Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Obezita na Slovensku raketovo stúpa, deti poznačí na celý život. Ako ovládnuť svoje telo?

Lenka Dudlák Sidorová

Slovensko má svetovo najvyššiu úmrtnosť na ochorenia pečene, pričom cukrovku 2. typu majú už aj deti. Pozrite si prekvapujúce súvislosti medzi obezitou, prostredím, psychikou a školou.

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: CreativaImages

Základom liečby obezity je podľa odborníčky vždy zmena životosprávy. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: CreativaImages

Obezita má v súčasnosti rozmer svetovej epidémie a je s ňou spojených 236 ochorení. Dnes máme deti s diabetom druhého typu, čo kedysi vôbec nebolo.

Slovensko je na desiatom mieste najrýchlejšieho nárastu obezity u mužov, stúpa aj u žien a nadváhu či obezitu má až 25 percent pätnásťročných detí.

Hoci ľudia sú za svoje zdravie zodpovední sami, časť problému súvisí aj s národnými politikami v oblasti zdravia, školstva či športu. Napríklad zatiaľ čo v Španielsku deti na školách cvičia každý deň a v Nórsku monitorujú zdravotný stav ľudí lekári jazdiaci v autobuse po krajine, na Slovensku stovky škôl ani nemajú telocvičňu.

Podrobnejší pohľad do tejto problematiky nám poskytla výskumníčka Ústavu klinického a translačného výskumu Biomedicínskeho centra SAV doc. MUDr. Adela Penesová, PhD.

V tomto článku sa dočítate:

  • ako sú obezitou postihnuté deti, ženy a muži,
  • čo môže robiť štát, aby situácii pomohol,
  • či deti, ktoré športujú, majú lepší výkon v škole,
  • ako obezita v detstve ovplyvňuje zvyšok života,
  • či hormóny vplývajú na nárast hmotnosti,
  • ako s nadváhou súvisí menopauza,
  • ako obezita ovplyvňuje orgány v celom tele,
  • aký vplyv má pri priberaní a chudnutí psychika,
  • kedy siahnuť po liekoch na obezitu,
  • aká frekvencia pôstenia je prospešná.

Ako na Slovensku narastá obezita

Ako sa vyvíja obezita na Slovensku? Narastá alebo ubúda?

Bohužiaľ, narastá. U detí to máme jednoznačne potvrdené, lebo pri nich sa robia štúdie HBSC. To je štúdia, ktorá sa zaoberá správaním detí v školskom veku, robí sa každé štyri roky, preto ich máme už niekoľko. Naposledy sa v rokoch 2021 a 2022 hodnotilo správanie viac ako desaťtisíc školopovinných detí vo veku od 11 do 15 rokov a v tejto skupine narastá počet obéznych. Z pätnásťročných má 25 percent nadváhu a obezitu.

Čo bolo prekvapujúce, ukázalo sa, že medzi jedenásťročnými chlapcami má až 40 percent nadváhu a obezitu podľa percent tuku v tele. Jediné šťastie je, že potom sa trochu vyšvihnú do výšky.

Pri dospelých nemáme najnovšie dáta. Niektoré diagnózy sa musia povinne hlásiť aj do Národného centra zdravotníckych informácií, napríklad vrodené vývojové chyby alebo onkologické ochorenia, ale obezita medzi ne nepatrí. Podľa OECD máme až dve tretiny populácie s nadváhou a obezitou a veľmi nám stúpa počet pacientov s extrémnou obezitou, čo je BMI nad 40 kg/m2. Jedna doktorka si robila štatistiku v ambulancii všeobecného lekára na strednom Slovensku. Vyšlo jej, že z dvetisíc pacientov štyri percentá žien a osem percent mužov trpí extrémnou obezitou.

„Slovensko je na desiatom mieste najrýchlejšieho nárastu obezity u mužov.“

Voziť sa autom na malé vzdialenosti je smrteľný hriech

Je pri obezite nejaký rozdiel medzi chlapcami a dievčatami, mužmi a ženami?

