Martin Urík získal ocenenie Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov

24. nov. 2017 • Chemické vedy

Martin Urík získal ocenenie Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov

Vyvrcholením Týždňa vedy a techniky na Slovensku bol galavečer, na ktorom ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR Martina Lubyová odovzdala Ceny za vedu a techniku 2017. RNDr. Martin Urík, PhD., z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, získal ocenenie v kategórii Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov. Galavečer sa konal v historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky v Bratislave dňa 9. novembra 2017.

Mladý vedec RNDr. Martin Urík, PhD., je v súčasnosti samostatným vedeckovýskumným pracovníkom Ústavu laboratórneho výskumu geomateriálov na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, s vedeckým kvalifikačným stupňom IIa. Zaoberá sa problematikou interakcie potenciálne toxických prvkov s prírodnými organickými látkami (humínovými kyselinami) a mikroskopickými vláknitými hubami, ako aj využitím ich vzájomného pôsobenia v bioremediácii kontaminovaných vôd, pôd a sedimentov.

Vo svojom výskume sa zaoberá najmä environmentálno-geochemickými aspektmi biologicky indukovanej transformácie významných svetových kontaminantov – arzénu, selénu, ortuti a antimónu. Jeho publikované výsledky potvrdzujú, že mikroskopické vláknité huby majú v tomto procese z environmentálneho hľadiska významné postavenie.

Vo svojich 34 rokoch je RNDr. Martin Urík, PhD., hlavným riešiteľom domáceho projektu VEGA. Bol tiež úspešným hlavným riešiteľom ďalšieho domáceho projektu VEGA a bilaterálneho projektu s rumunským partnerom, ako aj niekoľkých grantov UK. Svoje doterajšie výsledky, a výsledky získané v spolupráci s ďalšími odborníkmi, prezentoval v zahraničných časopisoch, monografiách, na domácich i zahraničných konferenciách. Impakt jeho dosiahnutých výsledkov pre oblasť európskeho regiónu potvrdilo aj udelenie ceny Danubius Young Scientist Award 2015. Za svoju vedeckovýskumnú aktivitu na Slovensku získal 1. miesto v súťaži vedeckých prác mladých spektroskopikov za roky 2015  2016 a Medailu PRIF UK za excelentné výsledky mladých vedeckých pracovníkov v roku 2017.

V súvislosti s udelením Ceny za vedu a techniku 2017 sme RNDr. Martina Uríka, PhD., požiadali o rozhovor.

M. BARTOŠOVIČOVÁ: V rámci Týždňa vedy a techniky ste získali ocenenie Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov. S akými pocitmi ste si prevzali toto ocenenie a čo pre Vás znamená?

M. URÍK: Je to výnimočné ocenenie, ktoré reflektuje to množstvo energie a času, ktorú vkladáme do výskumu. Ťažko je mi hovoriť v jednotnom čísle, pretože je to náš výskum, výskum celého tímu, výskum, kde síce s myšlienkou príde jednotlivec, ale do jej riešenia sú zapojení ďalší odborníci, bez ktorých by to jednoducho nešlo.

M. B.: Cena za vedu a techniku Vám bola udelená za prínos vo výskume environmentálno-geochemických aspektov interakcie mikroorganizmov, organických látok a toxických prvkov a možnosti ich využitia v remediačných technológiách. Môžete nás aspoň stručne oboznámiť s vašim výskumom?

M. URÍK: Objektom nášho výskumu sú mikroskopické vláknité huby. Sú to fascinujúce organizmy, ktoré sú veľmi tolerantné voči účinkom toxických kovov, čo sa snažíme v našom výskume mobility rizikových prvkov využiť. Vo svojom prirodzenom prostredí nie sú pasívne a svoje okolie účinne transformujú tým čo produkujú, tým ako menia vlastnosti a formy esenciálnych, ale aj toxických prvkov v extracelulárnom prostredí, tým že tieto prvky prijímajú a transformujú do nových zlúčenín s diametrálne odlišnou (eko)toxicitou a mobilitou (napríklad na prchavé formy). Tieto prirodzené procesy vieme ale využiť aj v náš prospech. Regulovaná kultivácia mikroskopických vláknitých húb tak umožňuje získať vzácne kovy z nebilančných rúd alebo hlušiny, extrahovať priemyselne významné kovy a polokovy z odpadových materiálov (napr. e-waste), alebo znižovať koncentráciu rizikových kovov vo vodách, pôdach a sedimentoch.

