Máme stále viacej možností, ako spolu komunikovať, no paradoxne si mnohokrát menej rozumieme.
Práve téma vzájomného porozumenia medzi ľuďmi a to, ako sa na ňu pozerajú spoločenské vedy, bola aktuálnou v relácii Veda SK, ktorú vysiela Rádio Slovensko každú tretiu sobotu neskoro večer.
Pozvanie do štúdia prijali Mgr. Barbara Lášticová, PhD., riaditeľka Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV a doc. PhDr. Andrej Findor, PhD., poverený vedením Ústavu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave.
Zlomiť predsudky trvá dlho
Obaja vedci sa vo svojich výskumoch venujú okrem iného aj tolerancii, radikálnym názorom a riešeniam, predsudkom či konšpiračným presvedčeniam.
„Predsudky sa dajú lámať pomaly a postupne. Je to väčšinou dlhodobý proces. V psychológii sa často hovorí o tom, že ak máme predsudky voči nejakej skupine ľudí, je dôležité, aby sme ich najprv spoznali, pretože predsudok je založený na mylnom spracovaní informácií alebo na nedostatočnej znalosti skupiny. Veľkú úlohu zohrávajú sociálne normy, ale aj to, ako autority komunikujú, či sú tolerantné, alebo nie,“ povedala Barbara Lášticová, riaditeľka Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Spoločenské vedy sú dôležité
V zmysle preferencií toho, čo dnes štát vyžaduje od vedcov, dominujú predovšetkým aplikované výskumy, ktoré prinášajú konkrétne produkty, inovácie. Mohlo by sa preto zdať, že spoločenskí vedci sa cítia zaznávaní, no riaditeľka ústavu to tak nepociťuje. Zároveň vždy dôkladne vysvetľuje, prečo je výskum v tejto oblasti nesmierne dôležitý.
„Keď sa ma niekto opýta, na čo je dobré to, čo robím, vysvetlím, že robíme výskumy, ktoré sa potom pretavia napríklad do metodických materiálov pre učiteľov do škôl, ktorí môžu pracovať s problematikou predsudkov a stereotypov. Na tomto projekte sme spolupracovali obaja, ktorí sme v štúdiu. Ponúkame napríklad aj odporúčania organizáciám, ako lepšie fungovať, ako lepšie budovať toleranciu v spoločnosti, ako efektívnejšie postupovať. Naše bádanie je síce niekedy veľmi neuchopiteľné, avšak má rovnako praktické dôsledky pre ľudí ako výsledky v technických vedách,“ vysvetlila doktorka Lášticová.
Menej Facebooku, viac duševnej pohody
Vo svojom najnovšom prieskume Ako sa máte, Slovensko? sa psychologička venuje aj rôznym konšpiračným teóriám vo vzťahu ku koronavírusu, mapuje dôveru ľudí k inštitúciám, ale aj vôľu Slovákov dať sa zaočkovať. Tvrdí, že aj komunikácia niektorých predstaviteľov štátu na sociálnych sieťach, žiaľ, prispieva k rozdeľovaniu spoločnosti, čo prináša nestabilitu.
„Sociálne siete nevyužívam. Keď „išli“ takmer všetci v roku 2009 na Facebook, pýtala som sa samej seba, prečo by som mala robiť to, čo robia všetci. A tak som sa tam nikdy neprihlásila. Začala som ho využívať asi pred 3 rokmi, ale len profesionálne. Používame ho len na to, aby sme verejnosti komunikovali výsledky našich výskumov, pretože je to platforma, cez ktorú sa informácie predsa len dostanú k ľuďom ľahšie ako prostredníctvom vedeckých časopisov, ktoré oslovujú len veľmi špecifickú komunitu,“ povedala Lášticová.
Podobne, skôr negatívne, vníma sociálne siete aj Andrej Findor.
„V minulosti som Facebook využíval, ale odišiel som. Bralo mi to veľa času, nepridávalo mi to na duševnej pohode. Odkedy som odtiaľ odišiel, mám viac času, viac pohody, nehovoriac o tom, že mám aj kritický pohľad na to, akým spôsobom tieto sociálne siete fungujú. Ak by sa niekedy robila nejaká súvaha dobrého a zlého, čo priniesli, tak mám skôr pocit, že by tam prevažovalo to negatívne,“ konštatoval doktor Findor.
Podľa neho by mala existovať účinná regulácia sociálnych sietí, no otázne je, do akej miery sa môže podariť.