Nedávno boli uverejnené dve štúdie, kde sa sledoval nárast obezity od roku 1990 do roku 2022 v rôznych európskych krajinách, a Slovensko je na desiatom mieste najrýchlejšieho nárastu obezity u mužov. Pribúda aj obezita u žien, ale u mužov to stúpa raketovo.

Pred deväťdesiatym rokom nebola taká dostupnosť potravín, v obchodoch neboli bežné miláčiky a podobne. Nekupovalo sa toľko a neboli fastfoody. Potom po deväťdesiatom sme na Slovensku zažili vau efekt: fastfoody, dostupnosť potravín 24/7, neskutočné spektrum potravín, reťazce, stúpla ekonomická sila a tak ďalej.

Omnoho viac ľudí sa transportuje autom, aj tam, kam by nemuseli. Bývam v malom meste. Keď za mnou prišla kamarátka autom, pričom by jej to pešo trvalo desať minút, povedala som jej, či sa zbláznila, veď to je smrteľný hriech! Chodíš autom tam, kam môžeš ísť peši, a potom sa ma budeš pýtať, ako môžeš schudnúť. Ako to tým ľuďom vôbec napadne?

Do akej miery môžu za nadváhu u tínedžerov hormóny?

Minimálnu, ak vôbec nejakú. Práveže hormóny v puberte majú skôr opačný efekt, puberta znamená rastový špurt, takže by mali vyrásť do výšky. Čím ďalej, tým menej aktívne športujú a v kuse sú na mobile.

Ako sa realizuje prieskum o obezite v populácii?

Sú viaceré možnosti. Menej presná metóda je, že obvoláte desaťtisíc pacientov a opýtate sa ich na vek, výšku a tak ďalej. Ideálne je zmerať tých ľudí, netreba im veriť. Najväčšiu odchýlku som mala pri pacientke, ktorá tvrdila, že váži 100 kilogramov, pritom vážila 120 kilogramov.

Keby sa mala urobiť riadna štúdia, tak sa to musí urobiť plošne, z každého regiónu Slovenska by si všeobecné ambulancie zavolali a odmerali svojich pacientov a tieto dáta by sa potom vyhodnotili.

Je to prácne, ale v civilizovanej krajine sa to bežne robí. V Nórsku chodia autobusy, ktoré sú vybavené ako ambulancia a chodia do regiónov. Majú presne zadefinované, koľko pacientov musia „zoskrínovať“. Zoberú im krv, zmerajú tlak, váhu, prejdú s nimi dotazníky o tom, čo jedia, ako žijú, a potom presne vedia, ako to spolu súvisí a vedia urobiť národné politiky. A toto u nás nikdy neprebehlo u dospelých.

Deti pri cvičení. Zdroj: iStock/SerrNovik

V niektorých krajinách dbajú na to, aby pohyb bol každodennou súčasťou života detí. Zdroj: iStock/SerrNovik

Päťsto škôl nemá telocvičňu

Ako konkrétne súvisí správanie detí s nadváhou?

Veľmi úzko. Napríklad transport do školy. Iba 50 až 60 percent detí chodí do školy, na základnú školu, čo majú cez ulicu na päť až desať minút, pešo. Videla som na vlastné oči, že rodičia sú schopní odviezť dieťa autom v rámci dediny. Veď to je choré!

Ďalej deficit spánku, koľko pijú sladených nápojov, koľko času trávia pred obrazovkami s videohrami, na mobiloch a podobne, koľko majú športovej aktivity. Je tam veľa faktorov. Jediná aktivita pätnásťročných je často len telesná výchova a to platí pre 30 percent detí. Napríklad Španieli majú na základnej škole každý deň hodinu pohybovej aktivity. Pamätáte si, ako sme skončili my, keď sa mala pridať len jedna hodina telesnej?

Na toto máme krásne dáta, národné politiky, ministerstvo športu, ale otázka je, ako sa vláda rozhoduje: či bude dávať peniaze iba na drahé luxusné futbalové štadióny, aby sme zbierali medaily, alebo ideme rozhýbať celú populáciu. Na Slovensku päťsto škôl nemá telocvičňu.

