Dňa 21. marca je Svetový deň zdravého spánku, ktorý v roku 2001 vyhlásila Medzinárodná nadácia pre duševné zdravie a neurológiu. Cieľom tohto dňa je nielen pripomenúť si, aký je spánok dôležitý pre organizmus, ale aj upriamiť pozornosť na zníženie problémov so spánkom prostredníctvom prevencie a riešenia porúch spánku.
Tretinu života prespíme. Vedeli ste, že počas spánku sa nám môže zastaviť dýchanie? Organizmus vtedy reaguje stresovo a zobudí nás. Ak sa to však stane stokrát za noc, nemáme šancu sa poriadne vyspať.
V Spánkovom laboratóriu Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach pomáhajú pacientom, aby mali zdravý a kvalitný spánok. K tomuto cieľu smerujú všetky ich aktivity. Pokiaľ pacient nemá taký spánok, snažia sa mu ho privodiť. Ak má dotyčný o tom len pochybnosti, tak ich prístroje mu môžu dať na to odpoveď.
O spánku, spánkovej medicíne a spánkovom apnoe hovorí jeden zo zakladateľov spánkovej medicíny na Slovensku – prof. MUDr. Viliam Donič, CSc., z Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach, prodekan pre vedeckovýskumnú činnosť.
Čo je spánok?
V. DONIČ: „Všeobecne povedané, spánok je fyziologický proces, ktorý slúži na to, aby sa organizmus regeneroval počas spánku a aby na druhý deň mohol ďalej plniť svoje funkcie. Dodnes presne nevieme, čo spánok je a koľko ho treba, pretože každý človek je individuálny. Z histórie vieme, že Napoleonovi stačilo spať tuším tri hodiny a bol mentálne výkonný, ale poznáme kolegov, ktorí spia aj deväť hodín a im to nestačí. Takže potreba spánku je individuálna, ale môžeme povedať, že každý potrebuje spánok. Spánok je zároveň aj stav, ale je to aj proces, v ktorom k niečomu dochádza. A to, k čomu dochádza znamená, že sa fixujú pamäťové stopy. Kto poriadne nespí, tak si ani veci nepamätá.“
Prof. Donič ďalej uviedol, že na kongrese v Izraeli mal možnosť diskutovať s kolegami zo spánkového laboratória v Haife, kde robili experimenty. Zistili, že spánok, ktorý je kratší ako šesť hodín je nepostačujúci a takisto spánok, ktorý je dlhší ako deväť hodín je nevhodný, pretože v obidvoch prípadoch boli mentálne funkcie narušené.
Čo je spánková medicína?
V. DONIČ: „Spánková medicína je nový interdisciplinárny odbor, ktorý sa zaoberá jednak spánkom ako takým a aj poruchami životných funkcií počas spánku. Je to nový interdisciplinárny odbor dotýkajúci sa všetkých odvetví a oblastí medicíny, od kardiológie, pľúcneho lekárstva, vnútorného lekárstva, endokrinológie až po neurológiu. Náš organizmus je nastavený tak, a nielen náš, ale aj zvieratá sú nastavené tak, že sa musí striedať čas aktivity a čas útlmu. U človeka je to synchronizované s intenzitou slnečného žiarenia, preto chodíme spať inak v zimnom období, keď sme na severnej pologuli, kde sú striedania zimy a leta a dĺžka dňa sa mení, a takisto sa prispôsobujeme intenzite slnečného svetla z hľadiska produkcie hormónov, ktoré riadia u nás bdenie a spánok, hormonálny melatonín.“
Čo je spánkové apnoe?
V. DONIČ: „Spánkové apnoe (krátkodobé prerušenie pravidelného dýchania) si možno predstaviť ako zástavu dýchania na dobu dlhšiu ako 10 sekúnd počas spánku. Počas spánku regulácia dýchania prebieha samostatne, počas bdelého stavu si to vieme regulovať vôľou, takže tento problém nenastane. Pokiaľ normálne dýchame a malo by dôjsť k apnoickej pauze, naše vedomie to vie ovplyvniť. Ale v spánku, kedy sme odkázaní na autonómne funkcie, ktoré regulujú jednak dýchanie, ale aj priechodnosť dýchacích ciest, pokiaľ nefunguje tento systém správne (a to býva často u mužov po 40‑tke a vo vyššom veku ešte častejšie), tak dôjde k obštrukcii, ku zástave dýchania a ten vzduch potom nemôže prúdiť do dýchacích ciest, do pľúc a nedostane sa kyslík do krvi.
Človek na to reaguje stresovou reakciou a musí dôjsť k obnoveniu dýchania, ale za cenu toho, že sa musí prebudiť. Pokiaľ sa to zopakuje 300‑krát za noc, tak sa nevyspí, je unavený, vyčerpaný. Takto sa to opakuje každú noc, takže je z toho chronický únavový syndróm, ktorý potom spôsobuje mikrospánky za volantom a môže mať aj vážne následky na srdcovo‑cievny systém. Nedostatok kyslíka, prerušovaná hypoxia, môže spôsobiť uvoľňovanie zápalových mediátorov do krvi a tie potom spúšťajú chronický zápal, poškodenie cievnej steny a predčasné kôrnatenie tepien, tzv. aterosklerózu. Takisto aj vysoký krvný tlak môže byť zapríčinený chronickým stresom ustavičného sa prebúdzania na základe nedostatku kyslíka počas spánku.“
Spánkovému laboratórium Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach bol priznaný patent v Spojených štátoch na elektrickú aurikulárnu stimuláciu.
V. DONIČ: „Je to metóda, ktorá umožňuje prerušiť zástavu dýchania počas spánku elektrickou stimuláciou určitého bodu v ušnici, takže elektróda sa kladie do ucha a tým je možné prerušiť spánkové apnoe. Už len tá možnosť, že takéto niečo existuje, že sme schopní ovplyvniť respiračné centrum v mozgovom kmeni neinvazívne z vonkajšieho prostredia, je myšlienka originálna, preto nám ten patent bol priznaný. Náš výskum sa počas posledných šiestich rokov zameriaval na túto oblasť, kedy sme to aplikovali u ľudí a dokonca máme niekoľkých na domácej liečbe takýmto prístrojom.“
Spánkové laboratórium v Košiciach vzniklo ako prvé svojho druhu na Slovensku v roku 1993 a ročne v ňom diagnostikujú a liečia stovky pacientov. Dnes sú už vybudované spánkové laboratória pri všetkých troch lekárskych fakultách na Slovensku a sú vybavené diagnostickými a liečebnými prístrojmi na svetovej úrovni.
Viac informácií o práci Spánkového laboratória v Košiciach obsahuje video: Veda na dosah – Spánok, TA 3
Spracovala: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: z archívu prof. V. Doniča
Ilustračné foto: www.pixabay.com
Uverejnila: ZVČ