Imunita organizmu a ochrana pri infekciách – tieto témy zamestnávali počas uplynulých mesiacov dvoch študentov z Gymnázia Ľudovíta Štúra vo Zvolene. Lucia Krahulcová je spolu s Andrejom Szabóm autorkou projektu „Imobilizácia enterokinázy pomocou kapsúl z alginátu vápanatého“. Úspešne svoju prácu prezentovali na Festivale vedy a techniky, ktorý každoročne organizuje AMAVET, Asociácia pre mládež, vedu a techniku.
Luciu Krahulcovú sme oslovili s prosbou o rozhovor. Prezradila, že má 18 rokov a býva v Hriňovej. Vo svojom voľnom čase sa venuje priateľom, rada číta či pozerá seriály. Obľubuje aj vychádzky do prírody, najmä do Tatier. Na gymnáziu je vedúcou zdravotníckeho krúžku, čo ju stále viac motivuje prehlbovať si vedomosti v oblasti biológie či medicíny. V budúcnosti by chcela navštíviť rôzne zaujímavé kúty sveta, aby si rozšírila obzory a nezabudla dodať, že v najbližšom období sa chce intenzívne venovať vedeckej činnosti.
M. HUCÁKOVÁ: Lucia, názov vášho spoločného projektu znie na prvý pohľad pomerne zložito. Čomu ste sa vlastne venovali? Čo ste spolu s Andrejom pozorovali?
L. KRAHULCOVÁ: Vo svojej práci som sa snažila zlacniť výrobu katelicidínu. Je to látka, ktorá sa nachádza aj v našom tele a podieľa sa na imunitných reakciách, hlavne pri bakteriálnych infekciách. Vedci prišli na to, že táto látka by sa v budúcnosti mohla používať vo farmaceutickom priemysle, vďaka jej širokospektrálnemu využitiu. Jedným zo spôsobov využitia je ako antibiotikum – na rozdiel od syntetických, katelicidín zaberá niekoľkonásobne rýchlejšie a je bez nežiadúcich účinkov, keďže pochádza z ľudských génov. Pri jeho výrobe sa využíva enzým enterokináza. Jej výroba je však finančne náročná, čo zdražuje aj výrobu katelicidínu. Vo svojom výskume som sa snažila tento enzým „uväzniť“ v kapsulách z alginátu vápenatého, aby sa v reakciách dala používať viackrát a tým by sa výroba katelicidínu zlacnila.
Túto tému som si vybrala preto, že téma negatívnych vplyvov syntetických antibiotík je veľmi diskutovaná a tiež preto, že molekulárna biológia je v súčasnosti rýchlo napredujúcim a rozvíjajúcim sa vedným odborom.
M. H.: Čo je to enterokináza? Ako sa tento enzým začal správať, keď ste ho podrobili Vašim metódam pozorovania?
L. KRAHULCOVÁ: Enterokináza je enzým, ktorý sa nachádza v dvanástniku a zúčastňuje sa na trávení u ľudí a zvierat. Má antimikrobiálne, angiogénne a protizápalové účinky. V našom výskume bola dôležitá preto, že štiepila proteín, ktorého súčasťou bol aj katelicidín správnym spôsobom (za rozpoznávacím miestom). Tento enzým sme nepozorovali, len sme ho „uväznili“ v kapsulách, a potom sme pomocou elektroforézy pozorovali proteíny, ktoré enterokináza v kapsulách poštiepila.
M. H.: Je predpoklad, že by v budúcnosti bolo možné, aby bola výroba katelicidínu efektívnejšia práve tým, že by si vyžadovala menej nákladov na výrobu?
L. KRAHULCOVÁ: Zistili sme, že výroba katelicidínu sa týmto spôsobom nebude dať zlacniť, pretože enterokináza po čase stráca svoju aktivitu – nedokáže štiepiť proteíny viackrát za sebou. Ako som už spomenula, v budúcnosti by sa mohol katelicidín používať vo farmaceutickom priemysle, pri výrobe liečiv.
M. H.: Lucia, vnímaš seba v budúcnosti ako vedkyňu, ktorá bude stáť za objavom nových metód, nových techník v niektorej z oblastí vedy, napríklad v medicíne?
L. KRAHULCOVÁ: Áno, dúfam, že sa mi to aj podarí.
M. H.: Želáme veľa úspechov pri ďalšom bádaní a aj do Nového roka splnenie všetkých osobných prianí.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: z archívu Lucie a Andreja
Uverejnila: VČ