Správanie detí sa hodnotilo a našli sa rôzne súvislosti. Napríklad sa dá korelovať ich akademický výkon v súvislosti s pohybovou aktivitou. Tie, ktoré viac športujú, majú lepší výkon a podobne. Bolo by dobré dávať deťom pred testami pätnásťminútovú rozcvičku, zlepšil by sa im výkon.

Ako obezita ovplyvňuje ostatné orgány v tele? Sú obézni ľudia unavenejší? Ovplyvňuje to ich výkon?

Nemusí to byť hneď, prichádza to až časom. Obezita je poprepájaná s viacerými vecami, ako je napríklad syndróm spánkového apnoe, keď je v dôsledku nedostatku kyslíka cez noc človek cez deň ospalý, nemá výkonnosť a tak ďalej.

„Keby som mala všetkých osem rizikových génov na obezitu, moje BMI je vyššie o dve jednotky. Nevysvetľuje to obezitu.“

Existujú diagnózy, pre ktoré niektorí ľudia naozaj nikdy nedokážu schudnúť?

Keď to zoberieme z biologického hľadiska, priberajúci človek má pozitívnu energetickú bilanciu, to znamená, že prijme viac kalórií, než ich vydá. To je vždy základ, aj pri určitých predispozíciách a  genetických formách. Pri genetickej forme, ako je napríklad Praderov-Williho syndróm, človek má permanentný hlad. Keď mu znížite energetický príjem, keď mu obmedzíte prístup ku chladničke a dostáva potravu len na prídel, vie schudnúť.

Takže áno, niekto môže mať genetickú predispozíciu, ale keby som mala všetkých osem rizikových génov na obezitu, moje BMI je vyššie o dve jednotky. Nevysvetľuje to obezitu. Dnes už hovoríme o prepojení nielen genetických, ale aj epigenetických faktorov s prostredím, ktoré zohráva kľúčovú úlohu.

Hovoríme o takzvanom obezogénnom prostredí, do toho patrí celý rad vecí, napríklad dostupnosť potravín 24/7, nedostatok športovísk – vo Fínsku či v Nórsku platí, že na každých 500 metrov musí byť dostupné workoutové ihrisko na športovanie (nie štadión). Potom každodenná doprava. V Holandsku nemajú problém s obezitou, tam to ide dokonca dole ako v jedinej krajine vďaka tomu, že cyklista je tam boh.

Obézne dieťa u doktorky. Zdroj: iStock/ELENA BESSONOVA

Stav detí v oblasti životného štýlu je lepšie monitorovaný než stav dospelých. Zdroj: iStock/ELENA BESSONOVA

Obezity z detstva sa človek nikdy nezbaví

Ako ovplyvňuje obezita v detstve nadváhu v dospelosti?  Je pravda, že sa týmto ľuďom potom ťažšie chudne?

Keď človek priberie v dospelosti napríklad vplyvom tehotenstva, šanca schudnúť a udržať si to je určite lepšia.

Takmer žiadne dieťa sa nenarodí s obezitou. Keď sa obezita vyvíja počas detstva, problém je, že sa tukové bunky zmnožujú (nejde o vplyv genetiky) a toho sa jedinec už nikdy nezbaví. Až 80 percent týchto detí si obezitu prenáša do dospelosti a chudnutie je u nich oveľa náročnejšie.

Dôležité je zobudiť sa včas. Pediatri na pravidelných prehliadkach sledujú aj váhu dieťaťa a len čo váha začne presahovať normu, treba zdvíhať varovný prst pre rodičov a nedovoliť, aby sa dieťa dostalo do obezity. Rodičia to však často neriešia. Svojím životným štýlom idú zlým príkladom a väčšinou sú aj oni sami obézni.

Pri malých bábätkách, keď sa zavádzajú prvé príkrmy, rodičia ešte celkom dodržiavajú isté pravidlá, ale hneď ako dieťa prejde na bežnú stravu, je to celé zle. Dnes málo mamičiek denne doma varí.

