Diagnostika chrípky lacnejšie a rýchlejšie


Diagnostika chrípky lacnejšie a rýchlejšie

Chrípku prekonal už snáď každý, no nie vždy jej úplnému liečeniu venujeme dostatočnú pozornosť. Odborníci každoročne upozorňujú, že jej treba prikladať väčšiu dôležitosť, pretože s ňou súvisia závažnejšie ochorenia ako napríklad zápal priedušiek, zápal prínosových dutín, stredného ucha, ale aj zápal pľúc.

Aneta Anna Dunajová začala toto ochorenie podrobnejšie skúmať, hoci je ešte len študentkou tretieho ročníka Cirkevného gymnázia v Snine. Vo voľnom čase sa rada venuje háčkovaniu alebo čítaniu. Prezradila nám, že v budúcnosti by sa chcela venovať vede alebo medicíne. Nepochybne je na dobrej ceste k splneniu tohto sna, pretože sa v tomto roku zaradila na Festivale vedy a techniky medzi víťazov so svojou prácou Detekcia chrípkového vírusu pomocou impedimetrického biosenzora. Vďaka tomu postupuje na medzinárodnú súťaž INTEL ISEF do USA. Opýtali sme sa jej, ako by raz v budúcnosti chcela pacientom s ochorením pomôcť.

M. HUCÁKOVÁ: Anetka, čomu si sa venovala vo svojej práci a prečo si si zvolila práve túto tému? Je to aj tým, že v Tvojom okolí stále viac ľudí trpí chrípkou?

ANETA ANNA DUNAJOVÁ: Nápad venovať sa tejto práci, vznikol práve počas „chrípkového obdobia“, kedy som si uvedomila, že infekčné prenosné ochorenia, predovšetkým vírusy, sú zodpovedné za tisíce úmrtí a za ťažké zdravotné problémy celosvetovo, preto je najdôležitejším krokom v klinickej liečbe pacientov určenie správnej diagnózy. Momentálne využívané diagnostické metódy a klinické testy však častokrát využívajú drahé prístrojové vybavenie a samostatné meranie trvá príliš dlho, preto sme sa v tejto práci rozhodli pokúsiť sa o vytvorenie nejakej rýchlejšej a lacnejšej metódy, ktorá by mohla byť využívaná častejšie, a tým by mohla znížiť počet akútnych prípadov.

M. H.: Ako sme na tom momentálne s chrípkovými vírusmi na Slovensku, ale aj celosvetovo? Je potrebné sa stále viac tejto téme venovať, keďže má zrejme počet pacientov stúpajúcu tendenciu?

ANETA ANNA DUNAJOVÁ: Ako je dobre známe, počet mutácií vírusov z roka na rok rapídne stúpa, čo sa stáva globálnym problémom. Chrípkový vírus ako taký je schopný opakovane vyvolávať epidémie, čím aj počet úmrtí na túto nepríjemnú chorobu stúpa nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách. Práve tieto nie veľmi pozitívne fakty dokazujú, že je potrebné sa viac venovať tejto téme.

M. H.: Ako je možné stále lepšie toto ochorenie diagnostikovať? Čo si vo svojej práci vyvinula pre lepšiu diagnostiku?

ANETA ANNA DUNAJOVÁ: V tejto práci sa nám podarilo vyvinúť vysoko citlivý biosenzor, teda „prístroj“, ktorý dokáže určiť či je v danej vzorke prítomný vírus alebo nie, na základe väzieb medzi protilátkami a samotným vírusom.

práca v laboratóriu

M. H.: Ako taký biosenzor vyzerá a ako funguje? Mohli by sme ho raz mať aj doma a obsluhovať ho aj sami?

ANETA ANNA DUNAJOVÁ: Základom nášho biosenzora sú jednoduché sieťotlačové GC elekródy, na ktorých prebieha celé meranie. Princíp biosenzora je založený na modulácií chemickej reakcie, ktorá zahŕňa prenos elektrónov, prostredníctvom ktorého môžeme merať potenciál alebo prúd v elektrochemickom článku obsahujúcom cieľový analyt. V praxi to znamená, že sme v tejto práci merali impedanciu na elektróde a na základe nameraných hodnôt určili pri akých podmienkach je tento biosenzor najcitlivejší a najpresnejší.

O tom, či by sme to mohli mať raz aj v domácnostiach, je zatiaľ priskoro premýšľať. Osobne si myslím, že by to mohlo byť využívané skôr vlaboratóriách, ako aj väčšina ostatných testov, ktorých základom je napríklad krvná vzorka.

M. H.: Aké sú výsledky Tvojho výskumu a ako by raz toto Tvoje bádanie mohlo pomôcť ľuďom v praxi?

ANETA ANNA DUNAJOVÁ: Najvýznamnejšími výsledkami našich meraní je najmä to, že dokáže detegovať porovnateľné hodnoty koncentrácií vírusu ako momentálne využívané diagnostické metódy (ELISA), zatiaľ čo diagnostické testy dnes trvajú cca 8 hodín a vyžadujú drahé prístroje. Test pomocou biosenzora trvá cca 2 hodiny a zároveň je omnoho lacnejší, čo dokazuje, že by sa v budúcnosti mohol stať ľahko dostupným a využívaným pri bežných klinických testoch.

 

Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Foto poskytla: Aneta Anna Dunajová

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Prechod VK na VND - jar
Vedec roka 2018
Veda v Centre
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
FVF 2019
TVT 2018 články
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
V druhej polovici 18. storočia odchádza feudalizmus do priepasti dejín.
Zistite viac