Cesta od stredu Zeme alebo čo bolo, je a bude v geologickej mozaike našej planéty


Cesta od stredu Zeme alebo čo bolo, je a bude v geologickej mozaike našej planéty

V rámci Týždňa vedy a techniky 2017 sa uskutočnilo v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave podujatie Utorok s geológiou. S prednáškou vystúpil geológ a vedecký pracovník RNDr. Ján Madarás, PhD., vedúci Geologického odboru v Ústave vied o Zemi Slovenskej akadémie vied v Bratislave.

Úvod patril knihe Cesta do stredu Zeme (Le voyage au centre de la terre), ktorú vydal Jules Verne v roku 1864. Geológ Ján Madarás sa v geologickej mozaike našej planéty zhostil témy opačne, teda od stredu Zeme.

O tom, čo tvorí najhlbšie sféry Zeme nám hovoria poslovia z vesmíru meteority

Meteorit „Košice“ bol pozorovaný 28. 2. 2010 v oblasti juhovýchodu Slovenska a severovýchodu Maďarska. Pád meteoritu, na základe záznamov kamier a očitých svedkov, bol vypočítaný v okolí obce Vyšný Klátov pri Košiciach. Od 20. 3. 2010 do mája 2012 bolo nájdených 78 úlomkov meteoritu od hmotnosti 0,5 g po 2,19 kg. Ide o najbežnejší kamenný meteorit – chondrit typu H5. Celkovo išlo o 15. prípad na svete nájdenia meteoritu po vypočítaní dráhy a miesta možného dopadu, hoci na svete sú tisícky lokalít, kde sa našli a nachádzajú už spadnuté meteority. (Údaje sú z Astronomického ústavu SAV.)

Meteorit Košice

Železné meteority sú zložené prevažne zo železa a tenitu, obsahujú aj tetratenit, karbidy Fe-Ni (cohenit), fosfidy Fe-Ni (schreibersit, nikelsfosfid), sulfidy (troilit), prípadne aj grafit, diamant.

Železo-niklové meteority sú zmesou minerálov (hlavne olivín) a Fe-Ni zliatiny. Zloženie je porovnateľné s horninami z planetárneho jadra. Kamenno-železné meteority sú najvzácnejšie. Kamenno-železné meteority

Chondrity – sférické chondrule obsahujú hlavne kremičitany: olivín, pyroxény, plagioklasy. V chondrite sú prítomné aj kovy a sulfidy. Vek chondritov je vekom planét slnečnej sústavy a aj Zeme, a to 4 567 mil. rokov. 

Achondrity sú zložené z plagioklasu, olivínu a pyroxénu. Väčšinou neobsahujú chondrule. Patria medzi ne aj meteority napríklad z Mesiaca a Marsu.

Zloženie zemského plášťa sa zisťuje z hornín, ktoré sa dostali až na povrch Zeme.

Peridotit – ultramafická hornina z vrchného plášťa (max. do hĺbky 400 km), zložená hlavne z olivínu, pyroxénu. Obsahuje aj plagioklasy, amfibol, chromit. 

Zemské litosférické platne

Ultramafické, resp. ultrabázické horniny sú hlbinné vyvreté (magmatické) horniny, ktoré tvoria vrchnú časť zemského plášťa (astenosféru).  Viac ako 90 % ich zloženia tvoria tmavé minerály (bohaté na Fe a Mg). Vyskytujú sa v nich ložiská Ni, Cr, ale aj Cu, Ti, Pt... Viažu sa na ne aj výskyty diamantu v kimberlitových žilách. Existujú aj mikrodiamanty, ktoré vznikli pri premene hornín v podmienkach ultravysokých tlakov a teploty blízkej bodu tavenia hornín.