Deťom chýbajú limity – môžeš si dať niečo sladké, ale najprv budeš normálne obedovať. Také veci ako čipsy boli kedysi len niekoľkokrát do roka na nejakej oslave. Dôležitá vec: sladené nápoje absolútne nie, to je základná vec. Niektoré deti si nosia do školy liter koly ako pitný režim. Svetová zdravotnícka organizácia varuje, že sladené nápoje majú na svedomí zubný kaz a obezitu.

Máme školský zákon o tom, čo môže byť v bufetoch a automatoch na školách, základných školách, ale nedodržiava sa to. Keď som videla, čo je v bufetoch, takmer som skolabovala. Samé džúsiky, kopa sladených nápojov, čipsy, keksíky a podobne. V bufetoch na základnej škole sa úplne pokojne predávajú karcinogénne párky. Nechala by som tam len minerálku a ochutenú vodu.

Ďalšia vec: deti pijú energetické nápoje už na základnej škole. Po prvé je tam tona cukru a po druhé kofeín. To by malo byť dostupné až od osemnástich rokov. Priala by som si, aby pri každom nákupe alkoholu, cigariet, sladených a energetických nápojov musel každý zákazník pípnuť na pokladni svoj občiansky preukaz bez ohľadu na to, či má na prvý pohľad deväťdesiat, alebo dvadsať rokov. Nech je to nahraté v systéme a v druhej fáze by títo ľudia mali platiť vyššie odvody do zdravotnej poisťovne. V niektorých krajinách to už takto funguje. Keď kupujete cigarety, alkohol, musíte sa pípnuť, ide to do elektronického systému, do štatistík a niekde majú títo ľudia aj vyššie poplatky do poisťovní. To nie je o tom, že predpíšeme tabletky a hotovo, pacient musí spolupracovať.

Je to aj o hedonických pocitoch z jedla, to predtým nebolo. Cukor je fenomén posledných sto rokov. Prvý cukrovar v Rakúsko-Uhorsku vznikol v roku 1914 v Seredi. Ešte moja stará mama hovorila, že keď dostali homolku cukru, nevedeli, čo to je. My sme takto neboli dizajnovaní, ľudia to kedysi nemali. Cukor je spracovaná potravina, pridá sa do ďalšej potraviny a už máte ultraspracovanú potravinu. V  mozgu to funguje ako potešenie, až to má znaky závislosti.

Aj soľ má takéto účinky?

Aj soľ takto funguje, presne. Tiež zvyšuje chuť do jedla. Pacientom hovorím, prvé, čo spravte, obmedzte solenie. Skúste si ten bôčik urobiť bez cesnaku a bez soli, ani kúsok by ste z toho nezjedli.

Zeleninu nesoliť v žiadnom prípade. Syry aj šunky sú veľmi slané, aj pečivo býva presolené.

Čiže vinou soli ľudia toľko jedia?

Áno, aj, sú tam ešte všelijaké aditíva, dochucovadlá. Potom sa potraviny robia aj „soft“ (mäkké), to v podstate naraz zhltnete. Kedysi sa robili chleby celozrnné, to ste museli aj dlhšie žuť. Existujú štúdie, ktoré dokázali, že vplyvom nadmernej konzumácie soli sa tvorí viac tuku a to prispieva k obezite.

S obezitou je spojených 236 ochorení

„Slováci majú najvyššiu úmrtnosť v celej Európe na rakovinu hrubého čreva a konečníka. Sme číslo jeden vo svete v úmrtnosti na ochorenia pečene u mužov vo veku medzi 25 až 45 rokov.“

Ako obezita ovplyvňuje orgány v celom tele? Aké spektrum chorôb môže spôsobiť?

Mám krásny príklad z praxe. Pacientka v 18 rokoch vážila 95 kilogramov, v 26 rokoch dostala cukrovku druhého typu, v 28 otehotnela, už počas tehotenstva musela prejsť na inzulín, nasledovala hospitalizácia a zrazu mala slzy v očiach, lebo sa bála, že bude mať postihnuté dieťa a tak ďalej. No čo robila dovtedy?

