Lucia Molnár Satinská o jazyku a viacjazyčnosti

05. júl. 2017 • Spoločenské vedy

Lucia Molnár Satinská o jazyku a viacjazyčnosti

Počas prvého júlového víkendu sa v Bratislave konal už 8. ročník podujatia TEDxBratislava. Obsahom podujatí TEDx po celom svete, ako aj TEDxBratislava, sú myšlienky hodné šírenia. Samotné podujatie je len jedným z možných nástrojov, ako zaujímavé idey dostať k ľuďom, ktorí chcú počúvať, sú schopní sa aktivizovať a tvoriť budúcnosť už dnes. Počas podujatia sa každoročne na pódiu stretávajú zaujímaví hostia, ktorí prinášajú témy z rôznych oblastí života.

TEDxBratislava 2017 sa niesol v duchu hesla „Straty a nálezy“. Heslo vystihuje myšlienku „Keď niečo získame, niečo iné stratíme. Možno nie hneď, možno nie naraz. Strácame sa, strácame iných, noví ľudia nám vstupujú do života, nachádzame sami seba.” Podujatie TEDxBratislava 2017 ponúklo získať nové pohľady na samozrejmé veci a zároveň stratiť predsudky. 

Redakcia VEDA NA DOSAH sa na podujatí zúčastnila a vyspovedala za vás viacerých hostí.

Ako prvý vám prinášame rozhovor s jazykovedkyňou Luciou Molnár Satinskou, Phd., ktorá pôsobí na Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV a v rámci výskumných tém sa venuje viacjazyčnosti na Slovensku, jazykovej krajine, jazykovej politike či rodovej citlivosti jazyka. Venuje sa tiež popularizácii jazykovedy, slovenčiny aj maďarčiny a ďalších menšinových jazykov na Slovensku.

 

Z. Vetrecin Čeplíková: Ako vnímate vývoj jazykov za posledné roky, najmä slovenčiny, ktorej sa venujete najviac?

L. MOLNÁR SATINSKÁ: Súčasná slovenčina sa podľa mňa vyvíja úplne primerane ako každý iný európsky jazyk. Je to najmä preto, lebo sa používa v mnohých sférach, či už je to vo vede, umení, školstve.  Každoročne je čoraz viac kníh napísaných po slovensky a vzniká čoraz viac textov v slovenčine. Nemusíme sa báť, že by slovenčina zanikala, alebo nejako upadala.

Z. V. Č.: V rámci Vašej profesie sa venujete trom jazykom, slovenčine, maďarčine a angličtine. Aké sú hlavné rozdiely medzi týmito jazykmi?

L. MOLNÁR SATINSKÁ: Každý zo spomínaných jazykov je iného typu. Slovenčina ako slovanský jazyk je flektívny jazyk, ohybný, angličtina je naopak analytický typ jazyka, ktorý sa neohýba a maďarčina sa síce ohýba, ale úplne iným spôsobom. Je to tzv. aglutinačný jazyk, čiže prípony majú funkciu akú mávajú v iných jazykoch napr. predložky.

Z. V. Č.: Ako vnímate viacjazyčnosť v Bratislave a ako v iných regiónoch Slovenska?

L. MOLNÁR SATINSKÁ: Osobne sa venujem výskumu najmä v Bratislave. Keď si to ale konfrontujem s výskumami iných vedcov a vedkýň, tak tam tie paralely sú, čo súvisí s historickou viacjazyčnosťou tohto územia. Čo sa týka súčasnosti, tak do toho tiež vstupujú nové menšiny alebo migranti, čo ako keby obohacuje jazykový priestor. Tým, že je Bratislava hlavné mesto a prichádza sem veľa ľudí za prácou, myslím si, že je pestrejšia ako iné mestá Slovenska, ale nedá sa to úplne paušalizovať. Napríklad aj v Žiline, kde sa nachádzajú automobilky, pracujú inojazyční ľudia, čím jazyk obohacujú.

Z. V. Č.: Aká je udržateľnosť jazykov v súčasnosti? Na začiatku Vašej prednášky, moderátor spomenul, že existuje viac ako 6 900 jazykov, kde každý druhý týždeň jeden jazyk zanikne a jeden jazyk vznikne... Aký je Váš názor?

L. MOLNÁR SATINSKÁ: Všetko závisí od toho, ako ľudia jazyky používajú a či sa nájde dostatočne silná komunita, ktorá jazyk používa. Súvisí to aj s jazykovou politikou danej krajiny, či podporuje menšinové jazyky, ktoré nie sú štátnymi jazykmi. V Európe vidíme príklady ako niektoré jazyky boli na pokraji zaniknutia, ale zažili renesanciu. Je to napríklad waleština, írčina, alebo nie úplne v Európe, ale v Izraeli, hebrejčina, ivrit. Potom existujú aj maličké menšinové jazyky, ktoré sú pod ochranou, ako napríklad vo Fínsku jazyk Sami, ktorý sa učí aj v školách. 

