Tomáš Kovačič pochádza z Bratislavy a už od gymnaziálnych čias ho v škole najviac bavila biológia. Prihlásil sa na medicínu a začal študovať mikrobiológiu a infektológiu. Profesionálne sa vidí v diagnostickom laboratóriu alebo vo výskume. Prezradil, že najviac ho ťahá k črevným parazitom. V rámci záľub maľuje, chodí na turistiku, behá, číta najmä o ochrane prírody a učí sa cudzie jazyky.
Prihlásil sa do projektu Študentská vedecká odborná činnosť /ŠVOČ/, kde sa so svojou prácou Ľudský papilomavírus v etiopatogenéze orofaryngeálneho karcinómu umiestnil na 3. mieste. Opýtali sme sa ho, ako vyzerá jeho cesta pomoci pacientom a ako by mala moderná medicína v budúcnosti skvalitňovať naše životy.
M. HUCÁKOVÁ: Vo svojej práci sa venuješ HPV pozitívnemu karcinómu. Aké je to ochorenie?
T. KOVAČIČ: HPV pozitívny karcinóm je nádorové zvrhnutie buniek, v ktorých prebieha infekcia papilomavírusom, teda rakovina s infekčným pôvodom. Väčšina nádorových ochorení totiž vzniká kumuláciou pestrej zmesi rizikových faktorov, tzv. multifaktoriálne. HPV podmienený orofaryngový karcinóm vzniká na podklade sexuálne prenosnej nákazy, na sliznicu úst sa vírus dostáva pri orálnom sexe. Papilomavírusy sú veľká skupina, z ktorej sa rizikovosťou pre vznik rakoviny vyznačujú HPV typov 16, 18, 31, 33, 35, 39, 45, 51, 52, 56, 58, 59 a 68. Tieto vyvolávajú nádorové zvrhnutie slizničných buniek v ústnej dutine, pohlavných orgánoch alebo konečníku. V tejto práci som sa zameral na nádory vychádzajúce zo sliznice podnebných mandlí a koreňa jazyka, u ktorých bol zistený pôvod v infekcii HPV.
M. H.: Aký je výskyt tohto karcinómu a prečo má vzrastajúcu tendenciu u nás aj vo svete?
T. KOVAČIČ: Pre orientáciu vo výskyte je potrebné vždy odlišovať výskyt karcinómov krčka maternice, podmienených rovnakým vírusom. HPV podmienený orofaryngový karcinóm súčasnosti zaznamenáva hlavne na Západe vzostup, vo výskyte nahrádza karcinómy z iných príčin. Čím vyspelejšia krajina, tým väčší podiel HPV podmienených karcinómov. Multifaktoriálne podmienené, tzv. konvenčné karcinómy orofaryngu sú podmienené predovšetkým chemickým dráždením sliznice u fajčiarov a alkoholikov. S edukáciou a poklesom výskytu fajčenia ich pomaly ubúda, ale papilomavírusmi podmienené karcinómy sa v tom istom čase rozšírili. Časté striedanie sexuálnych partnerov je hlavným dôvodom ich šírenia. Podľa štatistík sú najčastejšie u mužov v strednom veku, nefajčiarov, vysokoškolsky vzdelaných a sociálne zabezpečených. HPV podmienené karcinómy orofaryngu sa tak dajú označiť za modernú chorobu ľudí, ktorí si sexuálnu promiskuitu „môžu dovoliť“. Rovnako ako iné sexuálne prenosné infekty, je vysokorizikový HPV chúlostivý voči podmienkam vonkajšieho prostredia, vyžaduje bezprostredný a opakovaný kontakt. Výrazne rizikovou skupinou sú fajčiari marihuany, vysušená a popraskaná sliznica úst predstavuje ideálny terén pre prienik vírusu do organizmu.
M. H.: Analyzoval si pacientov s týmto ochorením v rokoch 2013 – 2016, menia sa postupne jeho prejavy?
T. KOVAČIČ: Pacienti sa typicky dostávajú k lekárovi pri zdurení krčných lymfatických uzlín, v ktorých sa zisťuje metastatický rozsev. Nádor rýchlo metastázuje do uzlín, vďaka čomu je včasne diagnostikovaný a liečený. Predošlý rast nádoru v sliznici je väčšinou nepovšimnutý. Dáva sa prednosť chirurgickému riešeniu. Pacienti po operácii musia chodiť na pravidelné kontroly.
M. H.: V čom spočíva podstata Tvojho výskumu a k akým záverom si prišiel?
T. KOVAČIČ: Mal som k dispozícii záznamy o pacientoch v nemocničnom informačnom systéme. Zo súboru pacientov, ktorých klinika ošetrila za uvedené roky, som overoval štatistické charakteristiky ochorenia ako miesto rastu primárneho nádoru, stupeň rastu nádoru a metastázovania v čase diagnózy, výskyt medzi pohlaviami a vekovými kategóriami. Podmienka posudzovania nádoru ako HPV podmieneného bol laboratórny výsledok, kde sa v imunohistochemickom dôkaze potvrdila difúzna jadrová a cytoplazmatická pozitivita proteínu p16, ktorý v bunkách stúpa pri HPV infekcii. Súbor, s ktorým som pracoval, potvrdzoval bežne uvádzané štatistiky o ochorení. Spätné vyhodnocovanie informácií o pacientoch je potrebné pre zhromažďovanie dát pre štatistiku. Je to jediný spôsob, ako získať objektívne a výpovedné informácie, ktoré dlhodobo umožňujú rozširovanie poznania a optimalizáciu postupov.
M. H.: Prečo si si v živote vybral práve medicínu ako oblasť svojho záujmu? Je to motív pomoci iným?
T. KOVAČIČ: Medicínu som si vybral, pretože ma lákalo študovať chorobné procesy, predovšetkým princípy vzťahov infektov a hostiteľa. Je to fascinujúca téma, pri ktorej sa ľudská zvedavosť nikdy nebude nudiť.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: z archívu Tomáša Kovačiča
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