Výskum ukázal, že ľudia si dokážu prečítať úmysel v pohľade toho druhého, čo potvrdzuje tento známy predpoklad o ľudskej komunikácii.
Naše oči dokážu sprostredkovať množstvo informácií bez toho, aby sme povedali čo i len jedno slovo. Zdroj: iStock/Perawit Boonchu
Štúdia, uverejnená v časopise Nature, odhaľuje, akým spôsobom dokážeme neverbálne komunikovať očami. V budúcnosti by mohol tento výskum viesť k lepšiemu pochopeniu toho, ako ľudia so stavmi, ktoré ovplyvňujú sociálne zručnosti, napríklad s autizmom, spracúvajú jemné neverbálne signály očí.
Naše oči dokážu sprostredkovať množstvo informácií bez toho, aby sme povedali čo i len jedno slovo. Nie nadarmo sa hovorí, že oči sú zrkadlom duše. Vedci však už dlhé roky skúmajú, ako presne mozog zachytáva drobné pohyby očí a snaží sa pochopiť myšlienky či pocity daného človeka. Ako môžeme rozoznať, či pohľad nesie nejaký význam? Kedy, naopak, nemá žiaden význam?
„Snažíme sa nájsť dôvod, prečo náš mozog spracováva sociálne informácie odlišne,“ uviedla Jelena Risticová, profesorka psychológie na McGillovej univerzite v Kanade a hlavná autorka štúdie, publikovanej v časopise Communications Psychology.
Kedy hýbeme očami zámerne a kedy nie
Autori štúdie sa snažili prísť na to, či ľudia reagujú na úmyselné pohyby očí inak ako na neúmyselné. Najprv nahrávali reakcie ľudí sediacich pred obrazovkou a pohybujúcich očami v reakcii na výzvy na obrazovke. Niekedy boli jednotlivci napríklad vyzvaní, aby pohybovali očami doľava alebo doprava, inokedy mali pozerať jedným alebo druhým smerom.
„V prvom prípade ľudia hýbu očami zámerne, v druhom to tak nebolo,“ uviedla Jelena Risticová pre portál Live Science. Následne tieto nahrávky pustili asi 80 účastníkom, pričom video ukončili tesne pred tým, ako ľudia na videu skutočne pohli očami. V každom klipe mali účastníci predpovedať, ktorým smerom sa jednotlivé osoby pozrú, teda či to bude doľava alebo doprava.
„Rozhodli sa oveľa rýchlejšie, keď išlo o zámerné pohľady,“ spomína psychologička. Tento rozdiel v rýchlosti predpovedania bol otázkou niekoľkých milisekúnd, ale odhalil, že ľudia spracúvajú úmyselné a neúmyselné pohľady odlišne.
Následne vykonali ďalšie dva experimenty, na ktorých sa zúčastnilo približne 70 ľudí. Na nich otestovali, či tento rozdiel v rýchlosti spracovania zmenil spôsob, akým ľudia sledovali pohľad osoby na obrazovke. Možno by napríklad rýchlejšie sledovali zámerné pohľady. Nečakane však zámer nemal vplyv na rozdiel.
Otestujú, či dokážeme zachytiť úmysel pohľadu
Tieto zistenia naznačujú, že sa náš mozog snaží rozpoznať zámer pohľadu druhého človeka a na základe neho formulovať reakciu. Výskumníci analyzovali svoje videozáznamy, aby zistili, čo by im pomohlo rýchlejšie predvídať pohyb očí pred tým, ako osoba zámerne uhne pohľadom. Išlo však o veľmi jemné, takmer nepatrné pohyby očí, ktoré by mohli potvrdiť zistenia vedcov.
Mozog sa snaží rozpoznať zámer pohľadu druhého človeka a na základe neho formulovať reakciu.
„Na základe toho predpokladáme, že tieto veľmi jemné pohybové signály zámerne niečo naznačujú ostatným ľuďom. Náš mozog je zároveň na dané signály veľmi citlivý,“ uviedla Jelena Risticová.
Tieto poznatky si však vyžadujú ešte podrobnejší výskum. Odborníci plánujú účastníkov ešte sledovať, aby pochopili jemné signály očí. V ďalšom výskume plánujú účastníkov požiadať, aby zaklamali alebo niekomu pomohli, vďaka čomu by prišli na to, či dokážu zachytiť konkrétny zámer, ktorý sa skrýva za niečím pohľadom.
Tím plánuje nakoniec uskutočniť následné štúdie s účastníkmi, ktorí trpia ochoreniami ovplyvňujúcimi sociálne zručnosti, napríklad poruchou autistického spektra alebo poruchou pozornosti či hyperaktivity (ADHD). Pri týchto ochoreniach môžu mať ľudia problém vnímať a interpretovať sociálne signály.
Zdroje: Nature, Live Science
(RR)