RNDr. Martin Urík, PhD. počas príhovoru po prebratí ocenenia

M. B.: Ktoré z dosiahnutých výsledkov považujete za najvýznamnejšie?

M. URÍK: Možno je to náš príspevok k problému metodiky stanovenia biodostupných foriem toxických kovov v pôdach. Keď mi oznámia, že mám kontaminovanú pôdu, samozrejme, že sa spýtam, koľko je v nej toho toxikantu? Táto otázka je ale nesprávna a preto sa opravujem. Koľko biodostupnej formy toxikantu je v tejto pôde? To by mala byť totiž tá forma, ktorú vedia prijať živé organizmy, čo môže byť len zlomok percenta z celkovej koncentrácie toxikantu v pôde. Vedci túto otázku riešia rôzne a najčastejšie využívajú na stanovenie biodostupných foriem chemické činidlá. Lenže tieto činidlá majú rôzne koncentrácie a chemické zloženie. Ktoré činidlo je potom to správne? Je v poriadku použiť ako činidlo agresívnu 2 M kyselinu dusičnú, ktorá nezodpovedá ničomu, čo sa v prírode bežne vyskytuje?

My sme sa rozhodli riešiť tento problém trocha inak. Identifikovali sme zloženie a koncentrácie hlavných produkovaných mimobunkových metabolitov pôdnych mikroskopických vláknitých húb, a tieto informácie sme využili na prípravu roztokov, ktoré sme použili na extrakciu hliníka z pôd. Prekvapilo nás, že nami stanovené biodostupné obsahy boli významne vyššie v porovnaní s konvenčnými chemickými postupmi, ktoré využívajú oveľa agresívnejšie chemické látky.

M. B.: Na čom pracujete v súčasnosti? Máte nejakú métu vo vedeckovýskumnej činnosti, čím by ste sa chceli zaoberať v budúcnosti?

M. URÍK: Naše pracovisko je multidisciplinárne a plné ochotných a pre vedu nadšených vedeckých pracovníkov a doktorandov, takže občas vyplynie z našich seminárov otázka, ktorá nie je celkom v súlade s pôvodným cieľom experimentu (a niekedy ani s riešeným projektom). Preto je predsa veda fascinujúca! A náš vedecký tím má vždy dostatok entuziazmu sa do jej riešenia naplno ponoriť. Aká je distribúcia jódu v poľnohospodárskych pôdach a čo je hlavný faktor jeho sorpcie na pôdne zložky? Ako vplývajú mikrobiálne produkty na stabilitu oxidov mangánu a železa? Aká je retencia zinku v pôdach, keď je v nanočasticovej forme v porovnaní s rozpustenou formou?

Naše vnímanie výskumu nie je založené na izolácii, ale na hľadaní prieniku vedomostí jednotlivých osobností pracoviska, ktorí sa pýtajú a pozerajú na veci odlišne, ale úprimne, skrz svoje osobné vedecké skúsenosti a poznatky. Diskutovať o vede s intelektuálmi, ktorí majú čo povedať a nezahaľujú sa do fráz, je úžasný jav, ktorý by som chcel aby pretrval aj naďalej. Myslím, že univerzitné prostredie je na to správne miesto.

M. B.: Ako najradšej relaxujete? 

M. URÍK: Nemám vlastnú rodinu, preto ochotne venujem výskumu aj veľkú časť svojho „voľného“ času. To možno zapadá aj do akejsi spoločensky akceptovanej predstave o vedcovi  „od rána do večera v labáku“, z ktorej sa vôbec nevymykám. Som však tiež fanúšikom japonskej animovanej tvorby a večer si rád pozriem pár epizód z aktuálnych sérií japonskej produkcie, alebo si zahrám niektorú z množstva turn-based alebo akčných JRPG. Nuž, internet sprístupňuje okrem rozmanitých vedeckých informácií, s ktorými sa denne konfrontujeme v práci, aj takýto typ zábavy.

M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor a aj v mene redakcie Vám blahoželáme k oceneniu.

 

Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: Ján Michálik, NCP VaT pri CVTI SR a z archívu RNDr. Martina Uríka, PhD.

Súvisiace:

Hore
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Veda v Centre
Prechod VK na VND
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2017
QUARK
Publikácie Veda v CENTRE
TVT 2017 články
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Chobotnice majú 3 srdcia.