Čiže s obezitou sú spojené problémy s tehotenstvom, problémy donosiť dieťa, preeklampsia, riziko postihnutia plodu, riziko gestačného diabetu. Ďalej hypertenzia, onkologické ochorenia, cukrovka, trpia kĺby, imunita, depresia a iné psychické problémy, poruchy príjmu potravy, stukovatená pečeň, kardiovaskulárne ochorenia, vysoký krvný tlak, arytmie až po cievne mozgové príhody, infarkty. Taktiež respiračné ochorenia, syndróm spánkového apnoe, astma, tráviace problémy, stukovatený pankreas, trpí pohybový aparát, celý urogenitálny trakt, vzniká aj inkontinencia či neplodnosť. Najčastejšia hormonálna porucha v 47 až 57 percentách prípadov u obéznych je hypogonadizmus – u mužov nízky testosterón a u žien problém s polycystickými vaječníkmi.

Slováci majú najvyššiu úmrtnosť v celej Európe na rakovinu hrubého čreva a konečníka. Sme číslo jeden vo svete v úmrtnosti na ochorenia pečene u mužov vo veku medzi 25 až 45 rokov pre alkohol alebo stukovatenie pečene.

Dnes máme deti s diabetom druhého typu, to je úplne šialené, takéto prípady kedysi vôbec neboli!

S obezitou je spojených 236 ochorení. Bolo by jednoduchšie vymenovať, či má obezita aj nejaké pozitíva. Sú tri: menšie riziko osteoporózy, menšie riziko rakoviny prsníka premenopauzálne, ale 90 percent s rakovinou sú ženy po menopauze (z nich sú takmer všetky obézne) a tretie je paradox obezity – vyskytuje sa u ľudí nad 65 rokov pri chronickom srdcovom zlyhávaní, kde je výhoda mať miernu nadváhu (nie obezitu), lebo má rezervu. Keď už nastupuje srdcové zlyhávanie, je to taký náročný stav, že potom sa môže rozvinúť stav, ktorý voláme kardiálna kachexia (nadmerná vychudnutosť). No dnes už aj teória o paradoxe obezity bola vyvrátená.

Obézny muž na ulici. Zdroj: iStock/Fenton Roman

Muži na Slovensku majú neželané prvenstvo. Zdroj: iStock/Fenton Roman

Psychika je najdôležitejšia vec

Ľudia zrejme často zajedajú psychické problémy. Je to o tom zabaviť hlavu?

Presne, psychika je najdôležitejší faktor. S pacientmi vždy riešime viaceré oblasti, ale prvá vec je hlava, čiže čo sú spúšťače toho prejedania.

Jedna pacientka mi hovorila, že v strese zjedla naraz celú čokoládu a až potom si to uvedomila, aj keď ju nechcela zjesť.

To sú stereotypy a zlé návyky, ktoré učíme deti, za očkovanie hneď lízanka, zmrzlina alebo niečo. Tým ich naučíme, že keď sa ti stane niečo nepríjemné, dáš si sladké.

Takže radšej hračku alebo výlet?

Áno, presne, radšej pekný zážitok.  Na to dieťa nikdy nezabudne.

Ešte sme nehovorili o menopauze. Naozaj sa kilogramy na ženy tak lepia? Sú v tom ženy bezmocné?

No, úplne bezmocné nie sú. Treba si skrátka uvedomiť, že nemôžem jesť toľko, koľko som mohla, keď som mala dvadsať rokov. Jednoducho je to tak, musím znížiť príjem, pretože s vekom o 15 percent klesne metabolizmus a menia sa hormonálne veci. Tak to jednoducho je, nemôžeme toľko jesť a musíme sa stále hýbať.

Žena na ceste do posilnovne. Zdroj: iStock/Alexandr Muşuc

Metabolizmus sa vekom mení, preto tomu treba prispôsobiť aj svoj denný režim. Zdroj: iStock/Alexandr Muşuc

Lieky na obezitu

Teraz je veľmi moderné na chudnutie užívať liek na cukrovku Ozempic. Čo si o tom myslíte?