Mikrodiamanty v metamorfovaných horninách boli nájdené v rulách v oblasti Tromso v Nórsku. Objavili ich slovenskí geológovia v horninách vyzdvihnutých na zemský povrch z hĺbok viac ako 100 km. Nález diamantov sa uskutočnil v rámci projektu APVV. Na čele tímu bol RNDr. Marian Janák, DrSc., z Geologického ústavu SAV.

Diamanty tvoria drobné kryštály (5 – 50 mikrometrov), ktoré sú uzavreté v granátoch, ale ich význam je najmä v tom, že jednoznačne potvrdzujú ultravysokotlakové podmienky ich vzniku v hĺbkach viac ako 100 km, pri tlaku vyše 3.5 GPa a 750°C, v období pred približne 450 miliónmi rokov.

Zemská kôra

V dôsledku toho, že zemská kôra sa v priebehu miliónov a miliárd rokov mení, mení sa aj poloha kontinentov a oceánov na Zemi, takže vlastne nič nie je geologicky na rovnakom mieste. Kôra Zeme je v neustálom pohybe: vzniká, zaniká, recykluje. Ide o princíp pohyblivých schodov. Formovanie zemskej kôry kontinentálneho typu prebieha v dvoch etapách: 1. tavenie plášťa, produkcia bazaltickej magmy; 2. frakčná kryštalizácia alebo pretavenie bazaltov, generovanie „rozvinutých“ kôrových hornín. V druhej etape môže dôjsť aj k viacnásobnému pretaveniu, recyklácii, anatexii alebo intrakrustálnemu taveniu.

Zázrak na určovanie veku hornín – zirkón

Zirkón je minerál kryštalizujúci v tetragonálnej sústave, chemicky kremičitan zirkoničitý (ZrSiO4) s významnou prímesou hafnia (bežne 14 %). Je to dôležitý akcesorický minerál v kryštalických horninách. Obsahuje aj urán a thorium a je veľmi vhodným minerálom na určenie veku minerálu, resp. horniny.

Najstaršou datovanou horninou na Zemi je rula (Acasta Gneiss) zo SZ Kanady. Jej vek je 4 031 mld. rokov +/- 3 mil. r. Najstaršie horniny na Slovensku sú však oveľa mladšie: vulkanické horniny – ryolity s vekom 494 +/- 1,6 mil. rokov. Kôra Karpát bola niekoľkokrát recyklovaná, omladená.

RNDr. Ján Madarás, PhD.Slovenský vedec, geológ  RNDr. Ján Madarás, PhD., je vedúcim Geologického odboru v Ústave vied o Zemi Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Zaoberá sa základným geologickým výskumom Západných Karpát. Špecializuje sa na geológiu kryštalinika, tektoniku a históriu geologického vývoja Slovenska. Aktívne sa venuje aj popularizácii geológie. S prednáškou na tému Cesta od stredu Zeme, alebo čo bolo, je a bude v geologickej mozaike našej planéty vystúpil v utorok 7. 11. 2017 v Centre vedecko-technických informácií SR, a to dvakrát – o 9.00 hod. pre žiakov stredných škôl a o 17.00 hod. pre širokú verejnosť.  Vo svojom vystúpení v rámci Týždňa vedy a techniky sa zameral na otázky súvisiace so zmenami kontinentov a morí, vysvetlil, čo ovplyvňuje vznik zemetrasení a sopiek, ako sa tvoria hory a údolia, prečo sú niekde roviny..., ale aj to, čo ostane po človeku.

 

 

Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: Ján Laštinec, NCP VaT pri CVTI SR

Obrázky: z prezentácie RNDr. Jána Madarása, PhD.

 

Súvisiace:

Hore
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Prechod VK na VND - jeseň
Extrapolácie 2018
Veda v Centre
TVT 2018
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Utorok s psychológiou TVT 2018
TVT 2017 články
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Zdroje vitamínu K1 zahŕňajú najmä zelenú listovú zeleninu, rastlinné oleje a niektoré druhy ovocia.
Zistite viac