V roku 2016 uplynulo 150 rokov (1866 – 1949) od narodenia známej a uznávanej odborníčky v odbore botanika.
Botanická obec si vysoko váži jej prínos pre slovenskú vedu. Na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave je uložený rozsiahly herbár, ktorý sa využíva na vedecké a pedagogické účely dodnes.
Izabela Textorisová sa narodila 16. marca 1866 v Ratkovej. Od detstva mala vzťah k prírode. Na ľudovej škole jej záujem podporoval učiteľ – botanik Václav Vraný. Naučil ju určovať rastliny, radil jej, ako ich má zbierať, sušiť a ako zakladať herbár. Jej snom bolo povolanie učiteľky. Podvolila sa však vôli otca – advokáta a stala sa poštovou úradníčkou. Pracovala ako poštárka v Telgárte a neskôr bola vedúcou poštového úradu v Blatnici.
Napriek všetkým predsudkom, ktoré existovali za jej čias voči práci žien, túžila po vzdelaní. Ako samouk sa naučila šesť jazykov a intenzívne sa venovala štúdiu prírodných vied – rastlín a minerálov. K hlbšiemu štúdiu botaniky ju doviedol Andrej Kmeť. Na jeho podnet zbierala a určovala nielen kvitnúce rastliny, ale aj machy a lišajníky.
Botanický výskum uskutočňovala v oblasti hôr Veľkej Fatry, v údolí Blatnice a v Gaderskej doline, kde objavila niekoľko vzácnych endemických druhov rastlín, ako je lykovec voňavý (Daphne cneorum L.), cyklámen európsky (Cyclamen fatrense) či plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum Cass a i.). Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila zaujímavý, doposiaľ neznámy bodliak, ktorý neskôr významný maďarský botanik A. Margittai pomenoval podľa nej – Carduus Textorianus Marg.
V odbore botaniky sa stala známou a uznávanou odborníčkou najmä v znalostiach o flóre Turca. Popísala viac ako sto rastlín tohto regiónu. Spolupracovala s významnými slovenskými a maďarskými botanikmi (A. Kmeť, Ľ. Holuby, J. Petrikovich, V. Borbás a S. Jávorka). Svoje skúsenosti v botanike spracovala a publikovala v odbornom periodiku Botanikai Közlemények (1903) pod názvom Floristické údaje z Turčianskej stolice. Významný je jej rukopis O flóre v oblasti Turca, ktorý poslala do súťaže organizovanej Maticou slovenskou v roku 1930.
K jej ďalším záujmom patrilo i hvezdárstvo, mineralógia, speleológia a zbierala tiež dialektologický materiál. Ako znamenitá pozorovateľka národného života sa aktívne zapájala do kultúrneho a národného diania u nás, kontaktovala sa s mnohými slovenskými vzdelancami, najmä spisovateľmi.
Svoju literárnu prácu vydávala v ženských časopisoch Listy žien (1886) a Svet dievčat (1893). Pre profesora F. Pastrneka zozbierala materiál o nárečiach a spolupracovala s predstaviteľkami Živeny, ako aj s predstaviteľkami českého ženského hnutia.
Zomrela 12. septembra 1949 v Krupine, kde bola pochovaná. V roku 1981 previezli jej pozostatky na Národný cintorín v Martine.
Znakom úcty k tejto osobnosti našej histórie bolo, že Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií vydalo dňa 3. 5. 1996 v rámci emisného radu „Europa“ s tematickým zameraním na významné ženy sériu Izabela Textorisová s dvoma príležitostnými poštovými známkami v nominálnych hodnotách po 8,00 Sk. Poctou je i to, že Slovenská astronomická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied pomenovala podľa nej novú planétku objavenú astronómom Petrom Kušnirákom v Ondřejove 30. 4. 2004 – (30252) Textorisová = 2000 HE24.
Výstava k 150. výročiu narodenia Izabely Textorisovej:
Na počesť prvej slovenskej botaničky pripravilo Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR panelovú výstavu. Výstava, ktorej autorkou je RNDr. Marta Vozárová, bola prístupná v dňoch 16. 3. – 30. 4. 2016 v Centre vedecko-technických informácií SR v Bratislave na Patrónke, Lamačská cesta 8/A.
BROŽÚRA K VÝSTAVE O IZABELE TEXTORISOVEJ
Z podkladov spracovala: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Quark, č. 3, 2016; http://www.telecom.gov.sk/externe/znamky/1996/96089.html
Uverejnila: ZVČ
Pozrite si aj náš profil na Facebook-u
