj náklady na opatrenia súvisiace s podporou populácií ohrozených druhov živočíchov a rastlín, obnovu a vytváranie mokradí či tvorbu ekopedagogických plôch a náučných chodníkov na základe komplexného projektu rozvoja rekreačnej infraštruktúry v tejto lokalite.
Mestské lesy v Bratislave sú obľúbené
Mestské lesy v Bratislave (zriadené v roku 1994) sú samostatne hospodáriacou príspevkovou organizáciou. Hospodária na ploche približne tritisíc hektárov. Ich územie je vymedzené časťou pohoria Malých Karpát, ktorého hranica prechádza lokalitami Červený most – Lamač – Kačín – Malý Slavín – Biely kríž – Vajnorská dolina. Z južnej, juhovýchodnej a východnej strany vedie hranica prevažne okrajom lesných porastov v susedstve vinohradov, záhradkárskych kolónií a okrajom mestských štvrtí Koliba a Kramáre.
Lesnatosť tohto územia je 96 percent. Ostatné plochy pokrývajú lúčne priestory, vodné toky a nádrže, zastavané plochy, prípadne účelové lesné plochy. Drevinové zloženie je pomerne pestré, výrazne tu dominujú listnaté stromy. Najrozšírenejšou drevinou je buk (tvorí až 50 percent porastovej plochy), ktorý je aj hospodársky najvýznamnejší. Ďalšie významné dreviny sú dub a hrab. Tieto tri druhy drevín tvoria 92 percent v oboch kategóriách.
Prechádzky v prírode prospievajú nášmu zdraviu, nachádzame v nich relax i duševnú pohodu. Lesopark v Bratislave ponúka okrem iných, napríklad športových možností, aj príležitosť spoznať prírodu prostredníctvom náučného chodníka Červený most – Železná studienka – Kamzík.
Náučný chodník s celkovou dĺžkou 4 km pozostáva z 18 zastávok, počas ktorých sa turisti dozvedia viac o faune a flóre v Mestských lesoch v Bratislave i niekoľko zaujímavostí o technických a historických pamiatkach hornej Mlynskej doliny. Texty sú v slovenskom i anglickom jazyku.
Zdroje: