Lietajúce stroje na Marse rozširujú možnosti prieskumu planéty. Môžu sa dostať na miesta, kam sa rovery nedostanú a ani družice na ne neposkytnú dobrý pohľad.
Umelecká predstava o lete helikoptéry Ingenuity na Marse. Zdroj: NASA/JPL-Caltech
Malý krok pre vrtuľník, veľký skok pre budúce letecké misie na Marse. Tak by sa dalo opísať nadšenie, ktoré zavládlo v americkom Národnom úrade pre letectvo a vesmír (NASA). V pondelok sa totiž podaril prvý ovládaný let na celkom inej planéte. Inžinierom planetárnych misií sa tak otvorili nové možnosti pri navrhovaní prieskumných strojov.
Slnkom poháňaná helikoptéra zvaná Ingenuity prvýkrát vzlietla krátko po pol desiatej doobeda nášho času do plánovanej výšky troch metrov. Stroj sa pol minúty vznášal nad povrchom a následne opäť zosadol. Celkovo trval let takmer štyridsať sekúnd. Vzhľadom na vzdialenosť medzi Zemou a červenou planétou prebehlo všetko autonómne, oneskorenie v komunikácii je približne pätnásť minút jedným smerom, ovládať helikoptéru priamo je preto nemožné.
Priekopnícka helikoptéra
„NASA má dlhú a slávnu tradíciu projektov, ktoré dosiahli métu predtým považovanú vo vesmírnom bádaní za nemožnú. Ingenuity je ďalším v poradí,“ napísal pre web NASA zastupujúci riaditeľ úradu Steve Jurczyk.
„Stroj X-15 bol priekopníkom raketoplánov. Sonda Mars Pathfinder a jej vozidlo Sojourner spravili to isté pre tri generácie marťanských roverov. Ešte nevieme, kam nás zavedie Ingenuity, no zdá sa, že nebo – aspoň na Marse – nás už nemusí obmedzovať.“
Lietajúce stroje, napríklad helikoptéry, by mohli pomôcť pri prieskume červenej planéty na miestach, kam sa rovery nedostanú a družice na obežnej dráhe nedovidia, ako sú napríklad jaskyne, strmé útesy a podobne. Hoci vzlet do výšky troch metrov sa môže zdať málo, dokázať to na červenej planéte je oveľa náročnejšie. Dôvodom sú podmienky, aké na nej panujú. Atmosféra je zhruba stokrát redšia než na Zemi.
„Hustota atmosféry na povrchu Marsu zodpovedá hustote zemskej atmosféry v nadmorskej výške asi tridsať kilometrov,” opísal prostredie vesmírny konštruktér Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach. Na našej planéte helikoptéry bežne lietajú vo výške tri kilometre, rekord je dvanásť. Aby Ingenuity dosiahla potrebný vztlak, jej protichodné vrtule sa otočia 2400-krát za minútu. Viac sa o podmienkach a o tom, ako je na ne prispôsobená helikoptéra, dočítate v staršom článku.
Záber, ktorý vyhotovila helikoptéra Ingenuity počas vznášania sa nad povrchom Marsu. Zdroj: NASA/JPL-Caltech
Posúvať hranice
Ďalšie testovacie lety by mohli prebehnúť už v najbližších dňoch, pričom každým sa inžinieri pokúsia posunúť možnosti ďalej. Pri druhom lete sa chcú vzniesť do výšky päť metrov, presunúť sa dva metre do strany a vrátiť sa. Podľa toho, ako let prebehne, sa inžinieri dohodnú na ďalšom postupe.
Predbežne rátajú aj s letom, pri ktorom by sa Ingenuity mala dostať až päťdesiat metrov ďaleko a vrátiť sa na pristávaciu plochu. Letiskom bratov Wrightovcov ju nazvali podľa priekopníkov letectva, ktorým sa pripisuje prvý ovládaný poháňaný let vôbec.
Zdroj: NASA