Z. V. Č.: Počas prednášky ste spomínali pekné označenie „jazyky, ktoré sprostredkúvajú 13-te komnaty“. Čo to pre Vás znamená?

L. MOLNÁR SATINSKÁ: Ide o jazyky, ktoré sa neučia bežne v jazykových školách, učí sa ich málo ľudí. Sú to jazyky, ktoré odomykajú jednak minulosť, ale aj súčasnosť. Pre mňa sú to menšinové jazyky, na Slovensku napr. maďarčina a rómčina. V širšom kontexte to môže byť turečtina, perzština, arabčina. Jednoducho jazyky, ktoré sa u nás bežne neučia.  

Z. V. Č.: Aký je Váš názor na viacjazyčnosť v rodinách?

L. MOLNÁR SATINSKÁ: Dnes je to celkom trend, k viacjazyčnej výchove sa hlásia aj rodičia, ktorí nie sú prirodzene viacjazyční. Myslím si, že viacjazyčnosť nemôže dieťa nijako pokaziť, môže mu to len pomôcť, ale zároveň by rodičia nemali mať príliš veľké očakávania. Pokiaľ do toho neinvestujú veľmi veľa energie a konzistentnosti, nikdy to nebude tak, že dieťa začne hneď hovoriť obidvoma jazykmi. Chce to jednoducho vytrvalosť. Pri tých rodinách, kde je prirodzené, že rodičia majú materinský jazyk rozdielny, tam si myslím, že je veľmi dobré využívať túto možnosť, aby dieťa hneď od začiatku nasalo oba jazyky.

Z. V. Č.: Aký je podľa Vás rozdiel medzi jazykmi, ktoré tzv. „otvárajú svet“ a tými, ktoré „otvárajú 13-te komnaty“?

L. MOLNÁR SATINSKÁ: Jazyk, ktorý otvára svet je dnes najmä angličtina, umožňuje nám vstup na medzinárodné fóra, je to jazyk medzinárodného biznisu aj vedy. Naučiť sa jazyk, ktorý otvára 13. komnaty je oveľa väčšia výzva ale aj dobrodružstvo. Človek má k tomu menej zdrojov. Nie je to totiž také ľahké, ako napríklad prísť do jazykovej školy, kde ma to naučia, ale častokrát si človek musí k tomu jazyku nájsť iné cesty. Je to teda individuálne, ale o to dobrodružnejšie.

Z. V. Č.: Čo všetko môže učenie jazykov priniesť?

L. MOLNÁR SATINSKÁ: Práve to je to. Každému niečo iné. Niekomu to môže priniesť ekonomický prospech, niekomu lepšiu prácu, ďalšiemu zábavu, nových priateľov, iné možnosti, spoznávanie novej kultúry...

Z. V. Č.: Čo Vás inšpirovalo naučiť sa práve maďarčinu?

L. MOLNÁR SATINSKÁ: U mňa to bol v prvom rade pubertálny vzdor, keďže som nerozumela maďarčine mojich rodičov, ktorú používali pred Vianocami, keď nechceli, aby sme im s bratom rozumeli. Potom to bola čistá zvedavosť. Doma sme mali niektoré knihy alebo dokumenty po maďarsky, ktorým som nerozumela a chcela som im rozumieť...

Z. V. Č.: Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor

 

Rozhovor pripravila a uverejnila: Zuzana Vetrecin Čeplíková, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: TEDx Bratislava 2017

 

Rozhovory s terénnou sociálnou pracovníčkou Ivetou Chovancovou o práci s ľuďmi, ktorí užívajú drogy; s Patríciou Černákovou o permakultúre; ako aj s Tomášom Brngálom o aplikácii Human Anatomy VR, uverejníme v nasledujúcich dňoch.

Súvisiace:

Hore
TVT 2017 fotografická súťaž
film Cesta času
kam za vedou 1
QUARK
Extrapolácie 2017
téma mesiaca
Aurelium - centrum vedy
Prechod VK na VND - jeseň
Veda v Centre
TVT 2017 výtvarná súťaž
Noc výskumníkov 2017
kúpa časopisov jún 2016
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
kam za vedou 2
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Ľubovník bodkovaný obsahuje širokú paletu fytozlúčenín, z ktorých majú viaceré úžasné liečivé účinky
Zistite viac