Bola prvou docentkou na československej lekárskej fakulte. V roku 1934 získala ako prvá žena v Československu titul mimoriadnej profesorky.
Božena Štúrová-Kuklová posunula odbor ftizeológie na Slovensku výrazne vpred. Zdroj: iStockphoto/Quark
Pred 130 rokmi sa v českom Žamberku narodila uznávaná odborníčka na pľúcne choroby Božena Štúrová-Kuklová, prvá lekárka v medzivojnovom Československu s titulom univerzitnej profesorky.
V rokoch 1912 až 1918 študovala na 1. Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Ešte počas štúdia v januári 1918 nastúpila ako pomocná lekárska sila na 1. české interné oddelenie Všeobecnej nemocnice v Prahe. Po ukončení štúdia krátko pôsobila na tamojšej internej klinike, ale už rok po promócii začala pracovať ako asistentka na 1. Internej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, ktorej prednostom bol profesor Kristián Hynek.
Božena Štúrová-Kuklová pôsobila na malom infekčnom oddelení a koncom dvadsiatych rokov sa vydala za docenta a neskôr profesora Filozofickej fakulty UK v Bratislave Svätopluka Štúra.
Vďaka jazykom sa dostala do sveta
Božena Štúrová-Kuklová výborne ovládala niekoľko svetových jazykov, a tak mohla bez problémov študovať na známych zahraničných univerzitách. V rokoch 1922 až 1924 absolvovala študijný pobyt v Calmettovom dispenzári a neskôr v Pasteurovom ústave, kde sa zúčastnila na štvormesačnom kurze mikrobiologickej techniky.
Pracovala aj v laboratóriách doktora Legrouxa, kde skúmala bacily týfusu. Zahraničné skúsenosti napokon prakticky využila, keď v Bratislave zriadila laboratórium klinickej mikrobiológie.
Pozrite si
Pri ďalšej študijnej ceste navštívila Kochov bakteriologický ústav v Berlíne, špecializované nemocnice v Londýne a Amsterdame a protituberkulózne zariadenia v Dánsku, Nórsku a vo Švédsku.
V roku 1928 sa habilitovala a stala sa docentkou patológie a terapie interných chorôb na Lekárskej fakulte UK v Bratislave.
Viacero prvenstiev
Božena Štúrová-Kuklová má na konte viacero prvenstiev: bola prvou ženou v Československej republike, ktorá sa stala docentkou na lekárskej fakulte a prvou ženou v Československu, ktorá v roku 1934 získala titul mimoriadnej profesorky.
Po druhej svetovej vojne v roku 1946 sa stala riadnou univerzitnou profesorkou. Najprv sa venovala najmä klinickej mikrobiológii. Zaoberala sa problematikou účinku odpadových vôd na Bacillus abdominalis, skúmala zápal pobrušnice pri brušnom týfuse, aktinomykózu pľúc, dispozíciu k tuberkulóze, tuberkulózu z hľadiska nových výskumov či vplyv liečebného pneumotoraxu a skúmala cirkulačný aparát.
Po roku 1945 sa napokon rozhodla špecializovať na problematiku výskumu a liečby tuberkulózy. Vypracovala si vlastnú metódu, pomocou ktorej sledovala stav vegetatívneho nervstva u pacientov chorých na tuberkulózu, astmatikov a ľudí trpiacimi endokrinopatiami.
Publikačná a pedagogická činnosť
Popri práci Štúrová-Kuklová veľa publikovala, jej meno sa spája s viac ako 60 vedeckými štúdiami v domácich i zahraničných odborných časopisoch, ako aj s vysokoškolskými učebnými textmi. Počas vojny vykonávala súkromnú prax. V roku 1946 sa znovu vrátila na Lekársku fakultu UK, kde viedla novozaloženú kliniku tuberkulózy. Na fakulte pôsobila až do dôchodku v roku 1961.
Významnú kapitolu v jej živote predstavuje pedagogická činnosť. Ako vedúca katedry tuberkulózy venovala veľkú pozornosť študentom a najmä výchove vedeckého dorastu. Podarilo sa jej vyškoliť a pripraviť na boj s tuberkulózou veľký pracovný tím.
Už v roku 1924 začali spolu s profesorom Hynkom ako prví na Slovensku používať umelý pneumotorax, ktorý bol v tom čase najúčinnejšou liečbou pľúcnej tuberkulózy. Neskôr pneumotorax nahradili antituberkulotiká.
Hlavná ftizeologička na Slovensku
Profesorka Štúrová-Kuklová sa stala hlavnou ftizeologičkou (odborníčkou na prevenciu, diagnostiku a liečenie tuberkulózy) na Slovensku. Okrem toho bola členkou Hlavnej problémovej komisie pre výskum tuberkulózy v ČSSR, Učenej spoločnosti Šafárikovej, Československej lekárskej spoločnosti Jana Evangelistu Purkyňu i čestnou členkou Slovenskej lekárskej spoločnosti.
Z tejto pozície robila svedomitú osvetu o tuberkulóze, zhubnej a v tom čase veľmi rozšírenej chorobe. Už v roku 1928 konštatovala, že tuberkulóza je hlavnou príčinou úmrtia v našich krajinách. Ročne na ňu v tom čase zomieralo asi 48-tisíc obyvateľov najmä medzi 20. až 29. rokom. Každá tretia smrť u osôb v pracovnom veku bola spôsobená tuberkulózou. V celej republike sa dal odhadnúť počet ľudí s viac-menej vyvinutým tuberkulóznym ložiskom na približne 800-tisíc, z ktorých 430-tisíc prípadov bolo takých pokročilých, že nevyhnutne potrebovali liečenie.
K šíreniu tuberkulózy na Slovensku prispievali zlé hygienické podmienky a neznalosť prevencie. Lekári preto boli nútení zvýšiť v tejto oblasti svoje úsilie. Profesorku Štúrovú-Kuklovú to motivovalo tiež a do posledných síl obetavo pomáhala ťažko chorým. Viedla poradňu pre tuberkulóznych pacientov na internej klinike v Bratislave a koncom štyridsiatych rokov sa jej dokonca podarilo získať z USA streptomycín, vysokoúčinný liek proti tuberkulóze.
Božena Štúrová-Kuklová položila ftizeológii na Slovensku pevné základy a výrazne posunula jej vývoj vpred. V roku 1992 jej udelili Rad Tomáša Garrigua Masaryka III. triedy in memoriam.
(af)
