Pochádza z Trnavy a vyštudovala molekulárnu biológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Katarína Janšáková je doktorandkou posledného ročníka na Ústave molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Absolvovala rok štúdia v skupine špecializovanej na výskum sliny na King’s College v Londýne. Tam vznikol nápad pozrieť sa lepšie na pacientov s Crohnovou chorobou. Katarína sa v rámci Vedeckej konferencie doktorandov umiestnila na 3. mieste s projektom: Detekcia markerov oxidačného stresu v slinách pacientov s autoimunitnými ochoreniami ústnej dutiny a gastrointestinálneho traktu“. Pohľadom do budúcna priznala, že by raz chcela svoje obzory rozšíriť napríklad aj o analýzu ústneho či črevného mikrobiómu či nazrieť do imunologickej podstaty chorôb.
M. HUCÁKOVÁ: Čo je Crohnova choroba a ako sa prejavuje?
K. JANŠÁKOVÁ: Crohnova choroba predstavuje chronickú, zápalovú chorobu tráviaceho traktu. Patrí do skupiny autoimunitných chorôb, kedy sa vlastný organizmus bráni proti svojmu telu. U pacientov sa táto choroba prejavuje hnačkami, zvracaním, bolesťami brucha či krvácaním z konečníka. Pacienti sú unavení, strácajú hmotnosť a pokiaľ ešte nie sú liečení, je pre nich náročné vykonávať svoje každodenné povinnosti.
M. H.: Ako je možné ju diagnostikovať a ako by sa mohli tieto procesy do budúcna zdokonaľovať, aby bola diagnostika čo najviac včasná?
K. JANŠÁKOVÁ: Pacient podstupuje viaceré vyšetrenia od klasického vyšetrenia krvného obrazu, stolice až po veľmi invazívne vyšetrenia samotného traktu. Tie zahŕňajú vyšetrenia žalúdka – gastrofibroskopia a samotného čreva – kolonoskopia. Diagnóza sa určuje na základe vizuálneho zhodnotenia čreva počas týchto vyšetrení a histologickej analýzy po odobratí vzorky čreva. Včasnej diagnostike tejto choroby by pomohlo skoré všímanie si všetkých príznakov zo strany pacienta ako aj lekára. Častokrát sa totiž stáva, že táto choroba býva v jej začiatkoch považovaná za „len črevnú chrípku“ alebo zamieňaná za syndróm dráždivého čreva. Veľkým prínosom pre samotného pacienta by bolo napríklad neinvazívne vyšetrenie markerov v sline. Veľkou výhodou sliny je, že sa dá získať neinvazívne, opakovane a pomerne ľahko od ľudí všetkých vekových kategórii.
M. H.: Vo svojej práci uvádzate, že slina má veľký potenciál ako diagnostická tekutina. Čo všetko sa dnes dá zistiť zo slín a akú budúcnosť má takáto forma diagnostiky?
K. JANŠÁKOVÁ: V sline, rovnako ako v krvi, sa nachádzajú rôzne markery, ktoré odzrkadľujú stav jedinca, len ich koncentrácia je podstatne nižšia. Takýmto spôsobom sa dajú analyzovať napr. hormóny, zápalové markery alebo markery oxidačného stresu. Samozrejme pred samotným zavedením sliny do klinickej praxe na individuálnu diagnostiku je potrebné vyriešiť mnoho otázok. Jednou z nich je napríklad to, akým spôsobom sa má slina odoberať – či obyčajným napľutím 🙂 alebo s využitím stimulačného podnetu akým môže byť napríklad vôňa jedla. Spôsob odberu sliny má totiž výrazný vplyv na samotný výsledok analýz.
M. H.: Odobraná slina by raz mohla nahradiť vyšetrenia tráviaceho traktu? Na čo ste vo svojom projekte skúmaním slín prišli?
K. JANŠÁKOVÁ: Na základe viacerých analýz sliny sme dokázali odlíšiť pacientov s Crohnovou chorobou a zdravých jedincov. Zistili sme, že slinné žľazy sa nejakým spôsobom tiež podieľajú na patogenéze týchto chorôb. Neinvazívna analýza slín pravdepodobne nikdy nenahradí vyšetrenia samotného traktu, môže však byť nápomocná pri diagnostike či sledovaní progresie tejto choroby.
M. H.: Prečo ste sa rozhodli vydať sa v živote cestou pomoci pacientom? Vidíte raz seba ako úspešnú vedkyňu?
K. JANŠÁKOVÁ: Priznám sa, že gastro problémy ma zaujímali už dávno predtým ako som začala študovať molekulárnu biológiu. K skúmaniu sliny som sa dostala počas diplomantského štúdia pod vedením doc. Petra Celeca, za veľkej pomoci Dr. Natálie Áchimskej a pokračovačujem v ňom počas doktorandského štúdia pod vedením Dr. Ľubomíry Tóthovej. Skúmaním týchto dvoch tém, ktoré sa vďaka nášmu výskumu vzájomne prelínajú robím to, čo ma vskutku baví. Pre mňa je úspešný každý, kto nestratí motiváciu, napriek všetkému si ide za svojim a hlavne sa zakaždým snaží zistiť niečo nové. Preto jednou z vecí, ktorej sa skutočne obávam, je práve moja vlastná stagnácia.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: z archívu Kataríny Janšákovej
Uverejnila: ZVČ