Treba hovoriť celkovo o antiobezitikách. Keďže obezita je choroba, treba ju liečiť a podľa stupňa obezity dodržiavať rôzne odporúčania. Základom je vždy zmena životosprávy. To je 90 percent úspechu. Liek je len barlička. A to nie je diéta, to je zmena životného štýlu raz a navždy, musia sa odučiť zlé návyky a naučiť sa správne návyky.

Po liekoch sa siaha až vtedy, keď je index telesnej hmotnosti (BMI) nad 30 alebo nejaké závažné ochorenie, napríklad keď má niekto BMI 27 a už prekonal infarkt, tomu treba trochu pomôcť liekmi a dosiahnuť čo najskôr optimálne hodnoty.

Je rozdiel medzi liečbou obezity, liekmi na obezitu a voľne dostupnými výživovými doplnkami, ako je napríklad výťažok zo zelenej kávy alebo štipľavých papričiek a podobne, to nefunguje.

Máme niekoľko liekov na liečbu obezity, buď tabletky, napríklad orlistat – znižuje vstrebávanie tukov v čreve, potom je to naltrexón s bupropiónom. Potom je celkom nová skupina liekov, ktoré sa pichajú raz denne (liraglutid), obchodný názov je Saxenda, alebo tirzepatid (Mounjaro). Semaglutid v dávke 2,4 mg (Wegovy) na liečbu obezity nie je v Európskej únii dostupný, máme ho len v podobe Ozempicu 1 mg na liečbu diabetu druhého typu. S liraglutidom možno schudnúť asi 6 percent hmotnosti a s tirzepatidom až 22,5 percenta. Všetky sú však na lekársky predpis a môže ich predpísať len atestovaný lekár, či už všeobecný lekár, alebo špecialista.

Je pre zdravie a chudnutie prospešný aj pôst?

Áno, napríklad jednodňový pôst je veľmi prospešný. Niektorí ľudia si myslia, že keď niečo nezjedia, tak zomrú, ale to nie je pravda. Jeden deň piť iba vodu, prečistiť organizmus, prípadne dať si len ovocie a zeleninu je veľmi zdravé. Môžete to robiť pokojne aj každý týždeň. Veď pôstne obdobia mali v minulosti veľký význam v každej kultúre a sú o tom štúdie, že to malo obrovský zdravotný benefit. Pôsty sa praktizovali aj preto, aby človek vedel ovládnuť svoje telo, je dôležité vedieť, že ja som pánom vo vlastnom tele. Musíme sa naučiť ho ovládať. Nie je to o zakazovaní, ale o nastavení určitých pravidiel.

Existujú však aj týždňové hladovkové pobyty a to zas nie je dobré. Za týždeň hladovky síce schudnete veľa kíl za pomerne krátky čas, ale nie zdravým spôsobom a navyše sa vám tie kilá potom vrátia naspäť. A okrem toho sa stráca aj svalová hmota. Poznám človeka, ktorý to absolvoval dvakrát po sedem dní hladovky a výsledkom boli žlčníkové kamene a musel ísť na operáciu.

(LDS)

Vizitka

Biomedicínske centrum SAV

Doc. MUDr. Adela Penesová, PhD. | Biomedicínske centrum SAV

Vedie diabetologickú a obezitologickú ambulanciu v Bratislave a pracuje v Ústave klinického a translačného výskumu Biomedicínskeho centra SAV. V roku 2024 získala ako prvá na Slovensku certifikát od Európskej asociácie pre výskum obezity (EASO). Ako prvá na Slovensku taktiež v roku 2003 uskutočnila biopsiu tukového tkaniva na vedecké účely pod dohľadom chirurga profesora Brozmana. Je spoluautorkou knižnej publikácie Klinická obezitológia (2023) a autorkou alebo spoluautorkou viac ako 82 vedeckých publikácií, z čoho sa najmenej pätina zameriava na obezitu alebo choroby s ňou súvisiace. Je tiež hlavnou riešiteľkou, respektíve spoluriešiteľkou národných a medzinárodných výskumných projektov zacielených na výskum obezity. Okrem toho pôsobí ako docentka na Katedre biologických a lekárskych vied Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave.

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup