V experimentoch skúmali vzorky z rôznych mozgových štruktúr.
Predchádzajúce štúdie ukázali, že COVID-19 je viac ako len ochorenie dýchacích ciest.
Okrem toho, že vírus SARS-CoV-2 zasahuje pľúca, môže ovplyvniť kardiovaskulárny systém, gastrointestinálny trakt a centrálny nervový systém.
Viac ako tretina pacientov, ktorá trpela ochorením, uviedla, že trpí neurologickými príznakmi, ako sú strata čuchu alebo chuti, bolesť hlavy, únava, závraty a nevoľnosť.
U niektorých pacientov dokonca viedol COVID-19 k mŕtvici či iným vážnym stavom.
V novej štúdii publikovanej v odbornom časopise Nature Neuroscience vedci identifikovali mechanizmy, prostredníctvom ktorých vírus vstupuje do mozgu, a aj to, ako sa správa imunitný systém, keď na to zareaguje.
Tkanivá odobrali post mortem
Vedecký tím z Univerzitnej nemocnice v Berlíne pod vedením doktorky Heleny Radburchovej a profesora Franka Heppnera sledoval, ako sa vírus dostáva do centrálneho nervového systému a tiež ako následne napáda mozog.
V štúdii analyzovali vzorky tkanív, ktoré odobrali 33 pacientom po ich smrti. Ich priemerný vek bol približne 77 rokov. Všetci zomreli po tom, ako sa nakazili vírusom SARS-CoV-2.
Odborníci skúmali tkanivo a bunky odobrané z čuchovej sliznice, čuchového laloku, čuchového tuberkulu, sliznice ústnej dutiny, zo senzorickej časti trigeminálneho nervu, predĺženej miechy a mozočku.
Vo všetkých vzorkách hľadali množstvo genetického materiálu vírusu SARS-CoV-2 a tiež Spike proteínu, ktorý sa nachádza na povrchu vírusu.
Zistili, že zatiaľ čo v rôznych štruktúrach spájajúcich oči, ústa a nos s mozgovým kmeňom boli dôkazy o existencii vírusu, jeho najväčšie množstvo sa nachádzalo v čuchovej sliznici.
Čuchová sliznica ako vstupný otvor
Na to, aby zistili, aké veľké množstvo intaktných častíc vírusu sa vo vzorkách nachádza, použili odborníci špeciálne farbenie a elektrónový mikroskop.
Častice našli nielen vo vnútri nervových buniek, ale aj v rozličných procesoch, ktoré súvisia s epiteliálnymi bunkami.
„Tieto údaje potvrdzujú, že SARS-CoV-2 je schopný používať čuchovú sliznicu ako vstupný otvor do mozgu,“ uviedol v tlačovej správe Univerzitnej nemocnice v Berlíne profesor Heppner.
Hypotézu podporuje aj tesná anatomická blízkosť buniek sliznice, krvných ciev a nervových buniek tejto oblasti.
„Zdá sa, že keď sa vírus dostane do čuchovej sliznice, využíva neuroanatomické spojenia, ako je čuchový nerv, aby sa dostal do mozgu.“
„Je však dôležité zdôrazniť, že do štúdie boli zahrnutí najmä pacienti s ťažkým priebehom ochorenia. Šlo o malú skupinu pacientov, pre ktorú bola táto choroba smrteľná. Preto nie je isté, či rovnaký transfer častíc nastáva aj u pacientov s mierne alebo stredne ťažkým priebehom ochorenia,“ dodal Heppner.
Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa vírusom SARS-CoV-2 doposiaľ nakazilo viac ako 68 miliónov ľudí. U viac ako 1,5 milióna pacientov končila infekcia smrťou.
Zdroj: DOI: 10.1038/s41593-020-00758-5
