11. decembra uplynie šesťdesiat rokov od úmrtia spisovateľky Hany Gregorovej (* 30. 1. 1885 v Martine – † 11. 12. 1958 v Prahe, pochovaná je v Tajove), ktorá je širokej verejnosti známa najmä ako prozaička, osvetová pracovníčka a manželka nemenej známeho Jozefa Gregora-Tajovského. Na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sa vedeckovýskumne venujú aj ostatným, verejne menej známym aktivitám Hany Gregorovej.
„Bola aj významná slovenská feministka, publicistka, ochotnícka herečka, antifašistka a buditeľka slovenského národa,“ dopĺňa Mgr. Renáta Bzdilová, PhD. z Katedry politológie FF UPJŠ. Dodáva, že Gregorová bojovala za právo žien na vzdelanie, ich tvorbu, rovnocenné partnerstvo a postavenie s mužmi, podporovala účasť slovenských žien na veciach verejných a žiadala uznanie práce žien a ich prínos pre históriu.
„Hana Gregorová presadzovala myšlienku, že je nevyhnutné bojovať o všeľudské práva ženy, o vnútorný rozvoj jej duševných schopností, o jej sociálne povznesenie, ale aj o právo uplatňovať sa v povinnostiach verejného významu. Zdôrazňovala, že namiesto práv ženy – matky, by ženy mali požívať všeobecné ľudské práva,“ objasňuje R. Bzdilová. Samotná H. Gregorová sa pokladala za zástankyňu „rozumnej emancipácie“, ktorá ženy a mužov nestavia proti sebe, ale ženy situuje do pozície pomocníčok pri národnom zápase slovenských mužov.
Menej známa je aj jej novinárska činnosť. Publikovala vo viacerých periodikách, napríklad v Prúdoch, Robotníckych novinách, Slovenskej politike, Slovenskom denníku a ďalších. „Za najvýznamnejšiu sa považuje jej redaktorská činnosť v denníku Slovenský východ v rokoch 1919 až 1920,“ konštatuje PhDr. Marián Gladiš, PhD. z Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie FF UPJŠ v Košiciach.
„Krátko po vzniku Československej republiky koncom roka 1918 sa uchádzala o miesto redaktorky v martinských Národných novinách, ale pre spory so S. H. Vajanským ju odmietli. Vzápätí prišiel telegram z Košíc s ponukou na miesto redaktorky v novozaloženom Slovenskom východe. Pôsobenie v prvých po slovensky písaných novinách na východnom Slovensku vnímala ako veľkú výzvu, preto bez váhania ponuku prijala,“ prízvukuje M. Gladiš. Zároveň upozorňuje na skutočnosť, že novinárskej práci sa musela v Košiciach priúčať. „Keď od nej šéfredaktor Edmund Borek žiadal napísať článok o blížiacich sa voľbách, priznala sa mu, že nevie písať úvodníky. Nemudrujte, nevymýšľajte, píšte, čo vidíte, že sa deje – dal jej jednoduchú radu, ktorá zabrala a onedlho ju vymenoval za spoluredaktorku novín,“ približuje M. Gladiš a dodáva, že Hanu Gregorovú novinárska práca bezpochyby napĺňala: „Vo svojich pamätiach uviedla, že pri nej mala toľko samostatnosti a zodpovednosti, že sa cítila nanajvýš spokojná.“
Informácie poskytol: PhDr. Marián Gladiš, PhD., Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach
Redigovala a uverejnila: VČ
Foto:
https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Hana_Gregorov%C3%A1.jpg
https://sk.wikipedia.org/wiki/Hana_Gregorov%C3%A1_(spisovate%C4%BEka)