Je spoločnosť od informačných a komunikačných technológií závislá?


Je spoločnosť od informačných a komunikačných technológií závislá?

Spoločnosť potrebuje na zaistenie svojho chodu spracovávať také objemy informácie, ktoré presahujú možnosti ručného spracovania. Ak však chcela využívať potenciál digitálnych informačných a komunikačných technológií, musela im prispôsobiť procesy spracovania informácie. A tým sa dostala do závislosti od týchto technológií. Je o tom presvedčený prorektor Univerzity Komenského v Bratislave doc. RNDr. Daniel Olejár, PhD. (Fakulta matematiky, fyziky a informatiky).

Uvádza, že podľa M. Hilberta v roku 1989 ľudstvo disponovalo 2,6 EB (exaBajtmi = 2,6*1018) informácie, z ktorej bolo 1 % zaznamenané digitálne; v roku 2014 sa objem informácie odhaduje na 5 zetaBajtov (5*1021) a z toho je 99 % zaznamenaných v digitálnej forme. Otvorenou otázkou ale podľa neho je, koľko z tejto informácie je reálne použiteľnej. „Napr. informačný obsah daňového priznania sa ráta na menej ako 1 kiloBajt informácie, ak by sa priznanie ukladalo v textovej a číselnej podobe. Ak sa však uchovávajú skeny daňových priznaní, tak podľa formátu a rozlišovacej schopnosti skenovacieho zariadenia môže mať sken toho istého daňového priznania veľkosť o tri rády vyššiu, ako je jeho skutočný užitočný informačný obsah,“ poznamenáva na margo toho doc. RNDr. Daniel Olejár, PhD.

Odporúča predstaviť si v takejto situácii výpadok počítačov riadiacich letovú premávku, distribúciu elektrickej energie, zložitý výrobný proces alebo výpadok bankového systému, narušenie globálnej počítačovej siete či počítačov telekomunikačného operátora, vojenských riadiacich systémov, zdravotnej alebo sociálnej poisťovne. „Ak by sa nepodarilo okamžite obnoviť prevádzku na záložných systémoch, činnosti ktoré od vyradených počítačov alebo prerušených komunikačných kanálov závisia, by v lepšom prípade ´len´ prestali fungovať, v horšom prípade by takýto výpadok spôsobil ich haváriu. Súčasné digitálne informačné a komunikačné technológie sú navzájom poprepájané a výpadok jedného systému môže negatívne ovplyvniť aj fungovanie ďalších systémov, resp. úspešný cielený útok na riadiace systémy kritickej infraštruktúry spoločnosti môže spôsobiť väčšie škody ako vojenský útok klasickými zbraňami. Vo vyspelých štátoch s vysokou úrovňou informatizácie už informačné a komunikačné technológie tvoria kritickú informačnú infraštruktúru spoločnosti, resp. ako to ktosi výstižne vyjadril, kritickú infraštruktúru kritickej infraštruktúry.“

ilustračné foto /kybernetický útok/

Ľudská spoločnosť vďačí podľa doc. RNDr. Daniela Olejára, PhD. za svoj rozvoj najmä schopnosti ľudí efektívne spracovávať informácie a učiť sa. „Vďaka nej človek nemusí všetko objavovať sám a nanovo, ale môže ťažiť z poznatkov, ktoré získali iní ľudia a tiež prispievať svojimi osobnými poznatkami ku kolektívnej múdrosti. Písmo umožňuje prenos informácií v čase aj priestore, a tým kumuláciu poznania. Učiaci sa môže vďaka písomným záznamom získať poznatky ľudí, s ktorými sa vo svojom živote nestretol a pri prenose informácií v písomnej podobe nedochádza k ich subjektívnemu skresleniu ako pri ústnom podaní,“ poznamenal. 

Komunikácia (prenos informácií) je nevyhnutná nielen pre učenie, ale aj pre koordináciu činností, ktoré si vyžadujú spoluprácu viacerých ľudí, zdôraznil prorektor Univerzity Komenského v Bratislave. „Pri činnostiach, do ktorých je zapojených väčší počet ľudí, už na koordináciu nestačí bezprostredná osobná komunikácia, ale je potrebné, aby ľudia dokázali komunikovať na diaľku. S rastom zložitosti spoločnosti rastú aj nároky na spracovanie informácie, na zaznamenávanie veľkého množstva informácie a jej rýchle šírenie a prenos na veľkú diaľku. Vzťah informačných a komunikačných technológií a vývoja spoločnosti nie je jednostranný.“

Odborník uviedol dva príklady zo staršej histórie. „Objav kníhtlače podstatne zvýšil dostupnosť informácií pre širší okruh ľudí, prispel k zvýšeniu vzdelanosti obyvateľstva a urýchlil rozvoj spoločnosti. Zámorské objavy a rozvoj moreplavby si vyžiadali zdokonalenia navigácie, čo o. i. viedlo k požiadavke na zostavenie presnejších tabuliek logaritmov a následne k financovaniu Babbageových výskumov automatizácie výpočtov a návrhu diferenciálneho a analytického stroja. V tomto prípade však trvalo zhruba 100 rokov, kým sa vyvinuli technológie schopné realizovať Babbageove prevratné idey a našlo sa uplatnenie pre programovateľný stroj na spracovanie informácie. Ale vývoj spoločnosti v druhej polovici a najmä posledných dvoch desaťročiach 20. storočia výrazne ovplyvňujú nové digitálne alebo inteligentné informačno-komunikačné technológie.“

 

Informácie poskytol: doc. RNDr. Daniel Olejár, PhD. z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

 

Množstvo zaujímavých informácií na tému Odvrátená tvár informačnej spoločnosti odznelo aj počas prednášky prorektora Univerzity Komenského pre informačné technológie doc. RNDr. Daniela Olejára, PhD. Hovorilo sa okrem iného aj o kľúčovej úlohe informačných a komunikačných technológií vo vývoji ľudskej spoločnosti, závislosti ľudskej spoločnosti od inteligentných technológií, negatívnych dopadoch informatizácie spoločnosti, ako sa účinne brániť proti existujúcim hrozbám; tiež vzniku novej interdisciplinárnej vednej oblasti – informačnej bezpečnosti či o úlohách univerzity v informačnej bezpečnosti.

Súvisiace:

Hore
QUARK
Atmosféra počas TVT 2017
Aurelium - centrum vedy
Publikácie Veda v CENTRE
Veda v Centre
FVF 2018
Vedec roka 2017
kúpa časopisov jún 2016
Prechod VK na VND
Bratislavská vedecká cukráreň
TVT 2017 články
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Antarktída je najjužnejší svetadiel, kontinent s najdrsnejším podnebím na Zemi.
Zistite viac